KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

Segment domácej prírodnej kozmetiky výrazne posilňuje

Za kozmetiku míňame ročne približne toľko ako za chlieb. V posledných rokoch čoraz viac siahame po prírodnej či bio kozmetike.

 

prirodnakozmetika v

 

 

Podľa Igora Černošíka, sortimentného manažéra dm drogerie markt, dokonca segment prírodnej kontrolovanej kozmetiky rastie a to takmer päťkrát rýchlejšie ako celé kozmetické odvetvie.


„Zákazníci minuli v našich predajniach za uplynulý rok 2020, na kúpu produktov bio kozmetiky, viac ako 8 miliónov €, čo je o 50 percent viac ako v roku 2018,“ povedal pre odborný portál RETAIL magazin.sk I. Černošík.


Nejde však len o módnu vlnu. V európskej stratégii udržateľnosti sa uvádza, že „komisia plánuje zabezpečiť, aby spotrebné výrobky, vrátane kozmetiky, neobsahovali chemikálie, ktoré spôsobujú rakovinu, génové mutácie, ovplyvňujú reprodukčný alebo endokrinný systém.“


Ako to funguje


Kým ešte pred desiatimi rokmi sa slovenskí zákazníci museli spoliehať na zahraničné kozmetické značky, v posledných rokoch sa objavili aj lokálni výrobcovia, ktorí ponúkajú kozmetiku z prírodných ingrediencií. V súčasnosti je ich asi 30. Mydlá, deodoranty, pleťové krémy, vody a masky, balzamy na pery a telo, šampóny, kondicionéry, prípravky na zuby, dezinfekčné gély, to všetko a ešte viac v súčasnosti ponúkajú lokálni výrobcovia zo Slovenska.


Ak ale chce niekto na Slovensku uviesť na trh kozmetický výrobok, musí preň získať posúdenie bezpečnosti, preukázať správnu výrobnú prax podľa STN a splniť požiadavky na regulované látky. Európska komisia ešte v roku 1996 zaviedla zoznam kozmetických ingrediencií. Priestory, v ktorých sa vyrábajú alebo skladujú kozmetické výrobky, musia byť schválené hygienikmi.


Trhový dozor zabezpečujú okrem hygienikov z Úradu verejného zdravotníctva aj Slovenská obchodná inšpekcia. Výrobky, pri ktorých sa zistia nežiadúce účinky, sa nahlasujú do európskeho systému nebezpečných výrobkov Rapex. Od roku 2009 kozmetika v EÚ nesmie byť testovaná na zvieratách, testuje sa na dobrovoľníkoch a bunkových kultúrach. Podľa mimovládnej organizácie Sloboda zvierat sa však stáva, že niektoré spoločnosti testujú svoje výrobky mimo krajín EÚ. Tí, ktorí netestujú na zvieratách, si tak môžu vybaviť certifikát HCS (Human Cosmetics Standard) s logom skákajúceho zajka, ktorý je zárukou, že dodržiavajú pravidlá a sú pravidelne kontrolovaní.


Európska legislatíva však neobsahuje definíciu prírodnej, či bio kozmetiky, výrobcovia teda môžu tieto pojmy voľne používať. Existuje však množstvo certifikátov, ktoré preukazujú prírodný či bio pôvod surovín. Napríklad Vegan a BDIH zaručujú čisto rastlinný pôvod výrobku bez GMO a netestovanie na zvieratách, Ecocert zase, že 95 percent zložiek je prírodného pôvodu. NaTrue označuje prírodnú kozmetiku, ktorá neobsahuje žiadne chemické látky, pričom počet hviezdičiek v logu poukazuje na podiel biosurovín – 70 alebo 95 percent. Český certifikát CPK bio zase hovorí o tom, že výrobok obsahuje minimálne 90 percent surovín prírodného pôvodu, z čoho 20 percent musí byť BIO.


Treba certifikát?


Jedinou z nových slovenských značiek, ktorá má viaceré certifikáty, je Naomi BioCosmetics®. Svoje výrobky môže označovať ako Vegan, Human Cosmetics Standard a CPK BIO. Majiteľka značky Martina Hadidom hovorí, že certifikáty si dali urobiť, aby sa na nich zákazníci mohli spoľahnúť na 100 percent. “Je veľmi jednoduché tvrdiť a rozprávať rozprávky o pôvode surovín a o účinkoch prípravkov, ale je treba to aj vedecky zmerať a dokázať,” vysvetľuje.


Nepopiera, že certifikácia je náročná finančne aj byrokraticky. Podľa nej zabezpečuje dohľad nielen nad surovinami samotnými, ale aj nad samotnou technológiou výroby, keďže certifikačné orgány kontrolujú aj samotný postup výroby a zaoberajú sa aj nezávadnosťou a recyklovatelnosťou obalov. “Reálne musíme preukázať pôvod surovín, certifikáty k jednotlivým surovinám, a dokonca niektoré certifikačné orgány - najmä HCS certifikácia, kontrolujú aj našich dodávateľov,” podotýka M. Hadidom. Investovali aj do strojov. “Plníme pod vákuom, v čistých priestoroch, ktoré máme schválené najvyšším štandardom vhodným aj na výrobu liečiv,” dodáva.


Väčšina zo slovenských značiek prírodnej kozmetiky však certifikáty nemá. „Na území Slovenskej republiky momentálne, žiaľ, nemáme žiadnu certifikačnú autoritu poskytujúcu certifikát prírodnej kontrolovanej kozmetiky. Vzdialenosťou najbližším certifikátom je český CPK Bio, jeho podmienkou pre udelenie je však sídlo výroby v Českej republike,“ hovorí I. Černošík.


„Ostatné medzinárodne platné certifikáty PKK sú združené pod združením Cosmos, napríklad BDIH, NaTrue, Ecocert, a ich získanie podlieha dlhodobému a dosť nákladnému procesu schvaľovania,“ dodáva.


„Je to skutočne nákladný proces. Myslíme si, že práve to je dôvod, prečo výrobcovia na Slovensku po týchto certifikátoch nesiahajú bežne, i keby mohli,“ tvrdí Zuzana Jurišicová z obchodného a marketingového oddelenia značky Soaphoria. Hoci podľa nej niektoré svoje výrobky certifikujú, sú presvedčení, že aj bez toho kvalitatívne prevyšujú nastavené štandardy certifikácie Ecocert či Cosmos.


„Veľmi veľa komerčných značiek, ktoré v posledných rokoch predstavili svoje "bio" či "organic" produktové rady ošetrené certifikátmi, v skutočnosti využíva omnoho nižšie podiely organických ci prírodných surovín vo všeobecnosti. Štandardy certifikácie síce spĺňajú i tak, avšak kvalitatívne sú jasne prevyšované práve poctivou domácou produkciou,“ tvrdí Z. Jurišicová.


Aj zakladateľka Dulcia natural Lucia Klebercová si myslí, že by ich kozmetika splnila kritéria na získanie certifikátov. “Naše výrobky majú oveľa vyššiu hodnotu bio produkcie, ako sa zväčša vyžaduje. Podstatným argumentom však je, že tieto medzinárodné certifikáty sú komerčné a proces získania je finančne aj logisticky mimoriadne náročný a museli by sme ho premietnuť do ceny výrobkov, čo určite nechceme. Už niekoľko rokov sa v tomto smere pripravuje európska legislatíva, ktorá bude práve kozmetické certifikáty regulovať,” hovorí L. Klebercová. Aj ďalší nám povedali, že o “investícii” do certifikátu uvažujú až v momente, keď výroba dosiahne určitý objem.


Čím sa teda riadia obchodníci pri výbere produktov do predajní? „Pri výbere produktov a značiek dbáme na to, aby sídlo výroby producenta bolo na území Slovenskej republiky. Uprednostňujeme produkty s čo najvyšším obsahom prírodných látok, pričom veľmi dôležitý je aj obal produktu tak, aby bol čo najšetrnejší k našej planéte,“ hovorí I. Černošík.


Bezpečná a prírodná


Spotrebitelia siahajú po biokozmetike nielen pre to, že ide o trend. Myslia, že je kvalitnejšia, ale sa tiež snažia vyhýbať umelým látkam, alebo majú zdravotné problémy.


Kozmetologičky Jarmila Hojerová a Eva Boskovičová však vo svojej knihe Ako si vybrať kozmetiku upozorňujú, že výrobcovia musia jednotlivé látky na výrobu kozmetiky vyberať a dávkovať tak, aby boli bezpečné a účinné. Dokážu to aj home made značky, ktoré si nemôžu dovoliť investovať do testov a štúdií ako veľké firmy?


„Je potrebné zostaviť produkt tak, aby bol nielen bezpečný a stabilný, ale najmä funkčný a riešil tie problémy, na ktoré je určený, pričom musíme zvážiť aj dermálne limity pre jednotlivé suroviny - najmä zložky esenciálnych olejov, tiež to, ako a v akom množstve sú pokožkou absorbované, prípadne, čo sa s nimi deje ďalej,“ vysvetľuje vyštudovaná chemička Martina Dudová zo značky Kvitok.

 

„Ani pestovanie vlastných byliniek, či ich romantické zbieranie niekde na lúkach a v lesoch, nie je v kozmetike legislatívne prípustné. Každá surovina totiž musí mať svoju vlastnú dokumentáciu, ktorá preukazuje bezpečnosť pre dermálne použitie a tú potom zasielam k certifikácii konečného výrobku,“ dodáva s tým, že výrobky posiela na testovanie stability či účinnosti konzervácie do nezávislých akreditovaných európskych laboratórií.


“Vývoj a uvádzanie jednotlivých výrobkov na trh sa vždy zakladá na spolupráci s odborníkmi. Spolupracujeme so slovenskými a zahraničnými vedcami a laboratóriami z kozmetologického oboru. Každý výrobok má potvrdené štúdie účinnosti,” hovorí zase L. Klebercová.


Nevýhodou prírodnej kozmetiky je totiž podľa Úradu verejného zdravotníctva jej vysoká náročnosť na prípravu, prepravu i skladovanie, ale aj krátka trvanlivosť. Na to by mali myslieť nielen obchodníci, ale aj spotrebitelia.


“Bezpečná prírodná kozmetika musí byt v prvom rade tvorená a vyvíjaná ľuďmi, ktorí majú k tomu patričné vzdelanie a sú skúsení v obore. Ďalej bezpečná prírodná kozmetika by mala byť varená a plnená pod vákuom. Ak totiž nepoužívame syntetické konzervanty, nemala by mať styk so vzduchom,” myslí si M. Hadidom. Podľa nej ak niekto pripravuje kozmetiku ručne a bez konzervantov, mala by byť v chladničke s dobou trvanlivosti pár dní - “tak, ako to robili kedysi aj naše babičky”. “Inak sa vystavujeme riziku mikrobaktérií, ktoré sú okom neviditeľné, ale pleti a pokožke spôsobujú značné ťažkosti, ktoré sa skôr či neskôr dostavia,” dodáva. Podľa kozmetologičiek sú dokonca zdravotné riziká pri používaní kontaminovaného výrobku ešte väčšie ako riziko nežiadúcich reakcií na konzervanty.


Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

 

 


Súvisiace články

 

 

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk