Vajcia z voľného výbehu nemôžu byť lacné
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 31. október 2023
Hovorí Matúš Fürek, manažér projektu Voľný výbeh spoločnosti SANAGRO. V rozhovore predstavuje novú značku vajec, ich unikátnosť a špecifiká, zároveň odhaľuje proces a prostredie ich produkcie.
Domáce a zahraničné obchodné reťazce sa zaviazali, že od roku 2025 už nebudú na slovenskom trhu predávať vajcia z klietkového chovu. Zákazníkom ponúknu už iba vajcia z podstielkového chovu, či z chovu s voľným výbehom a tiež z bio chovov. Reakciou na tento vývojový trend je aj uvedenie novej značky vajec PIPIDU. Čo predchádzalo vzniku tejto značky?
Dlhodobý cieľ, ktorý si SANAGRO stanovilo, je zmena imidžu klasických družstiev na moderné farmy, ktoré budú prispievať k produkcii domácich potravín. Chceme tým podporiť nezávislosť krajiny od dovozu potravín zo zahraničia, no zároveň s vysokým ohľadom na kvalitný život zvierat. Bez ohľadu na to, o aké zviera ide. Týmto princípom SANAGRO prispôsobuje aj svoje investície do fariem.
Ako dlho vznikala táto myšlienka a kde ste sa inšpirovali?
Náš zámer zrealizovať farmu pre sliepky vo voľnom výbehu vznikla ešte pred rozhodnutím Európskej komisie úplne zakázať klietkový chov a rovnako ešte predtým, ako bolo na Slovensku podpísané memorandum, v ktorom sa obchodné reťazce na Slovensku zaviazali, že od roku 2025 nebudú na svojich pultoch predávať vajcia z tohto typu chovu. Projekt na výstavbu sme podávali v januári 2020.
Prioritou EÚ je však už dlhodobo smerovanie k humánnejším chovom a ekologickejšej produkcii. No produkcia a spotreba vajec z voľného výbehu na Slovensku ešte nie je tak rozšírená, ako je to pri iných typoch chovov. Aké sú štatistiky?
Podľa oficiálnych dát sa ročne na našom trhu vyprodukuje 30 miliónov vajec z voľného výbehu, my k tomu pridávame ďalších 12 miliónov. V tomto smere vo výraznej miere dopomôžeme k rastu vo oblasti slovenskej produkcie vajec z voľného výbehu.
„ Vieme, že sa dopyt nezmení a rapídne nenarastie zo dňa na deň, no s určitosťou vieme, že meniť sa postupne bude. Návratnosť investície aj preto počítame do približne 7 rokov. “
Názov značky znie na prvé počutie trochu netradične, až zábavne. Prečo práve Pipidu?
Značka Pipidu nevznikla „len tak“, predchádzal tomu veľký tender, v ktorom bolo prihlásených šesť kreatívnych agentúr, z toho väčšina slovenských a jedna zo zahraničia. Zadaním bolo, aby nám každá ponúkla a predstavila tri návrhy značiek spolu s logom, doplneným o krátky storytelling, ako myšlienka na samotný názov a logo vznikli. Zrod samotnej značky sa dial v časoch najhoršej vlny pandémie koronavírusu, o to to bolo nielen pre nás ako zadávateľa, ale aj pre samotné agentúry veľmi náročné. Do užšieho kola sme napokon vybrali tri značky a o víťazovi rozhodli naši zamestnanci. Nechali sme ich hlasovať. Pipidu skončilo bezkonkurenčne na 1. mieste, okamžite si túto značku celá firma zamilovala.
Čo všetko v súčasnosti nájdu slovenskí spotrebitelia pod touto novou značkou?
Pod touto značkou aktuálne ponúkame len vajcia z voľného výbehu z farmy v Horných Surovinách a bio vajcia z voľného výbehu, ktoré pochádzajú z našej ekofarmy v Húškach na Záhorí.
Budú tieto vajcia dostupné len na slovenskom trhu, alebo plánujete rozšíriť svoj záber aj na iné európske krajiny?
Na našej farme v Horných Surovinách ročne vyprodukujeme 12 miliónov vajec z voľného výbehu. Týmto sme schopní pokryť niečo cez 20 % slovenskej ponuky v maloobchode. Ak sa bavíme výlučne o vajciach z voľného výbehu. Dopyt sa budeme snažiť pokryť prioritne na Slovensku. O expanzii premýšľame. O tomto je však predčasné hovoriť, rokovania s partnermi ešte nezačali. Expanzia dáva zmysel, už teraz vieme, že napríklad také Nemecko bude po zrušení klietkového chovu nesebestačné v produkcii. To však vie každý producent, nie iba my a tak ako my sa na túto alternatívu vie pripraviť hociktorý náš konkurent na Slovensku i mimo Slovenska.
Pri prípadnej expanzii do zahraničia rozhoduje cena a vzdialenosť. Keď sme však expanziu analyzovali, vyplynulo nám, že ak niekde stojí vajce z voľného výbehu o tri centy viac, tak expanzia dáva zmysel aj napriek doprave. Ak by však mala byť vo finále naša marža len tri centy na jednom vajci a dva centy z toho by mala byť doprava, tak nám to ekonomicky nedáva zmysel.
V akom type predajní sú nové vajcia zo Záhoria dostupné?
Vajcia značky Pipidu nájdu zákazníci v drvivej väčšine obchodných reťazcov na Slovensku vrátane najznámejších sietí Lidl, Kaufland, Kraj či Terno. V reťazcoch prebieha najviac nákupov a preto nám najväčší zmysel dáva prítomnosť práve v regáloch týchto obchodníkov.
Akým spôsobom novú značku zviditeľňujete?
Slovenský zákazník je stále vysoko senzitívny na cenu a aj preto u nás dominuje predaj vajec z klietkového chovu, pretože tieto vajcia sú prirodzene najlacnejšie. No vajcia sú centový biznis a aj jeden cent v konečnom dôsledku môže zohrať úlohu v tom, či skončíme v zisku, alebo v strate. Ekonomika však nepustí. Pri chove sliepok vo voľnom výbehu musíte znášať aj veľké riziká ako dravce, virózne ochorenia, veľkosť výbehu a podobne, čo si vyžaduje zvýšené náklady. Tieto vajcia by preto mali byť prirodzene najdrahšie. Marketing je pri tomto type produktu aj z týchto dovodov dôležitý. Chceme ním osloviť presne tú cieľovú skupinu, ktorá sa na jednej strane zaoberá zdravým životným štýlom a stravovaním, no paralelne s tým sa zamýšľa aj nad spôsobom, ako je daný produkt vyrobený a či pri ňom zviera prežíva stres, trpí alebo žije humánne.
„ Komunikáciu chceme smerovať na skupiny ľudí, vo väčšine prípadov mladých ľudí, ktorí prirodzene inklinujú k lokálnym a ekologickejším produktom a rovnako preferujú produkty, pri ktorých sú si istí, že zvieratá netrpia. “
Preto je pre nás kľúčová transparentnosť, edukácia a komunikovanie s verejnosťou, aby sa vedela dostať k relevantným informáciám a overiť si, či sú prezentované informácie aj pravdivé. Našim cieľom je teda robiť osvetu o spôsobe chovu zvierat, ktorý môže mať vplyv na finálny produkt. Našou prioritou je totiž dopriať zvieratám taký spôsob života, ktorý je pre nich prirodzený. A pre sliepky je prirodzený pohyb po vonkajších trávnatých plochách. Propagácia značky prebieha prostredníctvom tradičných online aj offline kanálov.
Ako by ste charakterizovali vajcia, ktoré sa z farmy v Horných Surovinách, neďaleko Senice, vydávajú na cestu k zákazníkom?
Denná produkcia na farme je cca 34-tisíc vajec. Ročne sme tak schopní na slovenský trh dodať 12 miliónov kusov voľnovýbehových vajec značky Pipidu. Svojou veľkosťou je naša farma najväčšou v Strednej Európe.
Unikátnosť spočíva najmä v spôsobe chovu. Každá sliepka žijúca v režime voľného výbehu má mať pre svoj pohyb zabezpečené 4 metre štvorcové výbehu. Táto norma vyplýva aj z európskej legislatívy. Na našej farme žije necelých 37-tisíc nosníc, výmera výbehu tak predstavuje 15 hektárov. Ide zväčša o rozsiahle trávnaté plochy, po ktorých sa môžu sliepky voľne pohybovať, k dispozícii majú viacero zimných záhrad či prístrešky, kde sa môžu v lete schovať pred slnkom či odpočinúť si. Najnovšie pripravujeme pre sliepky „pieskoviská“ v ktorých sa môžu tzv. „popoliť“, čo je pre ne forma hygieny (ako pre ľudí umývanie). V rámci výbehu máme umiestnenú plne automatizovanú chovnú halu, kde primárne prebieha život sliepok - kŕmenie, odpočinok a tiež znáška vajec.
Ako som už spomenul, na humánnom chove si dávame extrémne záležať. Jednou z najkritickejších potrieb sliepok je samozrejme kvalitné a nutrične vyvážené krmivo, a preto sme jeho výberu venovali mimoriadnu pozornosť. Nakoniec sme našli vyhovujúceho dodávateľa v Rakúsku. Sliepky každý týždeň okrem iného aj vážime a kontrolujeme ich zdravotný stav. V prípade akýchkoľvek potrieb okamžite prispôsobujeme zloženie krmiva, minerálov a vitamínov. Starostlivosť o náš kŕdeľ je skutočne komplexný a dôsledný proces, ktorému na druhej strane vďačíme za perfektný zdravotný stav a výbornú kondíciu našich sliepok.
Zároveň ide o plne automatizovanú a digitalizovanú prevádzku. Celý proces má tak, ako sme aj mali možnosť vidieť sofistikovanejšiu podobu. Koľko ľudí potrebuje takáto prevádzka?
Celú halu obslúžia za bežnej prevádzky traja ľudia.
Ako prebieha znáška vajec ak sú do procesu zapojené moderné technológie?
Proces znášky vyzerá nasledovne. Sliepka znesie vajce v špeciálne navrhnutom hniezde, kde má pokoj a súkromie na tento proces. Následne sa vajíčko po jemne naklonenej ploche skotúľa na dopravníkový pás a ten ho dopraví do haly. Tu prejde prvotným triedením a stohovaním na palety. Následne sa preváža do triediarne, kde sa presvieti, vytriedi podľa váhovej triedy, dezinfikuje UV svetlom, označí a zabalí do obalov. Vďaka mnohým senzorom, kamerám a tiež aktuálne najvýkonnejšiemu počítaču v poľnohospodárskej oblasti získavame z chovnej haly množstvo dát. Medzi hlavné patria napríklad aktuálna teplota v hale, vlhkosť, hmotnosť sliepok, množstvo spotrebovaného krmiva či vody. Samozrejme, aj napriek najmodernejším technológiám, ľudský faktor a prínos je nenahraditeľný.
KTO JE MATÚŠ FÜREK (31)
Vyštudoval Stavebnú fakultu na STU. Pred nástupom do skupiny Sanagro riadil výstavbu skleníkového hospodárstva na pestovanie rajčín a následne 5 rokov pôsobil ako riaditeľ spoločnosti Jablčnô, ktorá sa venuje výrobe nealkoholických nápojov z jablkovej šťavy. Do Sanagra nastúpil ako manažér projektu Voľný výbeh, ktorý aktuálne zahŕňa 2 farmy a celkovým počtom cca 38 tisíc nosníc.
redakcia
Foto: archív SANAGRO
