Med je liek, no iba keď je kvalitný
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 11. január 2022
Med je najfalšovanejšou potravinou na svete, tvrdia včelári. Na Slovensku jeho spotreba v posledných dvoch dekádach narástla, aktuálne nie sme pri tejto potravine sebestační a trh zaplavili medové produkty nižšej kvality.
Archív Štatistického úradu SR odhaľuje, že spotreba medu bola na Slovensku v roku 2001 na úrovni len 400 gramov na obyvateľa, no do roku 2020 narástla na 1,2 kilogramu. Sladíme však stále najviac cukrom, jeho spotreba je na úrovni okolo 30 kilogramov na osobu.
Štatistiky o tom, koľko medu sa vyprodukuje na Slovensku, nie sú dostupné. Odhady Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uvádzajú, že chovatelia včiel na Slovensku dokážu ročne vyprodukovať 6 až 10-tisíc ton medu.
Lacný med nie je med?
Slováci ročne skonzumujú 6,5-tisíc ton medu. Jeho dovoz stúpa, za štyri roky narástol z 1,6-tisíc ton na 2 tisíc ton, čo znamená, že dovážame približne tretinu toho, čo spotrebujeme. Čísla však nemusia odrážať realitu.
„Z uvedenej hodnoty dovozu sa ešte vyváža. Slovenské firmy napríklad dovezú ukrajinský či čínsky med, prepíšu a prelepia ho na slovenský a vyvezú von, do Rakúska, Švajčiarska, Talianska,“ uvádza Milan Rusnák, predseda Slovenského zväzu včelárov. Podľa ministerstva vyvážame aj do susedného Česka a Maďarska.
Zahraničný med je lacný, jeho dovozná cena je asi na úrovni dve eurá na kilogram, pričom hodnota vyvezeného medu bola podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v roku 2019 3,67 € na kilogram. Slovenský med sa podľa M. Rusnáka vykupuje v priemere za 3,20 €, ak k tomu prirátajú DPH, obchodnú maržu, obalový materiál, dopravu, energie a režijné náklady spracovateľa, skutočná cena môže byť vo veľkoplošnej predajni 4,25 – 4,35 €.
Najviac medu sa na Slovensko dováža z Ukrajiny, Moldavska, Českej republiky, Španielska a Číny. Čína, ktorá kraľuje svetovému trhu s medom, ho podľa správy Európskej komisie ponúka za 1,40 € za kilogram a Ukrajina 1,55 € za kilogram.
Porovnanie vývoz, dovoz, saldo med v kg za r. 2016-2020 a január – september 2021
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Porovnanie vývoz, dovoz, saldo med v EUR za r. 2016-2020 a január – september 2021
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Pri lacných medoch však hrozí, že nie sú pravé a ich časť tvorí obyčajný cukrový sirup. „Ani čínsky včelár nedokáže vyrobiť med za 1,45 dolára, takže je tam určite zastúpená izoglukóza. Zamieša sa aj pravý med, aby bol zastúpený peľ a enzýmy, ale to je tak iba do 5 až 10 percent,“ hovorí M. Rusnák. “Med je najfalšovanejšia potravina na svete, prináša to veľký zisk,” dodáva.
Je teda otázne, či by sa riedený med mal nazývať medom. Keď sa v roku 2003 v maloobchodnej sieti objavil produkt s názvom umelý med, Štátna veterinárna a potravinová správa SR ho nariadila stiahnuť práve z dôvodu, že nespĺňal zákonné požiadavky na to, aby mohol mať v názve slovo med. Podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je med prírodná sladká látka produkovaná včelou medonosnou, tvorená rôznymi druhmi cukrov, najmä fruktózou a glukózou, a inými látkami, najmä organickými kyselinami, enzýmami a tuhými čiastočkami pochádzajúcimi zo zberu medu.
Zloženie medu:
fruktóza, ovocný cukor 35 – 40 %
glukóza, hroznový cukor 30 – 35 %
voda 10 – 15 %
minerálne látky a stopové prvky – draslík, vápnik, sodík, horčík, fosfor, jód, meď, zinok, železo
vitamíny – B1, B2, B3, B5, B6, C, D, H, K, E, P
organické kyseliny – glukózová, citrónová, jablčná
aminokyseliny, enzýmy, antioxidanty, aromatické látky, peľ
Čo zistili kontroly?
Podľa platnej vyhlášky sa nesmú do medu pridávať žiadne látky, vrátane potravinárskych prídavných látok. Zloženie medu kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR, ročne analyzuje asi 200 vzoriek. Vlani skontrolovala 188 vzoriek, nevyhovujúca bola jedna, v roku 2015 nevyhovelo 6 percent z 220 vzoriek. V mede boli nájdené nielen prekročené limity pre sacharózu, teda biely cukor, ale aj pridané farbivá, či chemické a konzervačné látky. Najčastejšie sa problémy objavujú v produktoch, označených ako zmesi medov z EÚ a mimo územia EÚ. Kontroly Európskej únie na hraniciach ukázali, že nevyhovela asi pätina z dovážaných medov, najčastejšie pre to, že boli zmiešané s cukrovým sirupom.
V zmiešaných dovážaných medoch sa pritom viackrát našli aj antibiotiká. Med kvetový lipový so zvyškami veterinárnych liečiv, stiahli inšpektori z trhu aj začiatkom decembra. Výrobcom bola slovenská firma, pôvod rôzne krajiny. Predvianočná kontrola zase zachytila med, v ktorom bolo priveľa škodlivého hydroxy-metyl-furfuralu, ktorý sa síce v mede prirodzene nachádza, no stúpa pri zahrievaní medu nad 70 stupňov i starnutím medu.
Keď v roku 2018 v Medovom laboratóriu Slovenskej akadémie urobili test 43 bežne predávaných medov, len sedem z nich bolo biologicky aktívnych, teda malo antibakteriálny účinok. Živé zložky chýbali vo falšovaných a upravovaných medoch.
Med sa ničí nielen riedením, ale aj zahrievaním a to už vo veľkovýrobe. „Tuhý med sa nedá dostať do plničky, do čerpadla, preto ho zahrejú na 80 stupňov a všetko živé je v mede znehodnotené. Potom sa tento med stáča do pohárov a taký prehriaty vydrží v obchodoch tekutý aj rok. Takže máte v ruke sladidlo, no to, čo dostávate od včelára, je liek,“ hovorí M. Rusnák. Včelárovi podľa jeho slov stačí, keď fľaše plní čerstvým medom, ktorý je prirodzene tekutý alebo ho zahreje na 30 – 35 stupňov.
Aj kontroly ukazujú, že najkvalitnejší med je ten, ktorý si zákazník kúpi priamo od včelára. V minulosti zaznamenali títo producenti len ojedinelé problémy, napríklad olovo v mede z farmy, v ktorej blízkosti sa nachádzala firma na likvidáciu ojazdených vozidiel. Vlani zasa musel istý včelár zlikvidovať 140 kilogramov repkového medu, v ktorom bola prekročená hladina pesticídov. Včelár síce o postreku vedel a včely zavrel na 12 hodín, no nestačilo to. Aj preto včelári už dlhé roky žiadajú, aby boli pesticídy zakázané. Európska únia už viaceré z nich zakázala a štát dotáciami podporuje biologické formy poľnohospodárstva, mnohé pesticídy sa však stále používajú. Včely to stojí život, znižovanie ich počtu zaregistrovali už v 60. rokoch minulého storočia.
Podľa osloveného včelára totiž včela funguje ako filter. „Keď donesie šťavu, odovzdáva ju svojim sestrám v úli. Vylúči ju z vačku na jazyk inej včely do medového vačku a oni to filtrujú, 15 až 20-krát to vylúčia a posledná to uloží do bunky. Ak by tam bolo rezíduum, napríklad neonikotínoid, tak prvých päť včiel zomrie. Siedma má ešte problém, ôsma sa potáca, desiata nemá žiadny problém a dvadsiata už nevie, takže tento med je čistý,“ vysvetľuje M. Rusnák. Zvyšky pesticídov sa tak podľa jeho slov do úľa môžu dostať, ak je kontaminovaný peľ, ktorý má včela na nožičkách. Peľom a nektárom včely kŕmia svoje larvy.
„Každá včela dokáže spraviť iba 12 gramov medu. Minimálne dve tretiny dáva svojmu včelstvu a tretinu dáva ľuďom,“ vysvetľuje predseda zväzu. Na to, aby vzniklo kilo medu, musia podľa neho včely navštíviť milión kvetov a na smrť sa pritom upracuje tisícka z nich.
Otepľovaním proti medu
Zhoršovanie životného prostredia a globálne otepľovanie sa podpisuje aj na produkcii medu. V roku 2020 slovenskí včelári zaznamenali najväčší výpadok za posledné tri dekády, úroda medu klesla na tretinu.
„Genetika slovenských kvetov a ovocných stromov nie je prispôsobená na radikálne zmeny počasia. Na veľmi zrýchlený vietor, silnú intenzitu slnka, intenzívne lejaky, teplotné výkyvy medzi dňom a nocou. Kvety sa neotvoria, neposkytnú šťavu a potom zostáva len pár dní na to, aby ich včely opelili a doniesli znášku včelárom,” vysvetľuje M. Rusnák.
Minulý rok bol podľa jeho slov mierne podpriemerný. Pre tých, ktorí si zvyknú kupovať med od včelárov, by mal byť dostatok kvetových medov, agátových a slnečnicových. Menej je však v ponuke medovicových a pohánkových medov.
V súčasnosti na Slovensku pôsobí asi 22 000 včelárov. Najvyšší počet včelárov a včelstiev bol v našej krajine v roku 1989, kedy bolo registrovaných takmer 39 000 včelárov s takmer 475 000 včelstvami, potom začal v dôsledku politicko-ekonomických zmien klesať. V roku 2007 bol zaznamenaný najnižší počet registrovaných včelárov – 13 780. Potom však začali ich počty rásť vďaka dotačnému programu EÚ. V tomto roku PPA podporila včelárov sumou 1,4 milióna €, ktoré využijú na rozvoj, vzdelávanie aj boj proti škodcom.
Registrovanou značkou kvality Slovenského zväzu včelárov je značka Slovenský med. „Nie všetci ju majú, ale myslím, že 99,9 percent slovenských včelárov by malo mať kvalitný med,“ hovorí M. Rusnák.
Svetový trh
Najviac včelárov pôsobí momentálne v Nemecku - viac ako sto tisíc, na treťom mieste je Česko s takmer 50-tisíc včelármi. Slovensko je v počte včelárov na desiatom mieste v rámci EÚ.
Európska únia je na 60-percent sebestačná v mede. Najčastejšie ho dováža z Ukrajiny (30 percent), pätina pochádza z Číny, teda najväčšie dodávky chodia z krajín, ktoré ho ponúkajú za bezkonkurenčne najnižšiu cenu. Asi 14-percent európskeho dovozu je z Argentíny, desatina z Mexika.
Čína v roku 2018 vyprodukovala 447-tisíc ton medu, čiže štvrtinu svetového trhu. Druhým najväčším producentom je Európa s 259-tisíc tonami za rok 2018. Včely z 18 miliónov úľov po celej únii sa starajú o 14 percent svetovej produkcie medu. Turecko má podiel 6 percent, Argentína, Irán, USA, Rusko, India či Ukrajina majú po štyri percentá.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com
