Analytička: Júnová inflácia spomalila na 10,8 %. Rast cien potravín spomalil
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 14. júl 2023
Štatistický úrad SR zverejnil júnový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 10,8 % a oproti predchádzajúcim mesiacom ide o evidentné spomalenie. Inflácia bola naposledy po úrovňou 11 % vykázaná v marci 2022.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v júni spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 18,9 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 9,7 %.
Oproti júnu 2022 zaznamenali aj napriek spomaleniu najvýraznejší nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 18,9 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom v podstate za všetky kategórie potravín. Za sladké potraviny sme si priplácali 28,5 %, za zeleninu 25,0 % a za mlieko, syry a vajcia 21,6 %. Chlieb a obilniny ich vyšli drahšie ako vlani o rovných 20 %. Drahšie o 17,2 % a 17,6 % ako vlani boli aj mäsové výrobky a ryby a morské plody. Za ovocie sme si priplácali 11,8 %. Prvou „lastovičkou“, kde už o zdražovaní na medziročnej báze takmer nehovoríme, sú oleje a tuky s nárastom cien iba o 0,2 %. Nealkoholické nápoje zdraželi o 17,7 %. V praxi takéto zdražovanie znamená, že kým v júni 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín napríklad za 100 eur, tak v júni 2023 ich ten istý nákup vyšiel na 119 €. Na druhej strane, po veľmi dlhej dobe sme sa stali svedkami toho, že ceny potravín a nealkoholických nápojov nerástli, ale naopak mierne poklesli o – 0,1 %. Stalo sa tak pod vplyvom medzimesačného poklesu cien olejov a tukov, mlieka, syra a vajec, taktiež zeleniny, ale aj chleba a obilnín a rýb a morských plodov.
Zároveň inflácia potravín (na medziročnej báze) bola naposledy pod úrovňou 20 % vykázaná v júli 2022.
Dôvodov medziročne vyšších cien potravín je niekoľko. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor. Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení.
Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Od marca bola jednou z top tém v súvislosti s vývojom cien potravín aj protiinflačná garancia. K zastropovaniu cien prišlo v prípade niekoľkých stoviek vybraných potravín a navyše nešlo ani vždy ani o najnižšiu cenu v prípade daného druhu potravín. Aj preto sme neočakávali, že by to infláciu potravín (meranú Štatistickým úradom SR) mohlo od apríla 2023 výraznejšie ovplyvniť. Ak sme aj v ďalších mesiacoch evidovali spomalenie tempa zdražovania potravín, nebolo to kvôli zavedeniu tohto opatrenia. Dôvodom spomalenia zdražovania potravín je skôr vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch a pozitívne signály vysiela aj FAO Food Price Index už vyše roka. Svoje urobí aj báza z minulého roka.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v júni 2023 zaznamenala medziročný nárast cien o 9,7 %. Výraznejší nárast cien si podržala údržba a oprava obydlí (15,6 %), nasledovali dodávka vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (14,8 %). Za elektrinu, plyn a ostatné palivá sme si priplácali 12,3 %.
V doprave ceny poklesli o – 5,1 %. Ceny pohonných látok totiž oproti vlaňajšku zlacneli v priemere o významných -18,6 %. Na druhej strane, v kategórii cestnej osobnej (autobusovej) doprave prišlo k nárastu cien o 16,9 %. Osobná letecká doprava zdražela o 9,1 %, osobná vlaková doprava o 3,9 %. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 12,7 %, pričom v prípade stravovacích zariadení išlo o nárast cien na úrovni 12,9 %, v prípade ubytovacích služieb o 9,5 %.
Zdražovanie výraznejšie pociťujú nízkopríjmové domácnosti a domácnosti seniorov, v prípade ktorých inflácia dosiahla až 11,6 % a 11,4 %. Inflácia prepočítaná pre domácnosti zamestnancov dosiahla v júni 10,7 %.
Máme za sebou prvý polrok 2023, počas ktorého inflácia spomalila z vyše 15 % pod 11 %. Priemerný údaj za prvý polrok bol evidovaný na úrovni 13,6 %. Očakávame, že aj v druhom polroku 2023 budeme svedkami ďalšieho spomaľovania tempa zdražovania v krajine. Počas letných mesiacov by sme sa mohli „prehupnúť“ cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 – 11 %. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
