Analytička: V rámci V4 platíme za potraviny najviac, napriek tomu nimi plytváme
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 11. október 2023
16. októbra sa po celom svete oslavuje Svetový deň potravy, resp. výživy. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. V chudobnejších krajinách sa zase rieši nedostatok potravy.
Z analýzy, ktorá vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu a Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR, ktorej autorom je Zväz odpadového priemyslu, vyplýva, že bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v EÚ. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ a to o 1,9 %.
U našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás a to o – 5 % (ČR), - 12 % (Maďarsko) a – 28 % (Poľsko). Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2022.
Tempo zdražovania potravín v tomto roku postupne spomaľuje. Za prvých 8 mesiacov dosiahla priemerná inflácia potravín 22,2 %. Kým v prvom štvrťroku sme si za ne medziročne priplácali viac o cca 28 %, v auguste išlo už „iba“ o 13,5 %. Očakávame, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. Avšak v rámci krajín EÚ patríme medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov. Predbehlo nás (výraznejšie) iba Maďarsko a dobehli nás (takmer) Estónsko a Litva.
Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností 2 dospelých s viac ako tromi deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo cez 8 % domácností v EÚ.
V roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa SR 83 kg potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, t. j. 65 kg na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 €.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
Poznámka:
Deň 16. október ako „Svetový deň potravy“ bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši naopak základný problém a to nedostatok potravín a hladovanie. Tak či tak, extrémy v podobe prejedania sa či hladovania zdraviu neprospievajú a dopady na životy ľudí sú alarmujúce.
