Takmer 40 % pracovných zručností, ktoré ľudia využívajú v práci sa do roku 2030 zmení
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 02. september 2026
Medzi najdôležitejšie schopnosti pritom zamestnávatelia neradia iba prácu s technológiami. Na popredných miestach sú analytické a kreatívne myslenie, flexibilita, odolnosť či schopnosť spolupracovať.
Rýchly nástup umelej inteligencie a meniaci sa svet práce otvárajú otázku, na čo dnes pripravujeme deti a mladých ľudí. Aliancia inovátorov vo vzdelávaní Eduvalue upozorňuje, že vzdelávanie totiž dávno neprebieha iba v školách. Úlohu skvalitňovania vzdelávania preberajú stovky aktérov naprieč celým Slovenskom.
Technologické zmeny zasiahnu pracovný trh už v najbližších rokoch. Podľa Future of Jobs Report 2025 Svetového ekonomického fóra sa do roku 2030 až 39% zručností, ktoré dnes využívame, zmení alebo zastará. Ak by svetovú pracovnú silu predstavovalo 100 ľudí, až 59 z nich bude do roku 2030 potrebovať ďalšie vzdelávanie alebo rekvalifikáciu.
Rastie pritom význam technologických zručností, najrýchlejšie má stúpať dopyt po znalostiach v oblasti umelej inteligencie a dát, kybernetickej bezpečnosti či technologickej gramotnosti. Samotná schopnosť pracovať s technológiami však stačiť nebude. Za jednu z najdôležitejších zručností dneška považuje analytické myslenie 69 % zamestnávateľov. Hneď za ním nasledujú odolnosť, flexibilita a schopnosť adaptovať sa na zmenu, ktoré za kľúčové považuje 67 % zamestnávateľov. Kreatívne myslenie uvádza 57 %, motiváciu a sebauvedomenie 52 % a empatiu a aktívne počúvanie polovica zamestnávateľov.
Zručnosti 21. storočia nie sú len digitálne
Čítať, písať, počítať či rozumieť prírodným vedám zostáva základom vzdelania. Svet, do ktorého dnešní mladí ľudia vstúpia, však bude vyžadovať oveľa širšiu výbavu. Kritické a analytické myslenie, kreativitu, komunikáciu a spoluprácu, digitálnu a informačnú gramotnosť, schopnosť riešiť problémy, adaptovať sa na zmenu či priebežne sa učiť nové veci. Rovnako sem patria sociálne a emocionálne zručnosti ako sebaregulácia, empatia, schopnosť vytvárať vzťahy alebo zvládať záťaž.
„Nevieme povedať, aké konkrétne technológie budú dnešné deti používať o dvadsať rokov, ani aké pracovné pozície budú existovať. Vieme však, že budú potrebovať rozumieť informáciám, kriticky nad nimi premýšľať, vedieť spolupracovať, učiť sa nové veci a reagovať na zmenu. Preto sa potrebujeme pozerať nielen na to, čo mladých ľudí učíme, ale aj na to, aké schopnosti v nich ako spoločnosť systematicky rozvíjame,“ uviedol Tomáš Hasala, riaditeľ Aliancie inovátorov vo vzdelávaní - Eduvalue.
Čím viac technológií, tým väčšiu hodnotu môžu mať ľudské schopnosti
Nástup umelej inteligencie môže vytvárať dojem, že odpoveďou by malo byť najmä intenzívnejšie technologické vzdelávanie. Vývoj trhu práce však ukazuje komplexnejší obraz. Mladý človek bude potrebovať rozumieť technológiám a zároveň vedieť posúdiť informácie, ktoré mu ponúkajú. Bude potrebovať používať AI, ale aj prichádzať s vlastnými nápadmi, komunikovať s ostatnými, či robiť rozhodnutia v situáciách, na ktoré neexistuje jednoduché riešenie.
Sociálne a emocionálne zručnosti nie sú doplnkom vzdelávania
Takzvané mäkké zručnosti pritom nie sú dôležité iba pre budúce pracovné uplatnenie. OECD medzi sociálne a emocionálne kompetencie zaraďuje napríklad sebakontrolu, odolnosť voči stresu, spoluprácu, sociabilitu či zvedavosť. Ich vyššia úroveň súvisí so vzdelávacími výsledkami, wellbeingom aj tým, ako sú mladí ľudia pripravení na ďalšie vzdelávanie a pracovný život. Rozvoj týchto schopností preto nemožno vnímať ako niečo, čo prichádza až po získaní „skutočných“ vedomostí. Práve schopnosť zvládať zmenu, pracovať s ostatnými, regulovať vlastné emócie, či ďalej sa učiť, rozhoduje o tom, ako človek dokáže svoje vedomosti využívať.
Vzdelávanie sa nekončí za dverami školy
Na rozvoj zručností detí a mladých ľudí zároveň nevplýva iba formálne vzdelávanie. Popri školách a štáte doň vstupujú neziskové organizácie, firmy, univerzity a akademická obec, samosprávy, komunitné iniciatívy či jednotliví odborníci a odborníčky. Vznikajú tak programy zamerané na STEM, podnikavosť, čitateľskú, finančnú či digitálnu gramotnosť, kritické myslenie, kariérové zručnosti, inklúziu, wellbeing alebo sociálne a emocionálne učenie. Niekde pracujú priamo s deťmi a mladými ľuďmi, inde s učiteľmi a učiteľkami, rodičmi, odborníkmi alebo celými komunitami.
Všetci títo aktéri spolu vytvárajú vzdelávací ekosystém a svojimi rozhodnutiami zároveň ovplyvňujú, ktorým schopnostiam a potrebám venujeme najväčšiu pozornosť.
Vieme, ktorým zručnostiam venujeme najväčšiu pozornosť?
Na Slovensku dnes vzniká množstvo vzdelávacích iniciatív reagujúcich na rôzne potreby detí a mladých ľudí. Stále však nemáme ucelený obraz o tom, ktoré oblasti priťahujú najviac organizácií a kapacít, ktoré potreby dokážeme pokrývať dobre a ktoré naopak zostávajú menej zastúpené. A práve to je jedna z otázok, na ktoré sa v súčasnosti pozerá Eduvalue - Aliancia inovátorov vo vzdelávaní. V rámci mapovania svojich členov sleduje ich tematické zameranie, cieľové skupiny, typy aktivít, ale aj to, ktoré oblasti sa v ich práci prirodzene prepájajú.
Výsledky mapovania predstaví Eduvalue koncom septembra. Prvýkrát tak ukážu aj to, aké miesto v slovenskom vzdelávacom ekosystéme zaujímajú jednotlivé oblasti a zručnosti - od STEM, podnikavosti či gramotností až po sociálne a emocionálne zručnosti a wellbeing.
Zdroj: Eduvalue
