Štyridsať percent domácností má finančnú rezervu maximálne vo výške jedného mesačného príjmu
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 05. august 2026
Štyri z desiatich slovenských domácností aktuálne nemajú žiadnu finančnú rezervu. Na druhej strane, ušetrených minimálne päť mesačných platov má k dispozícii 27 % rodín.
Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskumu pre spoločnosť Home Credit*, viac ako 500 € si dokáže ušetriť jedna z desiatich. Dve tretiny ľudí si však detailne nesledujú, koľko a na čo míňajú peniaze. Každopádne, takmer polovica Sloveniek a Slovákov hodnotí svoju celkovú finančnú situáciu ako horšiu oproti vlaňajšku, naopak zlepšenie pocítilo 18 % ľudí.
Najnovšie dáta z prieskumu realizovaného agentúrou Ipsos pre Home Credit ukázali, že vôbec žiadnu finančnú rezervu nemá 12 % slovenských domácností a ďalších 16 % ju má nižšiu ako je ich jeden mesačný príjem. Aspoň tri mesačné príjmy má pre prípad potreby ušetrených 15 %, ďalších 5 % má k dispozícii päť mesačných zárobkov a rezervu presahujúcu túto hranicu má 22 % rodín.
Aká je aktuálna finančná rezerva slovenských domácností?
„Ak si už ľudia niečo ušetria, zväčša nejde o vysoké čiastky. Najčastejšie si domácnosti odkladajú 100 až 200 € mesačne, a to takmer pätina z nich. Je tu ale aj 12 % takých, čo nedajú bokom z výplat ani euro a ďalších 14 % si odloží sumu len do 50 €. Na druhej strane, 7 % si už dokáže ušetriť 300 – 400 €, 500-eurovú hranicu prekročí každá desiata rodina a tri zo sto si vedia usporiť za mesiac aj viac ako 1 000 €,“ priblížil Jaroslov Ondrušek, analytik Home Creditu.
Najviac ľudí (47 %) má peňažné rezervy uložené na sporiacich účtoch, o niečo menej (38 %) ich drží na bežných účtoch a tretina ich má investovaných, a to v podobe akcií, dlhopisov, v nehnuteľnostiach či kryptomenách. Menej je už tých, čo majú úspory na termínovaných vkladoch (13 %), no a stále má až štvrtina opýtaných úspory v hotovosti doma.
Medziročné porovnanie finančnej kondície domácností odhaľuje, 42 % z nich má úspory nižšie ako vlani, z toho 19 % výrazne. Tretina je na tom rovnako ako pred rokom, polepšila si štvrtina rodín.
Ako sa zmenila finančná rezerva domácností oproti vlaňajšku?
„S predošlými údajmi korešpondujú aj zistenia, že takmer polovica respondentov hodnotí svoju celkovú finančnú situáciu ako horšiu v porovnaní s minulým rokom, z toho výrazne horšie sa cíti 19 %. Viac ako tretina ľudí to vidí podobne ako vlani a celkové zlepšenie po finančnej stránke pocítilo 18 %, výrazné 4 % z nich,“ doplnil Jaroslav Ondrušek.
Či už si Slováci a Slovenky medziročne polepšili, alebo naopak pohoršili, až dve tretiny domácností za posledný rok museli riešiť neplánované finančné výdavky. Najčastejšie išlo o náklady spojené so servisom či kúpou auta (26 %), potom o opravu alebo kúpu domáceho spotrebiča (22 %) a o nákup nábytku či vybavenia do bytu (15 %). Štyroch zo sto opýtaných zaskočili doplatky za energie a dvoch zo stovky náklady spojené s pohrebom blízkej osoby.
Čoho sa týkali neplánované výdavky za uplynulý rok?
Prieskum priniesol zaujímavé zistenia aj o tom, ako si domácnosti robia či skôr nerobia finančné plány do budúcnosti. Až 49 % nemá vôbec žiadny stanovený rozpočet a tí, ktorí si ho plánujú, robia to väčšinou len na mesiac dopredu.
Dlhodobejšie plánovanie na viac ako pol roka sa týka len 5 % slovenských rodín. S tým súvisí aj to, že až 66 % domácností nepoužíva žiadny nástroj na sledovanie svojich mesačných výdavkov. Naopak, tí, čo to robia najčastejšie využívajú bankové aplikácie alebo excelovské či Google tabuľky. Detailný prehľad tom, kam a koľko peňazí smeruje, má pritom len 34 % respondentov.
Poznámka: *Reprezentatívny prieskum od 2. do 5. júna 2026 na vzorke 1025 respondentov realizovala agentúra Ipsos, exkluzívne pre Home Credit.
Zdroj: Home Credit
