Prieskum: Polovica Slovákov volí pri výbere letnej dovolenky kratšiu cestu či lacnejšiu destináciu
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 12. jún 2026
Drahší benzín, nafta či letecké palivo, ako i vyššie ďalšie výdavky výrazne ovplyvňujú to, ako Slováci uvažujú o tohtoročných letných dovolenkách. Len niečo vyše štvrtiny opýtaných hovorí, že zdražovanie ich dovolenkové plány nijako nemení.
Vyplynulo to z exkluzívneho prieskumu XTB - Dovolenky 2026*, ktorý bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos. Pre polovicu Slovákov zdražovanie znamená aj kratšiu dovolenku či lacnejšiu destináciu. Analytici XTB sa pozreli, ako sa reálne zmenili náklady na cestách po Európe, ktorú väčšina Slovákov preferuje. S akou prirážkou treba rátať pri leteckej doprave? A kde dovolenkárom pomôže silnejšie euro?
Leto v znamení zdražovania
Tohtoročná letná sezóna sa odohráva na pozadí bezprecedentných udalostí na Blízkom východe, najmä eskalácie napätia s Iránom a uzavretia strategických obchodných trás, akou je Hormuzský prieliv. Tieto faktory radikálne ovplyvňujú globálne energetické trhy a následne aj peňaženky slovenských turistov smerujúcich na letnú dovolenku. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sme v súvislosti s dovolenkami riešili primárne infláciu v turistických centrách a kurzové výkyvy voči euru, leto 2026 sa jednoznačne nesie v znamení skokového zdražovania a volatility cien benzínu, nafty aj leteckého paliva.
Slováci sú v plánovaní letnej dovolenky opatrní
Zhruba polovica Slovákov jednoznačne reaguje pri plánovaní letnej dovolenky na cenový vývoj. 23 % uviedlo, že pôjde na kratšiu dovolenku či do bližšej destinácie a 26 % si vybralo lacnejšie miesto oddychu. Zdražovanie plány nijako nezmenilo iba u 26 % opýtaných a dovolenkovať v lete neplánuje 24,5 % respondentov.
Najpopulárnejšou zostáva európska zahraničná dovolenka (takmer 41 %), nasledovaná dovolenkovaním na Slovensku (takmer 23 %). Do Ameriky či Afriky smeruje 6 % a do Ázie 3 % opýtaných. Takmer desatina sa ešte nerozhodla a ostatní nikam cestovať neplánujú.
Pohľad do regiónov ukazuje, že jednoznačne vyčnieva Bratislava, kde viac ako tretina (35 %) hovorí, že ich dovolenkové plány sa nijako nemenia. Na opačnej strane je Trnavský kraj, kde až 25 % respondentov nemá v pláne toto leto cestovať.
Bratislavčania a ľudia z väčších miest sú voči zdražovaniu výrazne odolnejší a zároveň viac pripravení zaplatiť za dovolenku vyššie sumy než vlani. Z pohľadu veku najmenej zdražovanie vyrušuje generáciu nad 54 rokov (31 %).
Jasný profil má aj spôsob platenia v zahraničí. Takmer 60 % sa spolieha na platobnú kartu, 22 % si radšej mení peniaze vopred v banke a takmer 13 % vyberá hotovosť z bankomatov na mieste, čo sa môže ukázať ako drahá možnosť pri vysokých poplatkoch za výber.
Kde vychádza tankovanie najlacnejšie?
Veľkoobchodné ceny benzínu aj nafty v Európe sú aktuálne zhruba o dve tretiny vyššie než pred vypuknutím krízy na Blízkom východe. Slovensko zaznamenalo medziročne výrazný nárast cien pohonných hmôt: benzín zdražel o 15,4 % a nafta o 18,3 %.
Pri pohľade na ceny nafty u susedov sa okrem Poľska (1,467 EUR/l) a Česka (1,584 EUR/l) oplatí tankovať aj doma na Slovensku (1,648 EUR/l). Na diaľničných ťahoch cez Maďarsko si vodiči tradične priplatia, avšak cenové rozdiely pri zjazde mimo diaľničnej siete môžu predstavovať výraznú úsporu (často v rade 10–15 %). Cieľová destinácia státisícov Slovákov, Chorvátsko, si zatiaľ udržuje celkovo priaznivé priemerné ceny, a to aj na diaľniciach, kde sa ceny výrazne nelíšia. Hlavným dôvodom je regulácia cien, ktorá sa priebežne predlžuje. Aktuálne sú ceny benzínu v Chorvátsku (1,700 EUR/l) nižšie ako na Slovensku (1,737 EUR/l).
Pri ceste autom do Chorvátska a späť zaplatí slovenská rodina za palivo tento rok približne o 24 až 30 EUR viac než vlani. Pri dlhších trasách do Talianska či Španielska sa dodatočné náklady pohybujú približne v rozmedzí 40 až 96 EUR v závislosti od typu paliva, vzdialenosti a tranzitných krajín.
Prinesie leto krízu leteckej dopravy?
Zatiaľ čo nárast cien pohonných hmôt pre automobily (benzín, nafta) sa pohybuje v medziach zhruba 10 až 30 %, skutočný cenový šok tohtoročnej letnej sezóny zaznamenáva letecká doprava. Zásadnú úlohu tu zohráva prudké zdraženie leteckého paliva – kerozínu. Veľkoobchodné ceny vystrelili na zhruba dvojnásobok v porovnaní s obdobím pred začiatkom krízy na Blízkom východe. Zatiaľ sa však nepotvrdili obavy z jeho nedostatku. Európa si vyrába približne 70 % kerozínu vo vlastných rafinériách a región Blízkeho východu sa na importoch podieľa 40 až 75 %. Reálny výpadok okolo 15 % sa darí nahrádzať z iných zdrojov. Čiastočne môžu lietadlá viac tankovať v iných častiach sveta.
Letenky hlavnej sezóny zdražejú menej, než by zodpovedalo rastu spotových cien paliva, a to vďaka zaisteniu (hedgingu) najväčších dopravcov. Ryanair má 80 % spotreby FY27 zaistených na približne 67 USD/barel.
Pre štvorčlennú rodinu mieriacu letecky do Grécka, Turecka či Egypta môže čistý vplyv zdraženia kerozínu predstavovať 120 až 200 EUR navyše na letenkách, zatiaľ čo pri dovolenke autom predstavuje priemerné navýšenie odhadom len 10 až 12 EUR na osobu.
Vyššie vstupné náklady sa premietnu aj do cien dovoleniek na sezónu 2027, pretože aerolinky budú fixovať drahšie kontrakty na palivo; prenos do cien pohonných hmôt je, naopak, oveľa priamočiarejší a v prípade deeskalácie nemožno vylúčiť ani ich pokles zo súčasných hodnôt.
Kurzy a inflácia: kam sa oplatí vycestovať?
Najväčšie medziročné zlacnenie zaznamenala Ázia: spotrebný kôš v eurovom vyjadrení klesol v Japonsku o 10,82 % a v Južnej Kórei o 11,31 %, čo je spôsobené výrazným oslabením jenu (-12,0 %) a wonu (-13,6 %) voči euru. Lacnejšie sú tento rok pre Slovákov aj Nový Zéland (-1,67 %), Taiwan (-4,06 %) a Kanada (-0,74 %). Vo Švajčiarsku a Švédsku zostáva navyše inflácia iba na úrovni 0,5 %, čo je z celej vzorky najnižšia hodnota.
Najviac, naopak, zdraželi dovolenky v Maďarsku (+16,94 %), Brazílii (+14,01 %), Austrálii (+12,61 %) a Rusku (+9,30 %), kde sa voči euru posilnili lokálne meny (forint +14,0 %, real +9,2 %, austrálsky dolár +7,7 %) a kurzový efekt sa sčítava s miestnou infláciou.
Učebnicovým paradoxom zostáva Turecko. Turecká líra stratila voči euru 16,2 %, čo je najviac zo všetkých sledovaných mien, ale dvojciferná inflácia vo výške 32,37 % kurzový efekt úplne vymaže, takže eurová cena dovolenky v Turecku medziročne vzrástla o 10,88 %.
Slabšia mena však automaticky nemusí znamenať lacnejšiu dovolenku. Ceny hotelov, leteniek a organizovaných výletov bývajú naviazané na euro alebo dolár, pri all inclusive zájazdoch rozhoduje tvorba cien slovenskej cestovnej kancelárie a presun dopytu do bezpečnejších destinácií môže lokálne ceny ďalej tlačiť nahor.
*Prieskum XTB - Dovolenky 2026* bol realizovaný v máji prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos na vzorke 1 050 respondentov.
Pavel Peterka, Jiří Tyleček, Ondrej Greguš, analytici XTB
Ilustračné foto: Magnific
