Kvetinové farmy rozkvitajú hlavne v posledných rokoch
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 10. august 2021
Fialky v zime? V dnešnej dobe to už nie je nemožné a tak si jarné tulipány môžete objednávať bežne napríklad aj na jeseň. Vyšší záujem zaznamenávajú v poslednej dobe bežné záhradné kvety, ktoré pochádzajú zo Slovenska.
Ročne sa na svete vypestujú kvety za 35,5 miliardy €. Najväčšími nákupcami rezaných kvetov sú EÚ a USA, najväčšími pestovateľmi a vývozcami sú Holandsko, Ekvádor, Kolumbia, Keňa a Etiópia.
Fairtrade alebo lokálny zdroj?
Dopyt po kvetoch začal v posledných rokoch rásť aj v krajinách bývalého východného bloku. Import kvetov z tretích krajín preto nabral na obrátkach.
Štvrtina rezaných kvetov, ktoré členské štáty EÚ dovážajú, pochádza z krajín mimo EÚ, predovšetkým z Kene (38 percent dovozu z krajín mimo EÚ), Ekvádoru (17 percent) a Etiópie (16 percent). Má to však aj tienistú stránku. Chémia, ktorá je používaná pri pestovaní kvetov, podľa organizácie Greenpeace ničí životné prostredie, pestovanie je závislé na sústavnom čerpaní vody, hoci jej je v krajinách pestovateľov nedostatok, kvetinové farmy navyše zaberajú pôdu, ktorá by mohla byť využitá na produkciu potravín.
Niektorí predajcovia ako Kaufland a Lidl začali tento problém riešiť nákupom fair trade kvetín. Podľa organizácie Fairtrade Česko a Slovensko pestovanie kvetín krajinám globálneho juhu prináša tisícom ľudí prácu. Fairtrade usiluje o to, aby tieto prínosy neboli vyvažované ústupkami na strane etiky a ekológie.
Problémom je však aj samotný dovoz kvetov, tie totiž neraz putujú tisícky kilometrov. „Rezané kvety sa musia rýchlo prepravovať pomocou série chladiarenských zariadení na farmách, v nákladných automobiloch, lietadlách a lodiach. Čas je rozhodujúci, za každý ďalší deň strávený cestovaním kvety strácajú 15 percent svojej hodnoty,“ uvádza BBC.
Čo pestuje Slovensko?
Kvety by pritom toľko cestovať nemuseli. V Európe, kde sa ročne vypestujú kvety za 20 miliárd €, sa nachádza aj svetový líder v pestovaní - Holandsko. Jeho produkcia sa podľa Eurostatu pohybuje na úrovni medzi 6 a 7 miliardami € ročne. Dôvodom úspechu Afriky na svetovom trhu kvetov je však cena - kilo ruží z Kene stojí tri eurá, čomu sa nedá konkurovať.
Hoci je Slovensko podobne veľkou krajinou ako Holandsko, v produkcii kvetov je až na 20. mieste z 27 európskych krajín. Potešujúcou správou však je, že podľa Eurostatu produkcia kvetov u nás narastá. Kým v roku 2010 predstavovala jej hodnota 15 miliónov €, o deväť rokov neskôr 33 miliónov €. Vo európskych rebríčkoch sa slovenskí kvetinári objavujú len v prípade chryzantém, naša krajina je ich šiestym najväčším exportérom v Európe.
Vzhľadom na to, že mnohí zákazníci si už začali viac uvedomovať uhlíkovú stopu nákupu kvetov, na Slovensku sa v posledných rokoch začalo dariť kvetinovým farmám. Majú zaujímavú ponuku a využívajú ekologické princípy pestovania. Viaceré z nich dokonca vstúpili na trh vlani, kedy sa kvôli pandémii koronavírusu výrazne znížil dovoz kvetov na Slovensko. V krátkom čase sa tak na trhu nielen uchytili, ale zároveň začali rozširovať svoje portfólio. Ich kvety sú atraktívne, čerstvé, ekologické, voňavé, neputujú sem tisícky kilometrov, ani nemusia byť skladované v chladiacich miestnostiach. Pestovatelia odstrihnú totiž iba tie, ktoré môžu v aktuálnom období predať a tak nedochádza k zbytočnému odpadu.
Kvetinové farmy dnes fungujú nielen pri Bratislave, ale našli si miesto aj v iných regiónoch - pri Košiciach, Prešove, pri Žiline či Trenčíne. Ich ponuka je sezónna a môže sa meniť z týždňa na týždeň. Aktuálne napríklad dostať kúpiť kvety papuliek, cínie, astrovky, alebo aj liečivú echinaceu.
Kvety z lúk
Asi prvou lastovičkou medzi alternatívnymi kvetinovými farmami bola Černuška - prírodné kvetinárstvo. Tá vznikla ako “potulné” kvetinárstvo, v súčasnosti si už v pri Bošáci v Bielych Karpatoch vysievajú vlastné lúky, pestujú sezónne kvety a byliny. Zakladateľka značky, Daniela Mošková, predtým pracovala v bežnom kvetinárstve. Už vtedy sa zaoberala otázkou, prečo treba kvety dovážať, keď doma v záhrade nájde oveľa krajšie. Jej rodina totiž nebola zvyknutá kvety kupovať, do kytíc si viazali tie, ktoré si vypestovali. S dovážanými kvetmi však mali aj nepríjemnú skúsenosť. “Kolegyňa mávala po práci s týmito kvetmi alergické reakcie na koži. Keď sme to začali viac skúmať, zistili sme, ako sú ošetrované, ako sú pestované, tak som sa pustila vlastnou cestou,” povedala D. Mošková pre pre RETAIL magazin.sk. Aj zákazníci podľa nej začali vyhľadávať alternatívne kvetinárstva, pretože mali k dispozícii viac informácií o pôvode kvetov.
Najskôr chodili po jarmokoch a robili sezónne vence, “potulovali” sa po krajine a zbierali kvety do svadobných kytíc. Keďže záujem bol, začali kvety aj sadiť. Najprv v rodičovskej záhrade, v súčasnosti už majú dve samostatné miesta. Epidémia koronavírusu aj pre nich znamenala, že prišli o zákazky na svadby, pre workshopy či galérie. Spustili teda internetovú donášku. Najprv ich objavili Bratislavčania a až v súčasnosti viažu kytice aj pre zákazníkov z okolia Trenčína, či Nového Mesta nad Váhom. A čo nájdete v ich kyticiach? Nielen bežné kvety. “Jedlé kvety, bylinky, napríklad mätu a medovku, aby boli voňavé, dávame aj do svadobných kytíc. Napríklad echinacea je veľmi vhodná do kytíc, veľmi dlho vydrží a je to jedlý kvet,” hovorí D. Mošková.
A kým farmy v blízkosti Bratislavy ponúkajú kvetinové kytice v cenách od 25 €, tie z Černušky začínajú na desiatich eurách. “Netrúfame si dať bratislavské ceny, lebo by sme zrejme skončili. Ale je to aj tým, že využívame aj lúčne kvety. Nezbierame zákonom chránené a snažíme sa vysievať aj vlastné lúky,” vysvetľuje pestovateľka, ktorá dúfa, že po skončení pandémie sa vrátia aj k workshopom, ktoré by radi organizovali na svojej farme.
Farma Burina
Do pestovania kvetov sa pustila aj záhradná architektka Jana Feilerová, ktorá prevádzkuje Kvetinovú farmu Burina v Žiline. V čase, keď pracovala ako pravá ruka riaditeľa istej firmy, začala túžiť po sebarealizácii, mať útočisko pre prácu, tvorenie, byť obklopená krásou prírody a robiť niečo zmysluplné. Farmu zakladala v roku 2019, oficiálne však funguje od roku 2020. Firma vznikla hlavne pre zásobovanie prevádzok, ich klientmi sú kvetinové prevádzky, hotely, reštaurácie a cukrári, tento rok pridali aj maloobchod.
J. Feilerová sa pre zmenu rozhodla pri odchode na materskú. “Dovolenku” jednoducho využila na rozbeh firmy. “Robíme to aj pre dieťa, aj pre seba, aby som bola pánom svojho času,” povedala pre RETAIL magazin.sk.
Pestovanie kvetov je však sezónna práca, ktorá v zime nezarába. Napriek tomu majú farmári aj mimo sezóny čo robiť. Na farme Burina trvá sezóna od polovice apríla do konca októbra, prípadne polovice novembra.
“Každý si myslí, že druhú časť roka, mimo sezóny, nefungujeme. Ale je to tak, že celý október, alebo november, vyberáme niektoré hľuzy, ktoré u nás nedokážu prezimovať, z pôdy a ručne spracovávame. Potom zase vysádzame naskladnené cibule. Prvý decembrový týždeň si oddýchneme a ten druhý už vysievame semená, ktoré budú klíčiť budúce leto,” vysvetľuje farmárka. Práca v zime je síce menej namáhavá ako v lete, no musí byť dobre naplánovaná. Niektoré semená kupujú aj rok vopred.
“Pracujeme vo sfére, kde sme závislí od počasia. Jar bola náročná, veľa pršalo, nevedeli sme pripraviť pôdu, pretože bolo stále mokro. Z tohto dôvodu máme oneskorenie niektorých kvetov. Keď nám niečo odmrzne, zožerú slimáky, keď nám strhlo fóliovník, smútime päť minút a hneď ideme ďalej,” vysvetľuje. Škodám sa však snažia vopred predchádzať. “Fungujeme len ekologicky, lebo na farme sa pohybujú nielen naše deti, ale aj iné, tiež psy a iné zvieratá. Nepoužívame pesticídy, chemikálie, hnojivá si miešame sami a sú na prírodnej báze,” dodáva J. Feilerová, podľa ktorej je to vidieť aj na kvetoch. Vydržia dlhšie a na rozdiel od tých chemizovaných aj voňajú. A aké kvety pestujú? “Základom sú tulipány, koncom sezóny georgíny, teraz sme zaradili do ponuky talianske iskerníky a veternice, predalo sa naozaj všetko. Ďalej gladioly, cínie, astry, tento rok sme mali prvýkrát papuľky,” vraví farmárka. Nemá však problém ani s tým, keď klient príde s konkrétnym želaním. Vtedy si urobia pokusné políčko a keď to vyjde, začnú s pestovaním. Do budúcnosti plánuje farmu špecializovať na produkty, s ktorými je to zložitejšie, podľa jej slov sa to nie každému chce robiť.
Veternice
Zakladateľka farmy Veternice v Hodkovciach pri Košiciach, Katarína Sabó, vyštudovala bankovníctvo a pracovala v korporáte. Farme sa venuje od roku 2018, no už predtým navrhovala záhrady a robila aj ich realizácie. “Veternice vznikli z mojej stále sa prehlbujúcej lásky ku kvetom a manželovej túžby farmárčiť,” hovorí K. Sabó.
Kým u predchádzajúcich farmárok bolo impulzom pre zmenu tehotenstvo, v prípade Kataríny to bola svadba, na ktorej nechcela mať kupované kvety a tak začala zháňať informácie o tom, ako si konkrétne druhy vypestuje. “Čím viac sme sa dozvedali o tradičnom pestovaní kvetov, tým viac nás lákala myšlienka ponúknuť alternatívu - ekologicky vypestované, lokálne, čerstvé, voňavé kvety, ktoré nebudú ošetrené ničím iným ako čistou vodou, aranžované bez použitia nerecyklovateľných aranžovacích hmôt,” dodáva kvetinárka.
Zaujímal ju aj o pôvod kvetov, prečo je taký veľký rozdiel medzi dovezenými a doma vypestovanými.
“Sortiment dovezených kvetov môže byť len taký, ktorý prežije dopravu. Je množstvo kvetov, ktoré nevieme dovážať,” vysvetľuje K. Sabó. To sú kvety, ktorým sa venuje. “ Sú to napríklad cínie, krasuľka či hrachor. Aj georgína má extrémne krátky život, keď je dovážaná,” dodáva.
Aj jej skúsenosti hovoria o tom, že o kvety z farmy majú záujem ľudia, ktorých zaujíma ich pôvod. “Registrujem zvýšený dopyt hlavne od ľudí, ktorí žijú v zahraničí a posielajú kvety svojim príbuzným, ktorí sú na východe, žijú v Bratislave, alebo Prahe, kde je to pravdepodobne už oveľa bežnejšie,” hovorí. Kvety pestuje ekologickým spôsobom. “Nepoužívame chemické hnojivá, ani pesticídy, len prípravky, ktoré sú schválené pre ekologické pestovanie, aj ich použitie sa snažím minimalizovať,” hovorí pestovateľka.
Kvetinové farmy sú dnes aktívne v takmer každom regióne, okrem Černušky, Veternice a Buriny, ešte funguje Varieta a Jarabina pri Bratislave, Zeliny z doliny pri Nitre, pri Novom Meste nad Váhom Kvety z vidieka, pri Trenčíne Kvetohrady, na Kysuciach Zo záhrady. Medzi Topoľčanmi a Prievidzou sídli Kvetinová farma v Návojovciach, pri Prešove Kvetinky z Mičurinky a na Zemplíne Kvet.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Černuška
