Drobné krádeže a úmyselné poškodzovanie tovaru
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 14. apríl 2026
Drobné krádeže a úmyselné poškodzovanie tovaru predstavujú v maloobchode častý problém s ekonomickými aj právnymi dôsledkami. Slovenský právny poriadok pri verejnoprávnej zodpovednosti páchateľov rozlišuje najmä medzi priestupkom a trestným činom, a to najmä podľa výšky spôsobenej škody a v určitých prípadoch aj podľa toho, či šlo o opakované protiprávne konanie.
Právna úprava priestupkov je obsiahnutá najmä v zákone o priestupkoch (č. 372/1990 Zb.). Priestupkom proti majetku je v podstate zavinené konanie, ktorým sa porušujú alebo ohrozujú majetkové práva iných osôb. V maloobchodnom prostredí ide najčastejšie o drobné krádeže alebo úmyselné poškodzovanie tovaru. Za priestupok proti majetku možno uložiť najmä pokutu, ktorej výška sa môže pri opakovanom spáchaní zvyšovať. Zodpovednosť za priestupok sa nevzťahuje na osoby mladšie ako 14 rokov ani na osoby, ktoré pre duševnú poruchu v čase konania nevedeli rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ho ovládať.
Poškodzovanie tovaru má v praxi špecifické postavenie, keďže na rozdiel od krádeže nemusí dôjsť k odňatiu veci z dispozície vlastníka, avšak aj samotné znehodnotenie tovaru zakladá vznik majetkovej škody. Takéto úmyselné konanie môže byť posudzované ako priestupok proti majetku, pričom obchodník je oprávnený uplatňovať si aj nárok na náhradu vzniknutej škody.
V prípade závažnejších foriem konania môže ísť o trestný čin podľa Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.), najmä o trestný čin krádeže podľa § 212 alebo trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245. Rozhodujúcim kritériom pre odlíšenie trestného činu od priestupku je najmä výška spôsobenej škody, ktorá musí dosiahnuť zákonom stanovenú hranicu, ako aj splnenie ďalších zákonných znakov skutkovej podstaty.
Pri krádeži ide spravidla o trestný čin v prípade, ak hodnota prisvojenej veci presiahne hranicu škody malej, ktorá je viazaná na sumu 700 eur, pričom významnú úlohu môže zohrať aj opakované páchanie protiprávnej činnosti, ktoré môže mať vplyv na prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu aj pri nižšej škode, najmä ak ide o opakované konanie v zákonom sledovanom období (t. j. o recidívu).
Z hľadiska procesného postupu je v prípade podozrenia na priestupok vec spravidla riešená v priestupkovom konaní podľa zákona o priestupkoch, často aj v blokovom konaní. Ak vznikne škoda, poškodený subjekt má právo domáhať sa jej náhrady v rámci priestupkového konania alebo samostatne v súdnom konaní.
V prípade podozrenia na trestný čin je potrebné podať trestné oznámenie, pričom ďalší postup zabezpečujú orgány činné v trestnom konaní, t. j. polícia a prokuratúra. V trestnom konaní je tiež možné uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní.
Dôležitou súčasťou prevencie sú interné preventívne opatrenia obchodníkov, najmä školenie personálu, vhodná organizácia predajnej plochy a využívanie kamerových systémov, ktoré napomáhajú nielen odhaľovaniu protiprávneho konania, ale aj jeho dokazovaniu v priestupkovom a trestnom konaní.
Mgr. Erik Tóth, PhD., advokát
Autor pôsobí ako advokát so všeobecnou praxou v sporovej aj zmluvnej agende pri poskytovaní právnych služieb fyzickým a právnickým osobám, najmä v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, ako aj v súvisiacich právnych odvetviach. V prípade potreby právneho poradenstva a právnej pomoci neváhajte kontaktovať na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
