Bude slovenské mlieko luxusom?

Podrobnosti

Uverejnené štvrtok, 06. apríl 2023

Spotreba kravského mlieka klesla od nežnej revolúcie na dve pätiny. Ešte rapídnejší bol úbytok chovaných dojníc, ten klesol na pätinu. Len vďaka ich vyššej produktivite sa produkcia slovenského mlieka až tak výrazne nezmenila. Dve z troch mliek, ktoré sú dostupné v maloobchodnej sieti, sú však zo zahraničia, pritom pred 20 rokmi sme si mohli vyberať najmä zo slovenských mliek.

V roku 2002 dokázali slovenskí farmári vyprodukovať o pätinu viac mlieka ako bola domáca spotreba. V súčasnosti je situácia iná, sebestační sme na 76 percent. Pred 20 rokmi na Slovensku vyprodukovali 1,2 milióna ton surového kravského mlieka. Aktuálne je to necelých 930-tisíc. Viac ako polovica mlieka, ktoré vyprodukujeme (vyše 454-tisíc ton) ide na vývoz. Domáca spotreba mlieka na konzum i výrobu produktov pritom za 20 rokov narástla z 854-tisíc ton na viac ako milión ton.

Dovoz mlieka tak stále stúpa

Ešte v roku 2002 tvoril len necelých 11 percent spotreby, v roku 2021 to však už bolo 64 percent. Podobný je podiel slovenského mlieka v maloobchodných reťazcoch - 65 percent. Štatistiky tiež ukazujú, že prvovýrobcovia v roku 2021 predali 858-tisíc ton mlieka na konzum aj výrobu produktov, zatiaľ, čo zo zahraničia sme priviezli necelých 723-tisíc ton. Pred 20 rokmi až 95 percent dovezeného mlieka na Slovensko prišlo zo susedného Česka. Z vývozu zase Česko tvorilo 70 percent. Aktuálne z Česka dovážame asi polovicu importovaného mlieka, nasleduje Maďarsko, Poľsko, Nemecko a Rakúsko. Najviac obchodujeme s Európskou úniou, obchod s tretími krajinami je rádovo na úrovni stoviek ton.

Rakúsko a bio mlieko

Mliečnou veľmocou v Európe je Nemecko s produkciou asi 32 miliónov ton ročne. Nasleduje Francúzsko s 24 miliónmi, Holandsko s 13,6 milióna ton, Taliansko s 13 miliónmi, a Poľsko s 12,5 milióna ton. Česko produkuje tri milióny ton ročne. Susedné Rakúsko je však zaujímavé svojou produkciou bio mlieka, čo je pätina jeho produkcie. Nemecko má len 4,4 percenta svojej produkcie bio a Francúzsko 5,2, zatiaľ, čo Švédsko 17,4 percenta a Dánsko 13,2 percent, Česká produkcia bio mlieka je na úrovni jedného percenta a slovenská 1,7 percenta.

"Nárast importov mlieka a mliečnych výrobkov zaznamenávame od vstupu Slovenska na spoločný trh EÚ, príchodom zahraničných obchodných reťazcov. Samozrejme, pre mlieko a mliečne výrobky je prvoradým benefitom ich čerstvosť, poznanie výrobcu a podpora slovenskej ekonomiky," hovorí Jana Planková, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu. "Pre spotrebiteľov, pre životné prostredie, pre zamestnanosť a ekonomiku našej krajiny by však bolo ideálne nakupovať mlieko a mliečne výrobky od slovenských producentov," uvádza.

Cena prekonala rekordy

Odborníci hovoria, že domáci mliekari nedokážu zahraničiu konkurovať cenou, ktorá je zároveň jedným z faktorov, ktorý spôsobuje nižšiu spotrebu. Spotrebiteľské ceny za 20 rokov narástli na viac ako dvojnásobok. Plnotučné mlieko vyšlo v roku 2002 na 17,75 korún, teda na 42 centov, o 20 rokov neskôr to bolo 92 centov.

Mliekarne podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ešte nikdy neplatili za mlieko toľko ako v súčasnosti. Kým v decembri 2022 šlo v priemere 52 centov za liter, rok pred tým len 32 centov. V roku 2002 to bolo len 9,27 korún za kilo, čo bolo podľa vtedajšieho kurzu 22 centov.

Vlani na produkciu vplývalo suché a teplé leto a tak mliekarom pomohol štát, ktorý poskytol 50 miliónov eur na zmiernenie jeho dopadov na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny.

Radšej trvanlivé

Špecialitou Slovenska a Česka je, že na rozdiel od iných európskych krajín zákazníci preferujú trvanlivé mlieko, ktoré však môže obsahovať menej vitamínov ako čerstvé. Len asi sedmina predaných mliek je čerstvá.

"Mlieko nie je nápoj, ale potravina na základe svojho zloženia, obsahu výživových látok," hovorí J. Planková. Mlieko obsahuje až 16 vitamínov 14 minerálnych látok, ktoré sú dôležité pre pevnosť kostí, ale aj 60 enzýmov s protirakovinovými, antimikróbnymi, antisklerotickými,imunostimulačnými vlastnosťami.

Len samotné svetlo dokáže zničiť vitamíny A, D, E, K, ale aj B2, B12 a kyselinu listovú, preto by sa podľa Masarykovej univerzity malo mlieko uchovávať v krabiciach a nepriesvitných obaloch. No a vysoká teplota pri výrobe trvanlivého mlieka síce zničí mikroorganizmy, vďaka čomu sa mu predĺži trvanlivosť, ovplyvní však aj zastúpenie enzýmov a vitamínov. Čím viac a dlhšie sa mlieko zahrieva, tým viac sa mení chuť a nutričná hodnota mlieka. Zahrievanie však môže ovplyvniť množstvo laktózy, s ktorej konzumáciou má problém čoraz viac ľudí.

Drvivá väčšina mliek na našom trhu je v poriadku. V roku 2021 kontrolám mlieka a mliečnych výrobkov nevyhovelo 3,4 percenta vzoriek (44 zo 1293). Najčastejšie išlo o mikrobiologické problémy s listeriou, plesňami či stafylokokom. "Všetky vzorky vyhoveli požiadavkám na kontaminanty, rezíduá inhibičných látok/rezíduá veterinárnych liekov, na osobitnú prísadu NaCl a požiadavkám na označovanie alergénov, rezíduá pesticídov, prítomnosť cudzích tukov," uvádzajú kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.

Pokazená povesť

Odborníci odporúčajú skonzumovať 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na priemerného obyvateľa za rok. Na Slovensku sa však táto spotreba od roku 1989 prepadla z 252 kilogramov na 190. No a najväčší prepad je práve u mlieka na konzum. Kým kedysi sme pili viac ako sto litrov mlieka na obyvateľa ročne, teraz to nie je ani 50. Najvýraznejší prepad bol pritom v prvom dvadsaťročí.

Spotreba kravského mlieka 

 Zdroj: Štatistický úrad SR 

Pre porovnanie, priemerná spotreba konzumného mlieka v EÚ je, podľa J. Plankovej, na úrovni cez 93 kg, v susednom Česku je to 53 kg.

Popularite mlieka podľa odborníkov mohli uškodiť aj tvrdenia o tom, ako zahlieňuje, alebo, že človek nemá piť mlieko iného cicavca. Sú to však mýty. Na zlepšenie spotreby je vyjadrenia podľa bývalého riaditeľa Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline, Karola Heriana, aj obnovenie slovenskej potravinovej sebestačnosti, zvýšenie záujmu mladých ľudí o prácu v poľnohospodárstve a zjednodušenie legislatívy s cieľom ľahšieho a rýchlejšieho využitia a spracovania domácich surovín.

"S ohľadom na prepad spotreby mlieka a mliečnych výrobkov bol v roku 2008 zriadený Mliečny fond, do ktorého prispievajú výrobcovia a spracovatelia mlieka na Slovensku. Z financií Mliečneho fondu sú realizované kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska a podarilo sa zvrátiť tendenciu," hovorí J. Planková.

Podpora pravidelnej konzumácie mlieka je tiež súčasťou Akčného plánu pre potraviny, ktorého súčasťou je mliečny program na školách. Aktuálne je doň zapojená väčšina škôl. Štatistiky však ukazujú, že kým jeho podpora z európskych zdrojov za desať rokov stúpla na dvojnásobok z pol milióna na milión €, množstvo distribuovaných mliečnych výrobkov kleslo z troch miliónov kg na 1,7, pod čo sa však podpísala aj pandémia.

Úbytok kráv

V EÚ sa chová 20 miliónov kusov dojníc, ktoré ročne poskytnú asi 150 miliónov ton kravského mlieka. Počet dojníc, chovaných na Slovensku, od revolúcie klesol na pätinu. Podľa informácií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory bolo v roku 1989 registrovaných 559-tisíc kusov dojníc. V roku 2002 to už bola menej ako polovica - 240,4-tisíc a v roku 2021 podľa Štatistického úradu SR len 119,5 tisíc. Centrálna evidencia zvierat dokonca hovorí len o 107 tisíckach dojníc.

"Výroba kravského mlieka sa stala ešte viac nerentabilnou, chovatelia na dojniciach ešte viac prerábajú a stoja pred existenčnou otázkou, ako ďalej," vraví Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, podľa ktorej finančnú krízu chovateľov dojníc znásobili dôsledky pandémie a vojny na Ukrajine.

Úžitkovosť sa však postupne zvyšuje, čím sa zmierňuje dopad poklesu počtu dojníc na celkovú produkciu mlieka. Aktuálne je to 7800 litrov ročne na dojnicu, zatiaľ, čo v roku 2002 to bolo 4 900 litrov.

Kozie a ovčie mlieko

Počty oviec, ktoré sú na Slovensku chované nielen na mlieko, ale aj na vlnu, sa v poslednom dvadsaťročí na rozdiel od kráv až tak dramaticky nezmenili. Od revolúcie ich počet klesol o tretinu a v posledných 20 rokoch osciluje okolo 300-tisíc kusov. Za rok 2021 priemerná ovca nadojila 106 kilogramov mlieka.

V prípade kôz však štatistiky ukazujú výrazný úbytok, najviac v posledných 20 rokoch. Na prelome tisícročí chovali na Slovensku až 50-tisíc kôz, dnes je to len 10-tisíc.

Produkciu je dnes ťažké odhadnúť, keďže od roku 2020 štatistici neevidujú kozy chované v domácnostiach. V roku 2000 však Štatistický úrad zaevidoval 17 miliónov litrov kozieho mlieka a v roku 2019 až 28,5 milióna. Ovčie mlieko, ktoré sa u nás používa hlavne na výrobu syrov, v roku 2000 slovenskí farmári vyprodukovali 10 miliónov litrov a v roku 2021 až 12,8 milióna litrov.

No a kým spotreba kravského mlieka klesla od revolúcie na menej ako polovicu, kozieho mlieka spotrebujeme dvojnásobok (0,7 kg na obyvateľa namiesto 0,3 kg) ako po páde režimu a ovčieho mlieka o pätinu (2,4 kg na obyvateľa namiesto 1,9 kg). V tom je však zahrnuté nielen mlieko na konzum, ale aj výrobky z týchto mliek.

Údaje o rastlinných mliekach zatiaľ dostupné nie sú. Isté však je, že dopyt po ňom stúpa aj vzhľadom na stúpajúci výskyt potravinových alergií a intolerancií.

Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock

• < Predch.
• Nasl. >