Slovensko takmer prestalo vyrábať oleje
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 13. júl 2022
Olejnín dokážeme vyprodukovať takmer trojnásobok ako pred 20 rokmi. Väčšinu produkcie však vyvážame, lebo ju nemá kto spracovať. Zaberajú až tretinu ornej pôdy na Slovensku.
Pred 20 rokmi sa na slovenských poliach urodilo 260-tisíc ton olejnín, no v sezóne 2020/21 to bolo až 716-tisíc. Na Slovensku by tak mohlo byť aj počas olejovej krízy, spôsobenej aj vojnovým konfliktom na Ukrajine, oleja dostatok. Semená olejnín sa však vyvážajú do zahraničia. Podľa Samuela Vlčana, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, totiž po tom, čo pred deviatimi rokmi zanikol podnik Palma - Tumys, jednoducho takmer zanikla aj výroba potravinárskeho oleja. Na Slovensku pôsobia len výrobcovia špeciálnych olejov a menšie firmy.
Pestovaniu olejnín sa najviac darí v Nitrianskom kraji, kde bola v hospodárskom roku 2020/21 najvyššia produkcia olejnín - viac ako tretina celkovej produkcie. Zaznamenali tam aj najvyššiu hektárovú úrodu zo všetkých krajov. Druhá najväčšia produkcia bola v Košickom kraji (viac ako pätina) a tretia v Trnavskom (18 percent), najmenej sa im darí v Žilinskom.
Situácia je teda taká, že podľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva “z dôvodu pretrvávajúcej absencie domácich spracovateľov olejnatých semien sa viac ako polovica z objemu ponuky (57,2 percent) vyviezla a doma sa spracovalo ostatných 42,8 percent.” Väčšina objemu doma spracovaných olejnín (71,4 percent) sa použila na výrobu bionafty.
Pred 20 rokmi však bola situácia úplne iná, doma sa spotrebovala väčšina - dve tretiny z celkovej ponuky, ktorá predstavovala 266,7-tisíc. ton, pričom tri pätiny ponuky, ktorá je súčtom domácej produkcie a dovozu, putovali na potravinárske účely a len necelých 7 percent na krmivo a bionaftu. Už vtedy sa však Slovensko pripravovalo na zvýšenie produkcie bionafty, keďže EÚ odporúčala členským krajinám zabezpečiť do roku 2010 spotrebu palív z obnoviteľných zdrojov vo výške 5,7 percenta z celkovej spotreby. Keďže spotreba bola 326 703 ton, export predstavoval 438 322 ton.
Bežne dostupný slnečnicový olej slovenských značiek tak pochádza zo zahraničia. Slovenský olej treba hľadať, pričom ide o tovar vyššej kvality, za ktorý si treba priplatiť.
Bilancia olejnín v tonách
Slnečnicu nevyužijeme
Hoci má Slovensko priaznivé klimatické podmienky, faktom je, že v posledných rokoch produkcia slnečnice klesala. Medzi rokmi 2016 a 2020 išlo o pokles zo 246,5-tis. ton na 55 percent - 135,7-tis. Produkcia tak bola druhá najnižšia od roku 2002, avšak bola na podobnej úrovni ako pred 20 rokmi. To, že slnečnicu pestujeme, neznamená, že ju aj spracovávame. V roku 2020 sa zo Slovenska vyviezlo o 4-tis. ton viac ako sa vyprodukovalo - až 139,7-tis. ton. Za 20 rokov vývoz stúpol na dvojnásobok. Najviac slnečnicových semien vozíme do Česka (dve pätiny), Maďarska (16 percent, Rakúska (necelých 14 percent) a Nemecka (12 percent).
Keďže produkcia klesá, dovoz výrazne stúpa, za 20 rokov na viac ako osemnásobok. V roku 2020/21 sme doviezli 14,6-tis. ton slnečnicových semien, pričom štvrtina smerovala z Českej republiky a 16 percent z Maďarska.
Olejová kríza
Ukrajina, ktorú už od februára sužuje vojna, nepatrí medzi významných dovozcov semien či oleja na Slovensko. Patrí však medzi najväčších svetových exportérov slnečnicových semien - v roku 2020 bola na 11. mieste. Burzové ceny slnečnicového oleja tak po začiatku vojny vystúpili na dvojnásobok. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR bol odhad produkcie Ukrajiny na hospodársky rok 2021/22 vo výške 17,5 mil. ton, čo predstavuje viac ako 30% celosvetovej produkcie. Má tiež veľký domáci spracovateľský priemysel, vďaka ktorému vyváža značné objemy slnečnicovej múčky a oleja.
Podľa informácií Európskej komisie je až 84 percent slnečnicového oleja, dovážaného do EÚ, práve z Ukrajiny. Okrem toho, že chýba na pultoch, podľa europarlamentu táto situácia povedie aj k zvyšovaniu cien cukroviniek, keďže výrobcovia sa snažia hľadať alternatívy. V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa objavuje otázka, či by slovenskí farmári nemali zasiať viac slnečnice. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa však rozhodlo staviť na repku. Oslovilo teda firmu Poľnoservis, ktorá sa zaoberá lisovaním repky na výrobu biopalív, aby upravila prevádzkovanie svojej existujúcej linky na výrobu surového repkového oleja v súlade s hygienickými požiadavkami pre potravinársku prevádzku. Kedy sa to podarí, ešte nie je známe, ukáže to štúdia technickej realizovateľnosti.
Slováci, ktorí preferujú slnečnicový olej, zatiaľ čo u našich západných susedov je to skôr repka, si tak budú musieť zvykať na inú chuť. Málokto pritom vie, že bežne dostupný repkový olej je vhodnejší na tepelnú úpravu. Napríklad najznámejší olej na Slovensku Heliol je podľa výrobcu vhodný pre studenú kuchyňu a na krátkodobejšie spracovanie v teplej kuchyni, zatiaľ čo repkový Raciol je vhodný na tepelnú krátkodobejšiu i dlhodobejšiu úpravu pokrmov ako je varenie, pečenie i vyprážanie.
“Termostabilita olejov je daná profilom mastných kyselín. Bežné rastlinné oleje obsahujú nasýtených mastných kyselín málo, tie sa nachádzajú hlavne v živočíšnych tukoch a potom v kokosovom a palmovom oleji,” vysvetľuje Ladislav Matyó, obchodný riaditeľ firmy Bušlak Oil, ktorá sa zaoberá výrobou bio slnečnicového oleja. Bežné rastlinné oleje v našich končinách ako slnečnica, repka, poprípade zmesové oleje, podľa neho obsahujú menej nasýtených mastných kyselín.
“Čím obsahuje olej vyšší podiel mononenasýtených mastných kyselín, medzi ktorými je rozhodujúca kyselina olejová, tak tým má olej vyššiu tepelnú a oxidačnú stabilitu. Tým neskôr dochádza pri tepelnom spracovaní k degradácii oleja, kedy sa rozkladajú menej stabilné mastné kyseliny, z ktorých časť vytvára karcinogény,” dodáva. Na slovenskom trhu sa tak dá kúpiť aj slnečnicový olej, vhodný na vyprážanie, čiže s vysokým obsahom kyseliny olejovej, ale aj slnečnicový olej, nevhodný na vyprážanie.
Repka je budúcnosť
Kým teda Slováci preferujú slnečnicový olej, na západe je populárny práve repkový, ktorý sa neprepáli tak rýchlo ako slnečnicový a obsahuje v našich podmienkach nedostatkové omega-3 mastné kyseliny. Repka, v ktorej ministerstvo vidí budúcnosť, sa u nás pestuje hlavne na vývoz a na výrobu paliva - až 94 percent toho, čo ostane doma. Jej produkcia na Slovensku sa v posledných rokoch pohybovala nad 400-tisíc ton ročne. Za posledných 20 rokov však stúpla zo 134- tisíc na 441-tisíc ton. K tomu sme doviezli 9-tisíc ton repkového semena. Slovensko má však hlavných dovozcov medzi susedmi - v hospodárskom roku 2020/21 to boli Maďarsko (dve pätiny), Česká republika (tretina) a Poľsko (11,3 percent). Repku vyvážame hlavne do Českej republiky (dve pätiny), Poľska (tretinu), Rakúska (18 percent) a Nemecka (8 percent).
Avšak aj do oblasti obchodu s repkou zasahuje vojna. Rusko je totiž hlavným importérom repkového oleja do EÚ s 27-percentným podielom. Aj Ukrajina je významným hráčom na európskom trhu s repkou.
Sója je hit
Ukrajina je tiež najväčším importérom sójového oleja, tvorí 36 percent európskeho importu. Jej produkcia za posledných 20 rokov stúpla na Slovensku na takmer 28-násobok. Historicky najvyššia bola práve v uplynulom hospodárskom roku 2020/21 a odborníci očakávajú rekordnú úrodu.
Celková ponuka pre agropotravinársky domáci aj zahraničný trh sóje sa medziročne zvýšila o 15 830 ton. Domáca produkcia z ponuky predstavovala 88,4 %. Doma sa spotrebovalo 39,9 % z ponuky sóje a ostatok sa vyviezol. Za tým však treba vidieť aj jej obľúbenosť ako potraviny, keďže sú výrobky z nej na trhu populárne a ľudia ju skôr považujú za strukovinu.
Chute sa menia
Produkcia olejov sa teda za posledné dve desaťročia výrazne zmenila. Zmenili sa však aj chute spotrebiteľov? Štatistiky spotreby ukazujú, že dnes spotrebujeme o polovicu menej bravčovej masti ako v časoch po rozdelení Česko-Slovenska. Nastala totiž veľká obľuba rastlinných tukov, ktorá kulminovala na začiatku nového tisícročia. Postupne však ľudia zistili, že margarín nie je to pravé a začali sa vracať k maslu, ktorého spotreba spadla na polovicu a aktuálne je na rovnakej úrovni ako v roku 1993. Nešlo však o slovenský trend, ale celosvetový. Boli totiž publikované štúdie o tom, že mliečny tuk má menšie zdravotné riziká ako transmastné kyseliny v margarínoch. Napríklad v roku 2006 z celkovej spotreby tukov 23,3 kilogramu na Slováka ročne tvorili rastlinné tuky 18,2 kilogramu, čo je 78 percent. Z toho 10,4 kilogramu boli oleje a 7,8 kilogramu stužené tuky (43 percent).
Spotreba tukov v kg na obyvateľa
Spotreba tukov v kg na obyvateľa
Pozor na nekvalitné oleje
Aj oleje sú tak ako iné potraviny podrobované kontrole. V roku 2020 inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR odobrali 158 vzoriek jedlých rastlinných olejov, z toho tri vzorky nevyhoveli požiadavkám platnej legislatívy. Inšpektori narazili aj na extra panenský olivový olej, ktorý nespĺňal požiadavky pre extra panenský olej. “Išlo o rovnaký výrobok pôvodom zo Španielska, ktorý bol odobratý vo veľkoobchodnom sklade a na základe žiadosti prevádzkovateľa opakovane posudzovaný senzorickými panelmi v troch členských štátoch,” uvádzajú inšpektori. Bol stiahnutý z predaja, lebo spĺňal požiadavky na lampantový olivový olej, ktorý nesmie byť umiestňovaný na trh. Lampantový olej je panenský olivový olej nižšej kvality s kyslosťou presahujúcou 2 % bez ovocných vlastností a podstatných senzorických nedostatkov. Ide o rafinovaný olej, ktorý sa používa na priemyselné účely.
EÚ predstavuje približne 65 percent svetového vývozu olivového oleja. Ročne ide asi o dva milióny ton. EÚ v roku 2021 podľa odhadov vyprodukuje 18 miliónov ton repkových semien, necelých 10 miliónov slnečnicových a 2,8 milióna sójových.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Canva
