Analytička: Aprílová inflácia spomalila na 13,8 %. Za potraviny si priplácame 25,4 %
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 15. máj 2023
Štatistický úrad SR zverejnil aprílový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 13,8 % a oproti predchádzajúcim mesiacom ide o evidentné spomalenie. Inflácia bola naposledy po úrovňou 14 % vykázaná v júli 2022.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v apríli spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 25,4 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 12,3 %.
Oproti aprílu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 25,4 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom v podstate za všetky kategórie potravín – za mlieko, syry a vajcia (32,9 %) a za sladké potraviny (31,2 %). Chlieb a obilniny ich vyšli drahšie ako vlani o 25,9 %. Priplácali si ale viac aj za mäso a to 24,7 % a za zeleninu 24,1 %. Ryby a morské plody boli drahšie ako vlani o 21,7 %, oleje a tuky o 21,2 %. Ovocie zdraželo o 13,3 %. Nealkoholické nápoje zdraželi o 19,0 %. V praxi takéto zdražovanie znamená, že kým v apríli 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín napríklad za 100 €, tak v apríli 2023 to bolo vyše 125 €.
Dôvodov zdražovania potravín je niekoľko. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor. Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Od marca je jednou z top tém v súvislosti s vývojom cien potravín aj protiinflačná garancia. K zastropovaniu cien prišlo v prípade niekoľkých stoviek vybraných potravín a preto neočakávame, že by to infláciu potravín (meranú Štatistickým úradom SR) od apríla 2023 ovplyvnilo. Nemyslíme si teda, že spomalenie rastu cien potravín v apríli či v ďalších mesiacoch je alebo bude výsledkom tohto opatrenia – teda zastropovania cien vybraných typov potravín. Dôvodom spomalenia zdražovania potravín je skôr vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch a pozitívne signály vysiela aj FAO Food Price Index už vyše roka. Svoje urobí aj báza z minulého roka.
V čase rekordne vysokej inflácie je cena pre spotrebiteľa dôležitá. Mnohí Slováci, aj tí, ktorí to doteraz nemali vo zvyku, opúšťajú prémiové a teda aj drahšie značky potravín a siahajú po tých lacnejších možnostiach. Predpokladáme, že pre spotrebiteľa bude cena hrať prím aj naďalej – v nasledujúcich mesiacoch. Čiže ak výrobok s nálepkou „protiinflačnej garancie“ bude lacnejší ako jeho sused z regála, spotrebiteľ po ňom siahne. Ak tomu ale bude naopak, v košíku alebo vo vozíku skončí zrejme iný – lacnejší produkt.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v apríli 2023 zaznamenala medziročný nárast cien o 12,3 %. Výraznejší nárast si na svoje konto pripísala údržba a oprava obydlí (18,3 %), nasledovali dodávka vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (16,8 %). Imputované nájomné za bývanie bolo medziročne drahšie o 10,8 %, za elektrinu, plyn a ostatné palivá sme si priplácali 13,2 %.
V doprave ceny poklesli o - 0,2 %. Ceny pohonných látok totiž oproti vlaňajšku zlacneli v priemere o – 9,1 %. Na druhej strane, v kategórii cestnej osobnej (autobusovej) doprave prišlo k nárastu cien o 15,5 %. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 20,4 %, pričom v prípade stravovacích zariadení išlo o nárast cien na úrovni 21,1 % (pod vplyvom drahšieho stravovania v jedálňach), v prípade ubytovacích služieb o 9,6 %.
Zdražovanie výraznejšie pociťujú nízkopríjmové domácnosti a domácnosti seniorov, v prípade ktorých inflácia dosiahla až 14,7 a 14,6 %. Inflácia prepočítaná pre domácnosti zamestnancov dosiahla v apríli 13,7 %.
Očakávame, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala „prehupnúť“ cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
