Na horúčavy reagujú aj paradajky. Pestovatelia hlásia pokles produkcie o 20 až 30 percent
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 25. august 2026
Tohtoročné leto ukazuje, že extrémne počasie neohrozuje iba obilniny či ďalšie plodiny pestované na poliach. Ohrozené sú aj tie, ktoré rastú v skleníkoch.
Problémom pritom nie je nedostatok vody. Rastliny v skleníkoch čoraz horšie zvládajú dlhé obdobia vysokých teplôt, čo sa prejavuje menšou úrodou, horšou kvalitou plodov a napokon aj vyššími cenami pre spotrebiteľov. Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS) upozorňuje, že vysoké teploty čoraz výraznejšie zasahujú aj produkciu zeleniny v skleníkoch.
Pri paradajkách pritom vzniká zdanlivý paradox. Hoci rastú v kontrolovanom prostredí a pestovatelia im dokážu zabezpečiť dostatok vody, pred extrémnym teplom ich skleníky úplne neochránia.
"Mimoriadne náročné sú obdobia, keď vysoké teploty pretrvávajú nielen počas dňa, ale aj v noci. Rastlina pri dlhodobom tepelnom strese mení svoje fyziologické správanie – obmedzuje generatívny rast a tvorbu plodov a väčšiu časť energie smeruje na zachovanie svojich základných životných funkcií," upozornil Zsolt Bindics z Veselej paradajky zo Žitného ostrova.
"Opeľovanie zabezpečujú čmeliaky, ktorých aktivita je počas extrémnych horúčav výrazne nižšia. Zabezpečenie dostatočného opelenia skleníka si preto vyžaduje dodatočné náklady," uviedol pestovateľ Branislav Oremus – Oremusfarm.
Výsledok už pestovatelia vidia priamo na úrode. Vo vybraných týždňoch zaznamenávajú členovia ZZZS pokles produkcie približne o 20 až 30 percent oproti bežným podmienkam.
"Jednotlivé odrody reagujú na tepelný stres rozdielne. Plody môžu rýchlejšie mäknúť, strácať kvalitatívne parametre a skracuje sa ich trvanlivosť,“ špecifikoval Zsolt Bindics.
Dôsledky už cíti aj trh. Domácich paradajok je menej a ich ceny rastú. Pestovatelia však upozorňujú, že zdražovanie nemôže jednoducho kopírovať prepad produkcie. Príliš vysoká cena by totiž narazila na hranicu, ktorú sú slovenskí spotrebitelia ešte ochotní zaplatiť.
Situáciu komplikuje aj samotná konštrukcia skleníkov. Tie boli desaťročia budované predovšetkým tak, aby rastlinám zabezpečili dostatok tepla a umožnili predĺžiť pestovateľskú sezónu. S čoraz častejšími extrémnymi horúčavami však pestovatelia riešia opačný problém – ako skleníky účinne ochladzovať.
"Účinné chladiace technológie predstavujú vysoké investičné aj energetické náklady. Pri súčasnej ekonomike pestovania a abstinencii dlhodobých obchodných dohôd je návratnosť takýchto investícií pre pestovateľov problematická," povedal Peter Kelemen z Farmy Beri (Ovozela).
Podľa ZZZS skúsenosť tohto leta ukazuje, že diskusia o klimatických zmenách v poľnohospodárstve sa nemôže obmedzovať iba na sucho a nedostatok zrážok. Pri kompenzáciach dôsledkov sucha treba preto myslieť aj na kompenzáciu dopadov horúčav pre špeciálnu rastlinnú výrobu.
"Špeciálna rastlinná výroba čelí vlastným klimatickým rizikám. V prípade skleníkov nejde primárne o nedostatok vody, ale o rastúcu intenzitu a dĺžku extrémnych teplôt, na ktoré nie sme ako sektor pripravení," upozornila Jana Gnojčáková zo ZZZS.
Problém prichádza v období, keď slovenskí zeleninári už čelia tlaku obchodných cien, lacnejšiemu dovozu, rastúcim logistickým a obalovým nákladom a novým administratívnym a legislatívnym povinnostiam.
"Ak má Slovensko zachovať domácu produkciu zeleniny za prijateľné ceny pre spotrebiteľov aj v nasledujúcich rokoch, bude potrebné vytvoriť podmienky na podporu špecialnej rastlinnej výroby ako aj investícií do technológií, ktoré pomôžu pestovateľom zvládať nové klimatické podmienky,“ dodala Jana Gnojčáková.
Zdroj: Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska
