Umelá inteligencia predstavuje riziká z hľadiska GDPR. Pomôcť by mala regulácia na európskej úrovni
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 26. september 2023
Umelá inteligencia má v pracovnom prostredí obrovský potenciál. Dokáže vytvárať vlastné texty a dokonca aj obrázky, zvládne robiť zápisy z porád či dokonca navrhovať stratégie a rozhodovať o rôznych záležitostiach na základe vstupných dát. Jej schopnosti a možnosti sa každým dňom posúvajú vpred. Je však otázne, do akej miery sú chránené dáta užívateľov internetu, ktoré pre svoje výstupy AI potrebuje.
Tejto otázke sa v súčasnosti venujú už viaceré dozorné orgány v Európe. Aj keď pre slovenského regulátora umelá inteligencia nie je témou dňa, mnohí Slováci už s AI majú skúsenosť.
„Umelá inteligencia funguje na základe učenia sa, čo znamená, že sa neriadi vopred naprogramovanými pokynmi. V dôsledku toho môže vytvoriť viacero nejasností a právnych obáv ako je neobjektívne, či diskriminačné prijímanie rozhodnutí, ktoré porušuje všeobecné požiadavky na spravodlivosť a zodpovednosť stanovené GDPR,“ upozorňuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal. Takéto situácie môžu podľa J. Berthotyho nastať v situáciách, kedy by AI rozhodovala v pracovno-právnej oblasti (začatie, zmena, ukončenie zmluvných pracovných vzťahov), v oblasti verejnej pomoci, v bankovom sektore, či v oblasti súdnictva a rôznych iných rizikových sektoroch, kedy je nevyhnutné posúdenie ľudským faktorom.
Umelé inteligencie často zhromažďujú a analyzujú veľké množstvo osobných údajov, čo vyvoláva otázky týkajúce sa ochrany súkromia a bezpečnosti údajov. Chatboty ako je napríklad ChatGPT, využívajú pre trénovanie svojho jazykového modelu nespočetné množstvo dostupných údajov z webu, vrátane príspevkov na sociálnych sieťach. Mnohé z týchto údajov sú osobné údaje alebo sú chránené autorskými právami.
„Dotknuté osoby musia byť v každom prípade adekvátne informované o používaní umelej inteligencie na spracovanie ich osobných údajov. Ak navyše dochádza k automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu (AIR) o ich právach, majú dotknuté osoby právo, aby sa takéto rozhodovanie na nich za stanovených podmienok nevzťahovalo. Pri nezohľadnení týchto faktorov môže dôjsť k porušeniu transparentnosti a zákonného spracúvania osobných údajov,“ zdôrazňuje advokát J. Berthoty.
Riziká si začínajú všímať európske dozorné orgány. Taliansky dozorný orgán, ako najaktívnejší spomedzi európskych úradov na ochranu osobných údajov v postupe voči AI technológiám, už zakročil proti ChatGPT, AI Chatbot aj voči Clearview. Dôvodom bolo využívanie množstva údajov zozbieraných z internetu bez právneho základu a ďalších náležitostí. O AI sa však aktívne zaujíma aj nemecký a španielsky dozorný orgán a pracovnú skupinu už vytvoril aj Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB).
Odborník na ochranu osobných údajov si myslí, že napriek rizikám je možné umelú inteligenciu využívať v súlade s GDPR. Dôležitá je zvýšená miera senzitivity pri ochrane súkromia, tak zo strany štátnych inštitúcií, ako aj samotných dotknutých osôb. „Pri používaní AI je potrebný proaktívny prístup k zabezpečeniu ochrany osobných údajov a dbať na dodržanie všetkých podmienok stanovených GDPR. Predovšetkým ide o dodržiavanie základných zásad pri spracúvaní osobných údajov, v rámci vopred vymedzených účelov a existujúcich právnych základov. Rovnako treba dbať na zvýšenú mieru transparentnosti a v tom zmysle náležité informovanie dotknutých osôb, že dochádza k spracúvaniu ich údajov - predovšetkým informovanie dotknutých osôb v prípade AIR, profilovania, či spracúvania osobitných kategórií osobných údajov,“ vysvetľuje J. Berthoty.
Súčasná regulácia na európskej úrovni má len dopomôcť tomu, aby sa z dobrého sluhu nestal zlý pán. V tomto smere bude vítaným prvkom aj návrh Aktu o umelej inteligencii, ktorý zastreší v budúcnosti predmetnú problematiku na európskej úrovni.
Zdroj: redakcia, Dagital Legal.
