Slováci minú pri cezhraničných nákupoch stovky miliónov eur ročne
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 19. jún 2026
Aktuálna ekonomická situácia a inflácia menia nákupné správanie Slovákov a spôsobujú odliv kapitálu za hranice. Obyvatelia pohraničia minú v zahraničných obchodoch až 670 miliónov eur ročne. Čo ďalšie vyplynulo z analýzy Asociácie moderných benefitov a prieskumu agentúry MNFORCE?
V cezhraničných nákupoch vedie Rakúsko
Prieskum MNFORCE realizovaný na vzorke 1000 respondentov z pohraničných okresov ukázal, že Slováci najčastejšie smerujú za nákupmi do Rakúska. Druhé miesto patrí Maďarsku, za ktorým nasleduje Česká republika a Poľsko. Takmer polovica Slovákov nakupuje v zahraničí pravidelne, až 79% oslovených minimálne raz mesačne. Rozhodne pritom nejde o drobné nákupy. Najväčšia časť respondentov minie pri jednom nákupe potravín v zahraničí v priemere 50-99 € a štvrtina opýtaných dokonca ešte viac. Týždenne tak v pokladniciach u susedov skončí približne 13 miliónov eur. Za celý rok sa suma šplhá na 670 miliónov €, čo je zároveň aj alarmom pre slovenskú ekonomiku, nakoľko štát tým prichádza o 100 miliónov € na dani z pridanej hodnoty.
Medzi motivátormi cena aj vyššia kvalita
Dôvody, pre ktoré Slováci volia cezhraničné nakupovanie, sa rôznia v závislosti od nákupnej destinácie. Do Poľska a Česka chodia najmä za nižšími cenami. U našich severných susedov sú motivovaní výhodnými akciami a zľavami. Rakúsko zase presviedča vnímanou vyššou kvalitou, odlišným sortimentom a inými značkami, ale aj čerstvosťou a trvanlivosťou potravín.
Z prieskumu MNFORCE tiež vyplynulo, že Slováci nákup potravín vo všetkých sledovaných krajinách spájajú aj s nákupmi iného tovaru či inými aktivitami. Rakúsko sa odlišuje vyššou dostupnosťou špecifických a regionálnych produktov, kým Česko a Poľsko sú vnímané ako "nákup po ruke". Pri Maďarsku zase častokrát zaváži bližšia dostupnosť obchodu než na Slovensku.
Čo končí v nákupných košíkoch najčastejšie?
Viac ako polovica oslovených najčastejšie siaha po mlieku a mliečnych výrobkoch. Medzi obľúbené kategórie patria aj mäso a mäsové výrobky, pečivo, cestoviny či cukrovinky. Naopak, Slováci takmer vôbec v zahraničí nenakupujú alkoholické nápoje a špecializované potraviny (vegánske, dia, bezlepkové). Vysoký podiel častého nákupu v prieskume vykázali aj čistiace prostriedky a kozmetika. Oblečenie a pohonné hmoty v zahraničí nakupujú len príležitostne.
Slováci pri nákupoch potravín šetria, kvalita stravovania klesá
Ako vyplynulo z prieskumu MNFORCE, pri nákupe potravín respondenti volia rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou (65%), ale približne tretina šetrí maximálne. Viac ako polovica opýtaných deklarovala, že sa im v dôsledku ekonomickej situácie a šetrenia zhoršila kvalita stravovania. Najvýraznejším prejavom je obmedzenie návštev gastro prevádzok – až 47% opýtaných si už stravovanie v reštauráciách nemôže dovoliť. 41% nakupuje potraviny podľa ceny, bez ohľadu na kvalitu a badať tiež častejšie nosenie jedla do práce z domu (40%).
K podpore cezhraničných nákupov prispieva aj finančný príspevok
Analýza Asociácie moderných benefitov poukazuje na to, že k odlivu peňazí prispieva aj súčasné nastavenie systému stravného. Kým účelové stravné (stravovacie karty/poukážky, kantíny) garantujú využitie prostriedkov v domácej ekonomike, finančný príspevok na stravu až 40% jeho poberateľov aspoň sčasti míňa v zahraničných obchodoch. Účelové riešenia pritom preukázateľne posilňujú kúpnu silu pracujúcich na Slovensku a zvyšujú domácu spotrebu v obchode a gastre.
Kvantitatívny prieskum bol realizovaný metódou CAWI online dotazníka prostredníctvom MNFORCE SK panelu od 22. 4. do 25. 4. 2026 na vzorke 1 000 respondentov z pohraničných okresov SR.
Zdroj: Asociácia moderných benefitov
Ilustračné foto: Magnific
