Analýza XTB: AI nám hromadne nevezme prácu, no budú chýbať ľudia

Podrobnosti: Uverejnené piatok, 13. november 2026

Z trhu práce totiž pre starnutie populácie ubudne približne 160-tisíc ľudí. Slovákom navyše aktuálne nepraje ani vývoj zárobkov – reálne hodinové náklady práce v druhom štvrťroku medziročne klesli o 1,1 %, zatiaľ čo v susednom Česku vzrástli o 3,8 %.

Mzdy dobehli infláciu, hoci za susedmi zaostávame

Hodinové náklady práce na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli nominálne iba o 2,7 %, reálne tak po zohľadnení inflácie poklesli o 1,1 %. V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 však stúpli reálne o viac ako desatinu (10,4 %).

V období od druhého štvrťroka 2019 do druhého štvrťroka 2026 vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 %, ceny pritom stúpli o 46 %. Slovensko tak s reálnym nárastom 10,4 % patrí do skupiny európskych krajín, v ktorých sa reálne náklady práce v sedemročnom porovnaní dostali nad predpandemickú úroveň. Aj ďalšie okolité krajiny v regióne si polepšili: Poľsko reálne o 24,3 % a Maďarsko o 25,6 %. Česko (-2,6 %) sa v tomto parametri radí skôr k západným krajinám, kde náklady práce po očistení o infláciu stagnujú či sú v mínuse. Nemecko zaznamenalo rast o 0,2 % a Taliansko pokles o 5,5 %, priemer eurozóny je +0,9 %.

„Vývoj výrazne ovplyvnila inflácia v rokoch 2022 a 2023, keď prudko zdražovali najmä energie a potraviny. Napriek tomu dokázal rast nominálnych nákladov práce za celé sledované obdobie prekonať rast cien. Slovensko tak pokračovalo v mzdovom dobiehaní vyspelejších európskych ekonomík. V porovnaní s Poľskom či Maďarskom však bolo tempo pomalšie, keďže tieto krajiny zaznamenali výraznejší rast miezd aj napriek podobne vysokej inflácii,“ povedal Pavel Peterka, hlavný ekonóm XTB.

Západná Európa si za sedem rokov reálne takmer nepolepšila. Náklady práce v Nemecku vzrástli o 0,2 %, v Holandsku o 1,8 % a v eurozóne ako celku o 0,9 %. Francúzsko (-2,1 %) a Taliansko (-5,5 %) sú dokonca v mínuse. Mzdy tam približne len kopírovali infláciu, v Nemecku nominálne vzrástli o 28 % a ceny rovnako o 28 %. Tieto krajiny však vychádzali z oveľa vyššej mzdovej úrovne, takže nízke percentá neznamenajú nízke mzdy.

Aktuálny medziročný vývoj: Slovensko medzi najslabšími

Medziročné porovnanie ukazuje, že situácia na Slovensku sa v poslednom roku zhoršila. V druhom štvrťroku 2026 vzrástli hodinové náklady práce nominálne iba o 2,7 %, zatiaľ čo reálne klesli o 1,1 %. Slovensko tak patrilo medzi krajiny s najvýraznejším reálnym poklesom. Opačný vývoj zaznamenalo Česko (+3,8 %), Poľsko (+2,2 %), ale aj Nemecko (+0,3 %) či eurozóna (+0,2 %).

Za slabým výsledkom stojí kombinácia pomalého nominálneho rastu a inflácie, ktorá z neho ukrojila viac, než zamestnanci získali. Slovensko tak napriek dlhodobému rastu reálnych nákladov práce momentálne zaostáva za väčšinou európskych ekonomík. Pre domácnosti to znamená oslabenie kúpnej sily, čo môže brzdiť spotrebu. Na druhej strane, pomalší rast nákladov práce môže zmierniť tlak na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ktorý je výrazne závislý od exportu a vývoja nemeckej ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska však bude kľúčový najmä rast produktivity práce.

AI zruší 78-tisíc pracovných miest, väčšinu však nahradia nové

Nástup modelov umelej inteligencie a ďalších moderných technológií výrazne zmení trh práce. Ich vplyv pritom nemusí byť len negatívny, skôr naopak. Technologický pokrok v minulosti priniesol rast životnej úrovne a vznik mnohých nových profesií, hoci viaceré iné zanikli alebo dopyt po nich výrazne poklesol.

Podľa analýzy, ktorú Pavel Peterka pripravil spolu s analytikom XTB Ondrejom Gregušom, generatívna umelá inteligencia zruší na Slovensku do roku 2035 približne 78-tisíc pracovných miest. Väčšinu strát však vykompenzujú nové pracovné miesta. Približne 47-tisíc vznikne v nových činnostiach a ďalších 6-tisíc vďaka vyššej produktivite. Čistý úbytok tak dosiahne približne 25-tisíc miest.

Oveľa výraznejší vplyv však bude mať demografia. Počet ľudí v produktívnom veku sa zníži o 160-tisíc, teda o 6,1 %. Výsledná bilancia predstavuje nedostatok pracovníkov v počte približne 135-tisíc, ktorý AI nedokáže vykompenzovať.
Zaujímavé je v tejto súvislosti porovnanie s Českom. Úbytok pracovníkov na Slovensku v dôsledku demografického vývoja je v relatívnom vyjadrení dvakrát vyšší ako v Česku. Výsledný nedostatok pracovníkov (135-tisíc) znamená dokonca aj v absolútnych číslach viac než v Česku.

„Obava, že nám AI hromadne vezme prácu, sa v našom odhade nepotvrdzuje. Na každých desať zaniknutých pracovných miest počítame približne so šiestimi novými miestami v nových činnostiach a ďalšími vďaka vyššej produktivite. Slovenský trh práce bude oveľa výraznejšie ovplyvňovať starnutie populácie, a to ešte výraznejšie, než sa to bude diať v Česku,“ povedal Pavel Peterka.

Slovensko tak podľa neho nebude v nasledujúcom desaťročí riešiť nedostatok pracovných miest, ale nedostatok ľudí. „Umelá inteligencia tento problém zmierni, nedokáže ho však vyriešiť. Pre firmy to znamená, že investície do produktivity a rozvoja súčasných zamestnancov budú dôležitejšie než kedykoľvek predtým,“ dodal Pavel Peterka.

Najviac ohrozené sú kancelárske pracovné pozície

Vplyvu AI je na Slovensku vystavených 30 % zamestnancov v porovnaní s 32 % v EÚ. Dôvodom je vysoký podiel priemyslu, ktorého manuálne činnosti generatívna AI priamo nenahradí. To však neznamená, že sú bez rizika. Pracovné miesta v priemysle môže ohroziť pokročilá automatizácia, presun výroby alebo obmedzenie jej rozsahu. Najviac ohrozené sú účtovníctvo, administratíva, zákaznícka podpora a back-office (podporné administratívne činnosti) vrátane centier zdieľaných služieb zahraničných firiem, kde sa o automatizácii rozhoduje na úrovni zahraničných centrál.

Vystavenie vplyvu AI pritom automaticky neznamená zánik pracovného miesta. V mnohých prípadoch sa zmení iba náplň práce. „AI na Slovensku pracovné miesta hromadne nevezme, ale zmení to, kto, ako a kde pracuje. Kľúčová bude rýchlosť prispôsobenia vzdelávania, dostupnosť rekvalifikácií a ochota ľudí meniť profesiu či región,” dodal analytik XTB Ondrej Greguš.

Čo čísla neukazujú:

● Mladí ľudia: AI ohrozuje najmä juniorské pozície. V USA klesla zamestnanosť ľudí vo veku 22 až 25 rokov v najviac exponovaných profesiách relatívne o 13 %.

● Starostlivosť a zdravotníctvo: AI tu nedostatok pracovníkov nevyrieši a starnutie populácie ďalej zvyšuje dopyt. Prebytok ľudí v kanceláriách a nedostatok v starostlivosti sa môžu objaviť súčasne.

● Priemysel: montážni pracovníci nie sú priamo ohrození, ale spojenie AI s robotikou a presun rozhodovania do centrál môže zmeniť celé odvetvie.

● Dlhší horizont: zmeny na trhu práce sa prejavujú desaťročia a po roku 2035 môže byť vplyv AI výraznejší.

*Poznámka k metodike: Vývoj miezd porovnávame prostredníctvom hodinových nákladov práce, ktoré Eurostat sleduje v jednotlivých krajinách EÚ podľa jednotnej metodiky.

Údaje Štatistického úradu SR o vývoji priemernej hrubej mzdy sa môžu od výpočtov XTB líšiť v dôsledku odlišnej metodiky. Eurostat sleduje hodinové náklady práce, ktoré zahŕňajú hrubé mzdy aj odvody zamestnávateľa. V analýze XTB ich o infláciu očisťujeme pomocou harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP). Štatistický úrad SR, naopak, sleduje priemernú mesačnú mzdu, pričom jej reálny vývoj vypočítava pomocou národného indexu spotrebiteľských cien (CPI).

Odhad vplyvu AI pre 28 krajín vychádza z rámca Acemoglua a Restrepa, indexu ILO, údajov Eurostatu a projekcií BLS. Ide o modelový odhad, ktorý zahŕňa výlučne generatívnu AI.

Zdroj: XTB