Ako sa mení nákupné správanie v lete?
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 21. august 2023
Kam a ako cestujú ľudia? Čo, kde a ako nakupujú? Menia sa preferencie a cenová citlivosť? Čo robí spotrebiteľ počas letných mesiacov?
...nakupuje sezónne produkty
Podľa British Retail Consortium je počasie faktorom, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje emocionálny stav nakupujúceho. Štúdia napríklad zistila, že keď je zamračené alebo prší, zaznamenávajú predajcovia tovaru pre domácnosť, nábytku a oblečenia až 12 %-ný nárast online návštevnosti. Štúdia Weather Unlocked napríklad odhalila, že spotrebitelia, ktorí sú vystavení väčšiemu množstvu slnečného svetla, sú ochotní za niektoré produkty zaplatiť viac. Čo však nakupuje spotrebiteľ v lete najčastejšie?
Nakupuje napríklad zmrzlinu. Zmrzlina patrí k letu rovnako neodmysliteľne ako horúci čaj k sychravému počasiu. V letnom období stúpa predaj jednoporciových, ale aj rodinných balení zmrzlín. Častejšie sú tiež zaraďované do cenových promócií. „Zmrzlinu si do svojich nákupných košíkov vloží aspoň raz ročne 85% domácností. Pre nákupy zmrzliny sú najdôležitejšie hlavne letné mesiace. V roku 2022 trvala hlavná zmrzlinová sezóna od mája do augusta, kedy výrazne posilnil počet kupujúcich oproti ostatným mesiacom. Z jednotlivých mesiacov bol pritom najsilnejší júl. Len v tomto mesiaci si zmrzlinu z nákupu domov prinieslo 7 slovenských domácností z 10. No a sedem z desiatich kupujúcich zmrzliny si ju kúpi v akcii,“ uviedla Veronika Némethová, Senior Consultant, Spotrebiteľský panel, GfK a dodala: Privátne značky tvorili v rámci sledovaného obdobia (máj 2022 – apríl 2023) polovicu z výdavkov, najväčšiu ponuku zmrzlín mali vo svojich regáloch diskonty. Zmrzliny privátnych značiek nakupovali v minulom roku nadpriemerne najmä domácnosti s dospelými členmi.“
Spotrebiteľ tiež v lete nakupuje sezónne ovocie a zeleninu. Mnohí Slováci si či-to dopestujú sami, avšak melóny, marhule, nektarinky či kukuricu na varenie si veľakrát kúpia. Vzhľadom k vyšším teplotám a intenzívnejšiemu cestovaniu sú žiadanejšie aj trvanlivé potraviny, nealkoholické nápoje a výrobky, ktoré je možné prevážať bez rizika, že sa pokazia.
Samostatnou kapitolou je sortiment spojený s grilovacou sezónou. Takmer tri štvrtiny ľudí (72 %) uprednostňujú grilovačky pred opekačkami, pričom väčšina z nich griluje práve počas letného obdobia. Slováci na griloch pripravujú najmä mäso, klobásy či slaninu, pričom pri výbere potravín si všímajú ich kvalitu a zloženie. Vyplýva to z prieskumu o grilovacích zvyklostiach, ktorý počas apríla 2023 realizovala agentúra 2muse pre sieť supermarketov BILLA.
„Najčastejším dôvodom, prečo ľudia grilujú, je skutočnosť, že túto činnosť obľubujú (53 %), ale pre takmer polovicu Slovákov (46 %) ide o spoločenskú aktivitu a príležitosť, ako sa stretnúť s blízkymi. Grilovanie zároveň pre respondentov tohto prieskumu znamená relax a zábavu,“ povedal Michal Vyšinský z agentúry 2muse. Grilovačky trávia Slováci zväčša s rodinou (92 %) a priateľmi (61 %), menej už so známymi svojich priateľov, kolegami či spolužiakmi. Pri výbere potravín určených na grilovanie je pre takmer dve tretiny opýtaných (61 %) veľmi dôležitým kritériom kvalita výrobkov, ale aj ich zloženie a cena.
„Viac ako polovica ľudí v našom prieskume uviedla, že na grile najradšej pripravuje mäso (53 %) – a to najmä kuracie a bravčové, no obľúbené sú aj grilované klobásy, špekáčiky a slanina. Z grilovaných syrov je pre Slovákov číslom jeden hermelín, nasledovaný camembertom či ovčím a kozím syrom,“ komentovala prieskum Albena Georgieva, prevádzková riaditeľka BILLA.
Špecificky letným tovarom sú tiež repelenty a najmä prípravky pred opaľovaním a po opaľovaní. Z údajov agentúr vyplýva, že preferovaným miestom pre nákupy tejto kozmetiky sú drogérie, ale na druhom mieste sú diskonty, práve vďaka výhodným cenám privátnych značiek. Podľa GfK až 36% z výdavkov na opaľovaciu kozmetiku smerovalo v roku 2022 do nákupu produktov v akcii.
...podporuje domáci cestovný ruch
Situáciu v cestovnom ruchu nepochybne zmenila pandémia. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktoré zverejnila TASR, pred pandémiou organizovane cestovalo takmer 1,1 milióna osôb. V súčasnosti stále chýbajú dovolenkári. Kým predtým v rámci tzv. pasívneho cestovného ruchu, teda organizovane, do zahraničia vycestovalo takmer 700-tisíc ľudí, za rok 2022 to bolo iba 450-tisíc osôb. Pritom táto množina tvorí až 70 % dovolenkárov. Najviac z nich (rovnako 70 %) organizovane vycestovalo minulý rok do destinácií ako Turecko, Grécko, Chorvátsko, Česká republika, Egypt, Taliansko, Cyprus a Bulharsko.
O tom, že podporujeme domácu ekonomiku svedčí aj fakt, že počet klientov organizovaného cestovného ruchu v domácom cestovnom ruchu oproti minulému roku vzrástol až o polovicu, čo je zhruba 81 000 osôb a čo zároveň o 10 % prekonáva aj hodnoty predpandemického roku 2019. Najväčší záujem bol o dovolenky v Žilinskom, Prešovskom a Bratislavskom kraji.
O prínosoch rekreačných poukážok či zníženej DPH na ubytovanie sa v branži ešte diskutuje. Nejaký podiel na štatistikách ale mali, rovnako ako minuloročné zníženie DPH na služby v akvaparkoch, gastre či na lyžiarskych vlekoch. Štatistický úrad SR uvádza, že súhrne za prvých päť mesiacov roku 2023 sa ubytovalo v domácich zariadeniach cestovného ruchu vyše 1,6-milióna hostí. Ide o 13 % medziročný nárast. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 stále chýbala 27 % hostí. Počet cudzincov medziročne vzrástol o tretinu, domáca návštevnosť bola porovnateľná (nárast o 4 %).
Slováci, ktorí cestujú po Slovensku cestujú najčastejšie mimo zájazdov organizovaných cestovnými kanceláriami. Cestujú predovšetkým vlastnými vozidlami, ale aj požičanými. Alikvotne zvýšené tržby tak generujú požičovniam a čerpacím staniciam. Okrem pohonných hmôt na čerpačkách nakupujú aj jedlá, snacky, sladkosti, autodoplnky, chýbajúcu kozmetiku a tam, kde to prevádzkovateľ ponúka aj kávu a hotové jedlá. Čerpacie stanice často ťažia z toho, že obchody na vidieku majú krátke otváracie hodiny a zároveň sú v nedeľu či počas sviatkov zatvorené (v lete to je predovšetkým 5.7. Sviatok Cyrila a Metoda).
Známym faktom je, že na rozdiel napríklad o Čechov si Slováci na dovolenkách doprajú resp. neupierajú si rôzne atrakcie a drahšie reštaurácie. Sú náchylnejší na spontánne a impulzívne nákupy, a ak niečo v súvislosti s dovolenkou potrebujú a alebo chcú, nepozerajú tak na cenu (dôležitým faktorom je čas zostávajúci do odletu alebo odchodu na dovolenku). Dá sa povedať, že si našinci idú dovolenky užiť. Nájdu sa samozrejme aj šetrní, ktorí neváhajú cestovať dlhé hodiny autobusom napríklad iba na „víkendové kúpanie pri mori“.
..navštevuje festivaly a kúpaliská
Horúčavy tiež vyháňajú ľudí k vode. Aj tento rok padli niektoré teplotné rekordy. Kúpaliská, vodné nádrže, akvaparky a ďalšie podobné zariadenia čelia náporu klientov. Samozrejme darí sa tu stánkovému, ambulantnému predaju všetkých možných dobrôt pre deti a dospelých. Na dračku idú nanuky, zmrzliny, hranolčeky, hot-dogy, varená kukurica a predovšetkým čapované nápoje, ako sú pivo, radlery a kofola.
Na scénu sa vracajú aj pandémiou oklieštené alebo zrušené letné festivaly a koncerty pod holým nebom. Z pohľadu maloobchodu sú tu isté špecifiká, napríklad obmedzenie sortimentu vo vzťahu k sponzorom a partnerom podujatí, či zákaz predaja sklených fliaš (z bezpečnostných dôvodov). Na festivaloch sú zvyčajne zastúpené gastronomické prevádzky, teda on-trade retail. Aktuálne nevieme o žiadnom obchodníkovi, ktorý by mal „putovný“ pop-up store s tak širokým sortimentom ako CBA Fest Market, dnes už zaniknutej siete CBA Slovakia. Festivaly sú prevažne o prezentácii konkrétnych značiek a samplingu produktov a merchu (napr. tričká, perá, šiltovky...). Tento rok bol na Pohode napríklad konopný stánok z Liptova, ktorý predával konopné výrobky, kozmetiku, konopný čaj, konopnú limonádu a ďalší tovar.
..zbiera zážitky a suveníry
Slovenský spotrebiteľ je zberateľ. Zbiera zážitky, chce byť všade prvý, neznáša čakanie v radoch. Jaskyňou, skanzenom alebo múzeom prebehne v rekordnom čase. Dotýka sa prírodných útvarov a exponátov aj tam, kde je to prísne zakázané. Na parkovisku rozšafne zaberie dve miesta jedným autom, využíva rôzne trajekty, plavby loďkami, vláčikmi, kočmi, ale aj adrenalínové atrakcie. No a všade nakupuje a zbiera suveníry. Kupuje magnetky, pohľadnice, pamätné mince, kľúčenky, náprstníky, odznaky, ale aj gýčové šálky a tričká. Menej ho oslovujú predmety, ktoré sú vyrezávané z dreva, upletené zo šúpolia alebo ide jemné drotárske umenie či lokálnu keramiku. Dôvod je jednoduchý: vyššia cena.
Napokon umelecký rozmer je zvyčajne druhoradý, prioritou je uvedenie destinácie. Neprekáža, že drevený meč je typický pre rímske légie, ak má vypálený nápis Vlkolínec, je upomienkou na návštevu slovenského skanzenu. Dôležitým faktorom je aj prenositeľnosť, aby bol teda suvenír ľahký a skladný, ideálne nerozbitný. Tento atribút 100% spĺňajú suveníry, ktoré boli vyrobené v Ázii a dopravené na Slovensko poľskými veľkoobchodníkmi.
Na druhej strane je tu aj fenomén window-shopping. V obchodoch a nákupných centrách sa pohybujú zákazníci aj preto, že sú klimatizované, trávia tu teda čas preto, aby sa ochladili. Blúdia po prevádzkach bez toho, aby niečo nakúpili, a len tak prezerajú tovar. Žiaľ obchodníci zákazníkov prepnutých do „letného módu“ nevedia presvedčiť, aby prešli od nakupovania (shopping), teda obzízania a ohmatávania ku kupovaniu (buying), teda k výberu a platbe. V letných mesiacoch a pri ambulantnom, sezónnom predaji preto sprevádzajú vystavenie tovaru aj rôzne oznamy typu „Nerozbaľovať“ alebo „Nedotýkať sa“.
Juraj Turzo
Zdroje: Optimio, GfK, ŠÚ SR
Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v máji 2023 (statistics.sk)
Foto: Pexels
