Insolvenciu firmy je potrebné včas riešiť
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 25. máj 2026
Mnohé obchodné spoločnosti sa dostanú do finančných problémov postupne. Konatelia alebo členovia predstavenstva často veria, že situáciu ešte dokážu zachrániť, a preto odkladajú podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Slovenský právny poriadok však ukladá štatutárnym orgánom jasnú povinnosť konať včas. Ak túto povinnosť porušia, môžu niesť nielen súkromnoprávnu, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je právnická osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa, keď sa dozvedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť má v mene spoločnosti najmä jej štatutár (napríklad konateľ) alebo likvidátor.
Úpadok pritom neznamená iba úplnú finančnú katastrofu. V praxi ide najčastejšie o stav, keď spoločnosť nie je schopná dlhšie splácať svoje záväzky voči viacerým veriteľom. Zákon dokonca umožňuje veriteľovi podať návrh na konkurz, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s platením aspoň dvoch peňažných záväzkov voči viacerým veriteľom.
Ak štatutárny orgán nepodá návrh na konkurz včas, vznikajú mu viaceré závažné následky. Jedným z nich je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zákon priamo stanovuje, že medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na konkurz sa automaticky považuje za dohodnutú zmluvná pokuta vo výške polovice minimálneho základného imania akciovej spoločnosti (t. j. 12 500 EUR). Tejto povinnosti sa nemožno vopred zbaviť ani ju zmluvne vylúčiť.
Ešte závažnejším dôsledkom je zodpovednosť za škodu voči veriteľom. Ak sa konkurz nepodá načas a majetok spoločnosti medzitým zanikne alebo sa zmenší, veritelia môžu požadovať napríklad od konateľa náhradu škody z vlastného majetku. Zákon dokonca predpokladá, že škoda vznikla najmenej v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa zostala neuspokojená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z roku 2024 zdôraznil, že osoba, ktorá mala podať návrh na konkurz, nesie dôkazné bremeno. Musí teda preukázať, že veriteľ by ani pri včas podanom konkurze nedostal viac. Ak to nepreukáže, súd môže priznať veriteľovi náhradu celej neuhradenej pohľadávky.
Riziko pritom nekončí len pri finančných sankciách. Právoplatné rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu môže viesť aj k vylúčeniu osoby z výkonu funkcie štatutárneho orgánu. Inými slovami, konateľ alebo člen predstavenstva môže stratiť možnosť pôsobiť vo vedení obchodných spoločností.
V určitých prípadoch môže mať nepodanie návrhu na konkurz včas aj trestnoprávne následky. Trestný zákon stanovuje, že ten, kto marí konkurzné konanie tým, že nesplní zákonnú povinnosť podať návrh na konkurz včas, môže byť potrestaný odňatím slobody až na tri roky. Trestná zodpovednosť pritom môže postihnúť konkrétne fyzické osoby konajúce za spoločnosť.
Z pohľadu podnikateľskej praxe preto platí, že ignorovanie finančných problémov firmy môže byť pre štatutárny orgán výrazne nebezpečnejšie než samotný konkurz. Včasné riešenie úpadku síce môže znamenať koniec podnikania spoločnosti, no zároveň môže ochrániť konateľov pred osobnou majetkovou zodpovednosťou, zákazom výkonu funkcie či dokonca trestným stíhaním.
Mgr. Erik Tóth, PhD., advokát
Autor pôsobí ako advokát so všeobecnou praxou v sporovej aj zmluvnej agende pri poskytovaní právnych služieb fyzickým a právnickým osobám, najmä v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, ako aj v súvisiacich právnych odvetviach. V prípade potreby právneho poradenstva a právnej pomoci neváhajte kontaktovať na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
