Slováci investujú hlavne do vlastného bývania, vo finančnom majetku sme na chvoste EÚ
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 11. máj 2026
Napriek slabému rastu ekonomiky majetok slovenských domácností v ostatnom období výrazne narástol – najmä vďaka rastu cien nehnuteľností, ale aj finančných aktív. Finančné aktíva rastú rýchlejšie ako dlhy, takže čisté finančné bohatstvo domácností sa mierne dvíha.
„Rok 2025 nebol pre slovenské domácnosti jednoduchý. Rast ekonomiky sa výrazne spomalil, rast miezd sa tlmil a celkový počet pracovných miest dokonca klesol. Inflácia sa naopak zvýšila a očakávania ohľadom nezamestnanosti sa zhoršili. Spotrebiteľská dôvera klesla na trojročné minimum a klesla aj miera úspor. Napriek tomu však celkové bohatstvo domácností – finančné aj nefinančné – vzrástlo na nové historické maximum,” uviedol Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.
Vo finančnom majetku sme na chvoste EÚ...
Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska (NBS) mali domácnosti v 4. štvrťroku 2025 finančné aktíva, teda úspory, investície či hotovosť, v hodnote 124,3 miliardy €, čo je o 8,3 percenta viac než pred rokom. Za posledné dva roky tento objem narástol dokonca o takmer 18 percent.
Indikátory za prvé dva mesiace tohto roku naznačujú, že rast aktív ďalej pokračoval: kombinovaný objem vkladov v bankách, majetku v podielových fondoch a v druhom dôchodkovom pilieri bol vo februári vyšší než v decembri o 1,7 miliardy €. Tieto tri kategórie tvoria približne dve tretiny finančných aktív domácností, a preto dobre kopírujú vývoj celku. Iste, vypuknutie vojny v Perzskom zálive malo za následok prepad akciových aj dlhopisových trhov, čo načas zastaví zhodnocovanie hodnoty naakumulovaných úspor, ale dlhodobý obraz o raste finančného majetku nie.
Popri raste aktív pokračoval v minulom roku aj rast zadlženia (finančných pasív). Medziročne to bolo plus takmer 9 percent, no v absolútnom vyjadrení bol prírastok nižší než na strane aktív (5,1 vs. 9,5 miliardy €). Výsledkom je zlepšenie čistej finančnej pozície o viac ako štyri miliardy €, teda +7,7 percenta medziročne.
Aj napriek tomuto zlepšeniu zostáva čistý finančný majetok domácností na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie relatívne nízky. V prepočte na jedného obyvateľa sa Slovensko posunulo z posledného miesta len na predposledné.
... zato máme radi vlastné múry
Kľúčovým zdrojom bohatstva tunajších domácností zostávajú nefinančné, reálne aktíva, predovšetkým vlastné bývanie. Údaje o týchto nefinančných aktívach sú zbierané v prieskumoch HFCS, zhruba raz za tri roky, čo je pomerne neaktuálne a preto sa Európska centrálna banka (ECB) snaží pomedzi to odhadnúť vývoj na základe tzv experimentálnych účtov distribučného majetku (EDW). Tie síce pokrývajú len zhruba 90 percent finančných aktív a pasív domácností, no aj to nám pomáha získať pomerne aktuálna obraz o vývoji celkového majetku domácností.
Tieto experimentálne údaje hovoria o tom, že hodnota vlastného bývania slovenských domácností v treťom štvrťroku 2025 bola približne 268 miliárd €. Hodnota finančných aktív (v užšom metodickom vymedzení) predstavovala približne 91 miliárd €. Po započítaní ostatných reálnych aktív, ako sú investičné nehnuteľnosti alebo vozidlá, dosiahli celkové „upravené“ aktíva domácností približne 388 miliárd €. Z tejto sumy teda tvorilo samotné vlastné bývanie takmer 70 percent.
Po odpočítaní dlhov dosiahol čistý majetok domácností približne 330 miliárd €. Medziročne vzrástol o 6,8 percenta. Pre porovnanie, rast HDP v bežných cenách vlani dosiahol 5 percent.
Vďaka vysokej miere vlastníctva bývania nie sme takí „chudobní“ v rámci EÚ, ako sa javí pri pohľade iba na finančné aktíva. Celkový (upravený) čistý majetok na obyvateľa v treťom štvrťroku 2025 bol zhruba šesťnásobne vyšší, 60-tisíc eur, než finančný majetok (necelých 11-tis.€/obyv.).
Investujeme málo, ale lepšíme sa – pomaly
Nízky podiel finančného majetku na celkovom má svoje dôsledky na spotrebu a teda i na výkon ekonomiky. Podiel domácností, ktoré vlastnia investičné nástroje (akcie, dlhopisy alebo podielové fondy), sa medzi rokmi 2021 a 2023 zvýšil zo šiestich percent na viac než desatinu. Veková štruktúra slovenských investorov odhaľuje, že najviac týchto inštrumentov vlastnia ľudia v strednom veku, od 45 do 54 rokov.
Vo všetkých vekových kategóriách však Slováci výrazne zaostávajú za priemerom eurozóny (ten je štvornásobný), ale aj za okolitými krajinami ako Česko či Maďarsko (tam je podiel domácností s investíciami oproti Slovensku dvojnásobný). Z pohľadu veku je najvýraznejšie zaostávanie za eurozónou v domácnostiach s členmi nad 65 rokov.
Význam investovania však v tunajšej populácii porastie. Mladšia generácia investuje skôr a viac než ich rodičia. Platí, že mladí sa spoliehajú skôr na finančné investície, stredná generácia na kombináciu bývania, úspor aj investícií, staršia na tradičné konzervatívne úspory a pasívne zhodnocovanie vlastného bývania.
U mladších ročníkov sa tak môže skôr prejaviť tzv. „majetkový efekt” znamenajúci, že ak sa hodnota majetku zvyšuje, domácnosti majú tendenciu byť sebaistejšie a viac míňať.
Na dôchodok nie sme pripravení
„U starších obyvateľov Slovenska, ktorých majetok je v drvivej väčšine spojený s vlastníctvom bývania, vznikne s predlžovaním veku dožitia populácie dopyt po nových produktoch. Takých, ktoré riešia likviditu starších domácností, ako sú napríklad reverzné hypotéky, investičné plány a nástroje na postupné ‚odpákovanie' majetku,” pripomenul Štefan Hronec, produktový špecialista pre finančné vzdelávanie vo VÚB.
Populácia nielen na Slovensku, ale na celom starom kontinente starne, vek dožitia sa predlžuje. Ukazuje to aj silnejúca „silver economy”, teda odvetvia zamerané na produkty a služby pre starnúcich obyvateľov. V EÚ vlani predstavovala 5,7 bilióna €, pričom rastie v priemere o päť percent ročne.
Populácia na Slovensku patrí pritom medzi najrýchlejšie starnúce v EÚ a prieskumy ukazujú, že na dekády na dôchodku nie je väčšina budúcich dôchodcov pripravená. Mnohí zanedbávajú prevenciu a budovanie odolnosti – nielen v oblasti fyzického zdravia, ale aj finančného.
Zdroj: VÚB
