Maloobchod v Európe sa v auguste vrátil na predkrízové úrovne
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 16. október 2020
Jarná pandémia COVID-19 citeľne zasiahla príjmy európskych domácnosti a prispela i k dramatickým zmenám (v mnohých prípadoch len dočasným) v ich spotrebiteľskom správaní.
Disponibilné príjmy domácnosti krajín eurozóny sa v druhom štvrťroku v porovnaní s úvodom roka prepadli o 3,3%, porovnateľný výpadok disponibilného príjmu (o 2,9%) pocítili aj slovenské domácnosti. Nižší príjem domácnosti sa samozrejme prejavil aj na nižšej spotrebe domácnosti, či ich investíciách. V priemere v krajinách eurozóny sa obe znížili v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom až o 13%.
Slovensko
Slovenské domácnosti zaznamenali predsa len o niečo miernejší pokles - ich spotreba sa v porovnaní s úvodom roka znížila „len“ o 5,2%, stále sa však jednalo o historicky (minimálne od roku 1995, odkedy existuje konzistentný časový rad) najvýraznejší pokles spotreby v priebehu jedného štvrťroka. Doteraz najvýraznejší pokles spotreby zaznamenali slovenské domácnosti v prvom štvrťroku 2009, a to o 3,6%. Investície slovenských domácnosti sa znížili počas jari (druhého štvrťroka) výrazne miernejšie, keď v porovnaní s úvodom roka klesli „len“ o necelé 2%, avšak pokles fixných investícií sme mohli pozorovať už aj v predchádzajúcich štvrťrokoch, najmä v prvom štvrťroku tohto roka, a medziročne tak boli nižšie až o 8%. Obmedzenie spotreby, či investícií európskych domácnosti v druhom, pandémiou zasiahnutom, štvrťroku však ani zďaleka nemožno pripísať len na vrub ich nižších príjmov.
Rast miery úspor, pokles investícií
Vedľajším efektom nižšej mobility obyvateľstva, prísnych protipandemický opatrení a vo viacerých krajinách aj tvrdého uzavretia (lock-down) ekonomiky bolo to, že miera úspor priam až raketovo vystrelila a vyšplhala sa na nové rekordné úrovne, v menšej miere to platilo aj pre mieru investícií. V priemere v krajinách eurozóny sa miera úspor v druhom štvrťroku zvýšila až na 25%, zatiaľ čo v predchádzajúcej dekáde sa bežne pohybovala len na približne polovičnej úrovni okolo 12-13%.
Miera investícií domácnosti eurozóny sa znížila na nové historické minimum necelých 8% oproti relatívne stabilným 9% v predchádzajúcich rokoch. Miera úspor domácnosti na Slovensku rástla výrazne pomalšie (čo bolo aj hlavným dôvodom miernejšieho poklesu spotreby domácnosti), keď sa vyšplhala z úrovne 9-10% v predchádzajúcich rokoch „len“ na 12%. Dôvody je potrebné pravdepodobne hľadať v predsa len v miernejších protipandemických opatreniach, keď Slovensko síce počas väčšiny štvrťroka zatvorilo podstatnú časť obchodov s nepotravinovým tovarom, avšak nepristúpilo k až tak drakonickému obmedzeniu pohybu obyvateľstva ako napríklad krajiny na juhu Európy, či mierne vyššom podiele potravín a výdavkov na bývanie na celkovej spotrebe.
Akokoľvek, vzhľadom na príčiny poklesu spotreby sa dalo očakávať, že spolu s uvoľnením protipandemických opatrení by sa mohla pomerne rýchlo začať zotavovať i spotreba domácnosti. Navyše, významná časť poklesu príjmov domácnosti v druhom štvrťroku mala len technický (dočasný) charakter – napríklad v podobne nemocenských dávok, či náhrady časti mzdy cez rôzne druhy schém na podporu pracovných miest (kurzarbeit). Práve tie pritom, napriek čiastočnému dočasnému zníženiu príjmov časti domácnosti, pomohli ochrániť zamestnanosť a zároveň zabrániť prudkému prepadu spotrebiteľskej dôvery domácnosti. Tá síce v úvode pandémie zaznamenala prudký prepad, porovnateľný s prepadom z globálnej finančnej krízy spred desaťročia, avšak veľmi rýchlo sa začala zotavovať a v súčasnosti väčšina krajín vykazuje len približne polovičné zhoršenie spotrebiteľskej dôvery v porovnaní s globálnou finančnou krízou.
Maloobchodné tržby počas leta
Tie potvrdili očakávania skorého zotavenia spotreby európskych domácnosti, v mnohých prípadoch tržby dokonca aj výrazne prevýšili všeobecné očakávania. Vo väčšine krajín EÚ sa zotavili do konca leta a v auguste už boli vyššie ako v rovnakom období minulého roka (v priemere v EÚ o 3,5%) i ako v období tesne pred vypuknutím pandémie, t.j. vo februári (v priemere v EÚ o 2,4%). Platilo to aj pre Slovensko, či Česko. V oboch krajinách sa maloobchodné tržby v auguste vyšplhali približne na úrovne z obdobia tesne pred vypuknutím pandémie (t.j. februára – nárast o 0,1% v Česku, resp. presne na februárovú úroveň na Slovensku), pričom v porovnaní s augustom minulého roka boli vyššie o 1,6% (Česko), resp. 4,0% (Slovensko).
Zvlášť silný rast tržieb v auguste zaznamenali najmä Nemecko, Belgicko, Holandsko, Írsko, či Litva, z európskych krajín mimo EÚ Nórsko a Turecko, kde boli maloobchodné tržby medziročne vyššie o 7-13%. Na druhej strane, v Európe stále nájdeme aj krajiny, kde tržby za úrovňami spred roka stále i výraznejšie zaostávali. Zvyčajne išlo o krajiny, ktoré zaznamenali masívnejší rozbeh druhej vlny pandémie už počas leta (viaceré krajiny strednej a východnej Európy), ale napríklad aj Portugalsko, Španielsko, Cyprus či Grécko, ktoré mohli pociťovať napríklad aj výpadok tržieb v dôsledku spomalenia turistického ruchu (menej zahraničných turistov, ktorí by nafukovali domáce tržby počas leta).
Aktuálne letné oživenie tržieb maloobchodu však netreba ani preceňovať, k dynamickému rastu tržieb v mnohých krajinách totiž prispela zadržaná spotreba z jari (z prvej vlny pandémie), ktorá sa realizovala v nasledujúcich mesiacoch, či v niektorých krajinách (ako napríklad i Slovensko) nižší cezhraničný turizmu a nárast domáceho turizmu (a nepriamo aj tržieb, keďže v krajine sa počas leta nachádzalo viac ľudí ako zvyčajne). Navyše, napriek silnému rastu tržieb a návratu spotreby na predkrízové úrovne, sa európskym krajinám zvyčajne ešte ani zďaleka nepodarilo vymazať všetky straty na tržbách z jari.
V priemere v krajinách EÚ boli tržby počas prvých ôsmych mesiacoch roka stále nižšie o 4% v porovnaní s hypotetickým scenárom, ak by ostali počas celého roka nezmenené na úrovni prvých dvoch mesiacov roka, t.j. úrovni tesne pred vypuknutím pandémie, porovnateľný kumulovaný výpadok vykazuje i Slovensko (-4,0%), či Česko (-3,5%) Negatívna medzera ostáva stále otvorená najmä v krajinách na juhu Európy, ktoré okrem ťažšieho priebehu prvej vlny pandémie musia zápasiť aj s dovolenkovým výpadkom tržieb z dôvodu nižšieho prílevu zahraničných turistov. Naopak, straty už aspoň teoreticky vymazali niektoré krajiny na severe Európy, či Nemecko.
Udržateľnosť oživenia tržieb?
Napriek optimistickému letu veľký otáznik ostáva nad udržateľnosťou oživenia maloobchodných tržieb. Najväčšou hrozbou do ostatku roka je nástup druhej vlny pandémie, ktorá sa rozbieha vo viacerých krajinách. A hoci už krajiny zvyčajne nezatvárajú obchody a opatrenia sa viac dotýkajú ostatných služieb, dá sa očakávať, že zníženie mobility a opätovné (dočasné) zhoršenie spotrebiteľskej dôvery predsa len zasiahnu aj maloobchod. Ten už navyše nebude podporovať ani efekt zadržanej spotreby z jarných mesiacov.
Pokles tržieb by však mohol byť predsa len výrazne miernejší ako počas jari. To však neplatí pre krajiny, ktoré nakoniec budú predsa len donútené úplne uzavrieť svoje ekonomiky (tzv. tvrdý lock-down). Táto možnosť sa v niektorých európskych krajinách (vrátane Česka a Slovenska) začína diskutovať čoraz hlasnejšie, hoci nateraz s týmto drakonickým scenárom v našich prognózach ešte nepočítame.
Neskôr, po odznení pandémie, sa riziká presunú smerom na trh práce a sú spojené najmä s negatívnymi dopadmi, ktoré môže priniesť ukončenie podporných schém, ktoré v súčasnosti pomáhajú stabilizovať trh práce. A hoci pomáhajú v čase krízy (tentoraz pandémie) zabrániť masívnemu prepúšťaniu, časť negatívnych efektov (tých dlhodobých) sa po ich ukončení predsa len premietne aj do nárastu nezamestnanosti a následne aj do sentimentu a spotreby domácnosti. Predpokladáme teda, že udržateľne sa maloobchodné tržby na úrovne spred pandémie nedostanú skôr ako v druhej polovici budúceho roka, najskôr však až v roku 2022.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.