KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

Aký vplyv mala pandémia na tržby európskych obchodníkov?

Slovenský maloobchod nebol v úvode roka ani zďaleka jediným európskym maloobchodom, ktorý zaznamenal silný novoročný prepad tržieb. Ešte výraznejšie ako na Slovensku klesali v porovnaní so záverom predchádzajúceho roka tržby v susednom Rakúsku (16,6%), či Írsku (15,7%).

 

europsketrzby v

 

Silný pokles tržieb zaznamenali aj Francúzi (9,9%). V priemere v krajinách EÚ sa tržby v januári znížili (po zohľadnení sezóny) o 5,1%, v eurozóne o 5,9%. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tak boli v priemere nižšie o 5,4% v EÚ, resp. 6,4% v eurozóne. Kým v porovnaní s koncom minulého roka slovenský maloobchod nezaznamenal najvýraznejší pokles tržieb v rámci EÚ a eurozóny (tretí najvýznamnejší), v medziročnom porovnaní sa už spolu s Rakúskom ocitol na čele tohto nelichotivého európskeho rebríčka, s medziročný poklesom tržieb o 16,8%. Dvojciferný medziročný pokles tržieb si pripísali aj Portugalci, Taliani či Slovinci.


Zmena návykov


Pandémia, s ňou spojené obmedzenia a zníženie mobility, teda vo väčšine európskych krajín viedli v úvode roka k citeľnému zníženiu ekonomickej aktivity, minimálne v oblasti maloobchodu. Januárové čísla maloobchodu zároveň potvrdili predpoklady, že pandémie prispela aj k zmene spotrebiteľských návykov európskych domácnosti, v tomto prípade nákupov spojených s vianočnými sviatkami. Z veľkej časti sa potvrdili očakávania, že po prekvapivo silných predvianočných (decembrových) tržbách prinesie nový rok „vytriezvenie“ v podobe silnej korekcie tržieb. Pandémia a s ňou spojená neistota totiž i v krajinách, kde na rozdiel od Slovenska nenastala novoročná uzávera časti maloobchodu, vymazala významnú časť povianočných výpredajov. Tie sa tentoraz v obavách z povianočného sprísnenia opatrení neraz presunuli už do predvianočného obdobia. Technicky tak nafukovali efekt predvianočných tržieb, pričom vytvárali ilúziu, že pandémia vianočné tržby obchodníkov až tak citeľne nezasiahla, a naopak prehlbovali novoročný pokles tržieb.

 

Čiastočne to potvrdzuje aj pohľad na štruktúru maloobchodných tržieb v úvode roka - kým tržby obchodníkov v potravinovom segmente aj v úvode roka ďalej rástli, v priemere v EÚ o 1% medzimesačne (sezónne očistené), resp. o 5,4% medziročne, tržby v nepotravinovo segmente v priemere klesli až o 8,1% medzimesačne (sezónne očistené), resp. 12,4% medziročne.


Niekde klesali inde rástli


Napriek tomu, že tržby obchodníkov v úvode roka klesali vo väčšine európskych krajín, tento trend nebol bezvýhradný. I v januári sa našlo niekoľko krajín EÚ, ktoré zaznamenali rastúce tržby v maloobchode. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa tržby (po zohľadnení sezóny) zvýšili v niektorých krajinách strednej a východnej Európy - v Bulharsku, Maďarsku, Estónsku a Slovinsku, či severu Európy - Fínsko, Švédsko. V medziročnom porovnaní rástli tržby najmä na severe Európy - Nórsko, Estónsko, Fínsko, Švédsko, ale aj u našich severných susedov v Poľsku, či v Rumunsku.

 

Neprekvapí, že jedným z hlavných vysvetľujúcich faktorov, ktorý mal i v úvode roka potenciál vysvetľovať odlišnosti medzi európskymi krajinami v miere zmeny maloobchodných tržieb, bol aktuálny priebeh pandémie, resp. sila reštrikčných opatrení, ktoré znižovali mobilitu domáceho obyvateľstva a nepriamo tak aj tržby obchodníkov. Medzi znížením mobility a tržieb existovala naprieč krajinami EÚ pomerne silná väzba, z ktorej sa vymykalo len niekoľko krajín. Slovensko počas vianočného obdobia postihlo výrazne zhoršenie pandémie, na čo vláda reagovala ďalším sprísnením opatrení.

 

Podobný vývoj ukazovalo aj susedné Rakúsko, rýchlo šíriaca sa „britská “ mutácia koronavírusu prinútila k prísnejším opatreniam na prelome rokov aj Portugalsko, či Írsko. Neprekvapí teda, že práve tieto krajiny sa ocitli na popredných priečkach rebríčka najrýchlejšie klesajúcich krajín v úvode roka (či už v medzimesačnom alebo medziročnom porovnaní). Naopak, viaceré krajiny na severe Európy sa zatiaľ javia odolnejšie voči druhej vlne pandémie, čo sa prejavuje aj na miernejšom prepade mobility v týchto krajinách a následne aj na tržbách miestneho maloobchodu.


Mobilita rastie


Je výrazný, i v rámci Európy vysoko nadpriemerný, pokles tržieb slovenských obchodníkov v úvode tohto roka dôvodom na paniku? Jednoznačná odpoveď neexistuje, istým spôsobom áno i nie. Skúsenosti európskych krajín z minulého roka poznačeného pandémiou ukazujú, že kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje pokles ekonomickej aktivity v službách (i obchode), je priebeh pandémie a s ním spojené zníženie mobility obyvateľstva. Slovensku sa pritom už niekoľko týždňov nedarí zlomiť krivku pandémie, čo len predlžuje obdobie prísnych opatrení. Na druhej strane, mobilita obyvateľstva predsa len postupne rastie, a to aj napriek tomu, že nedochádza k zásadnému uvoľneniu opatrení. Tento trend pozorujeme aj vo väčšine ostatných krajín a čiastočne má sezónny charakter, keď sa život v krajine postupne preberá z povianočnej letargie. Slovensko však v priebehu februára predsa len zaznamenalo nepatrne rýchlejšie zotavenie mobility ako EÚ v priemere.


Odložená spotreba


Navyše, úvod roka (január a február) je z hľadiska tržieb tradične najslabším obdobím roka. Tržby v januári boli v priemere v EÚ (od roku 2000) až o 7% nižšie ako v ostatných mesiacoch roka (na Slovensku až o 12%), v porovnaní s decembrom klesajú v priemere o viac ako pätinu (na Slovensko o štvrtinu). Význam úvodu roka je tak z pohľadu celoročných tržieb predsa len o niečo nižší ako napríklad vianočného záveru roka. Novoročný prepad tržieb tak majú šancu obchodníci stále dobehnúť počas ostatku roka. Podporiť by ich v tom mohla aj tzv. odložená spotreba, ktorá by sa mohla realizovať po uvoľnení opatrení. To by mohlo, podobne ako pred rokom, nastať so zlepšením počasia (oteplením) a prirodzeným zmiernením priebehu pandémie (stále však nevieme, akú rolu v tom zohrajú nové mutácie vírusu).

 

Uvoľnenie opatrení by mohlo podporiť aj zaočkovanie významnej časti populácie. Kritickú úroveň zaočkovanosti však väčšina krajín do leta pravdepodobne nedosiahne, a to i napriek tomu, že prísun vakcín do európskych krajín by sa mal v nasledujúcich mesiacoch zrýchliť. K dnešnému dňu ani európski lídri v očkovaní ako Veľká Británia, Srbsko, či Malta ešte nedokázali kompletne zaočkovať viac ako 20% svojej populácie (berúc do úvahy, že väčšina vakcín je dvojdávkových).


Rastúca miera úspor


V optimistickom scenári efektívnej vakcinácie európskej populácie sa javí ako relatívne možné i významné oživenie tržieb európskeho maloobchodu v druhej polovici tohto roka, kedy by sa mohla postupne začať realizovať odložená spotreba z pandémie, a to aj napriek tomu, že okamžitý návrat do predpandemického štandardu sa nedá očakávať a v nejakej forme časť opatrení prežije pravdepodobne aj po zaočkovaní kritickej časti populácie. Zdá sa, že európske domácnosti mohli pritom počas pandémie naakumulovať dostatočne veľké finančné zdroje, ktoré by mohli otvoriť priestor i pre významné pokrízové zvýšenie spotreby.


Miera úspor významne rástla v minulom roku naprieč krajinami EÚ, v priemere sa zvýšila až o 7,5 pb. z 11,9% v roku 2019 až na 18,4% počas prvých troch štvrťrokov minulého roka (čísla za štvrtý štvrťrok zatiaľ nie sú k dispozícií). Miera úspor sa pritom, neprekvapivo, zvyšovala najmä počas obdobia ťažkého priebehu pandémie, t.j. v druhom štvrťroku (a predpokladáme aj v štvrtom štvrťroku). Zlou správou pre slovenských obchodníkov je, že miera úspor slovenských domácnosti rástla v minulom roku výrazne pomalšie ako v ostatných krajinách EÚ, zvýšila sa len mierne z 10,6% na 11,7% (na rozdiel od EÚ sú už k dispozícií i údaje za celý rok). Nižšia akumulácia úspor v prípade slovenských domácnosti počas krízy by tak teda mohla zmierňovať (v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ) i efekt odloženej spotreby v popandemickom období.

 

Na druhej strane, aj v prípade Slovenska však platí, že miera úspor rástla najmä v období ťažšieho priebehu pandémie - v slovenskom prípade teda predovšetkým až v závere minulého roka, keďže krajina nezaznamenala ťažkú prvú jarnú vlnu pandémie. Dá sa teda predpokladať, že aktuálny pokles spotreby by sa mohol v úvode roka prejaviť i na ďalšom raste miery úspor slovenských domácnosti, priblížiť ju predsa len bližšie k úrovniam, ktoré sme mohli pozorovať v ostatných krajinách EÚ, a predsa len tak posilniť i následný efekt realizácie odloženej spotreby. Rýchlosť s akou sa odložená spotreba prejaví na tržbách obchodníkov by mala závisieť od rýchlosti (a efektívnosti) očkovania, ale aj od rýchlosti s akou sa podarí obnoviť spotrebiteľskú dôveru domácnosti.

 

Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank

 

Ilustračné foto: Shutterstock.com

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk