Ako fungovať udržateľnejšie? Pomôže efektívnejšie narábanie s vodou a aj zelené fasády
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 29. september 2025
Urbanizácia spôsobuje nárast zastavaných plôch a nepriepustných povrchov, málo zelených plôch, rýchle odvádzanie vody mimo mesta, lokálne prehrievanie a zhoršenú mikroklímu.
Každá kvapka dažďovej vody, ktorú zadržíme alebo využijeme na mieste, je výhrou. Zhodli sa na tom odborníci na poslednom odbornom podujatí Týždňa zelených budov 2025, ktoré bolo venované udržateľnému narábaniu s vodou a zeleným fasádam.
"Efektívne hospodárenie s vodou a integrácia zelene na fasádach prispievajú k zníženiu spotreby zdrojov, zlepšeniu mikroklímy a adaptácii budov na klimatickú zmenu. Tieto riešenia zároveň podporujú prirodzený kolobeh v mestskom prostredí a sú podporované a integrované v medzinárodných systémoch certifikácie ako sú BREEAM alebo LEED," uviedol Marek Kremeň, podpredseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).
„Riešenie manažmentu a vsakovania dažďovej vody je kľúčovou súčasťou udržateľného hospodárenia s vodou predovšetkým v mestskom prostredí, kde je veľká časť povrchu nepriepustná,“ skonštatoval Richard Šiška, sales manager spoločnosti BERA Slovakia, ktorý predstavil riešenia na projektoch z Kostariky a zo Slovenska. Pri efektívnom manažmente dažďovej vody je podľa neho potrebné zamerať sa najmä na spomalenie odtoku vody z povrchov, na jej zadržanie čo najbližšie k miestu dopadu, na jej vsakovanie do pôdy, ak je to aspoň trochu možné, tak na jej opätovné využitie.
Voda a urbanizácia
Urbanizácia so sebou prináša nárast zastavaných plôch a nepriepustných povrchov, málo zelených plôch, rýchle odvádzanie vody mimo mesta, lokálne prehrievanie, tepelné ostrovy a zhoršenú mikroklímu. „Aj na Slovensku je téma sucha veľmi horúca. V júli 2025 bol stav našich podzemných vôd v stave, kedy 70 % zo sledovaných vrtov alebo prameňov bolo pod úrovňou dlhodobého priemeru. V tomto kontexte je dôležité, že až 60 % použitých vôd v domácnosti, tzv. sivé vody, sa dá po úprave na niektoré účely opätovne použiť,“ vysvetlil Matúš Palguta, projektový manažér spoločnosti ASIO, v prednáške o hospodárení s dažďovými a šedými vodami.
Pozitíva zelenej fasády
Zelené fasády majú mnoho pozitívnych účinkov na svoje okolie, okrem toho že pohlcujú CO2, zlepšujú mikroklímu, ochladzujú budovy, absorbujú hluk a zachytávajú prachové častice, poskytujú útočisko pre hmyz a zachytávajú vodu.
„Zelená fasáda Auparku je najväčšou realizáciou svojho druhu v rámci Slovenska aj Česka. S plochou 690 m² a viac ako 40 000 rastlinami rôznych druhov vychádza z konceptu prepojenia prírody s architektúrou. Inšpiráciu čerpá zo Sadu Janka Kráľa, ktorý je v tesnej blízkosti Auparku. Spojenie recyklovaných materiálov so zeleňou vytvára esteticky pôsobivú a ekologicky prospešnú živú stenu, ktorá harmonicky ladí s celkovým dizajnom centra,“ vysvetlil Roman Macko, riaditeľ rozvoja obchodu spoločnosti LIKO-S, ktorá zelenú fasádu realizovala.
Ako dodal, zeleň je napojená na automatický zavlažovací systém, ktorý využíva vodu zo studne z Dunaja. Zeleň by mala dosiahnuť svoj plný potenciál do dvoch rokov, keď sa rozrastie koreňový systém a rastliny sa stabilizujú. Medzi hlavné prínosy fasády Auparku patrí podľa neho zlepšenie tepelnej pohody, zníženie povrchových teplôt a hluku, úspory na energiách a zlepšenie kvality ovzdušia. Fasáda má potenciál výrazne znížiť koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, ako aj CO2, najmä v letných mesiacoch.
Zdroj: Slovenská rada pre zelené budovy
