Ako sa vyvíja trh s cukrom?

Spotreba cukru sa za posledných 20 rokov na Slovensku nezmenila. Bežný Slovák skonzumuje ročne viac ako 30 kg cukru. Je to zhruba toľko, koľko je ročná spotreba južného ovocia - banánov, pomarančov a citrónov.

 

cukor2021 v

 

Konzumáciu cukru neoslabil trend zdravšieho stravovania, dokonca ani národné stratégie a nedokázali ho plnohodnotne zastúpiť ani jeho mnohé náhrady. Svoje miesto si na Slovensku našiel len trstinový cukor. Hoci vo svete dominuje, u nás tvorí len zlomok celého trhu.


Intenzívnejší konzumenti u susedov


V roku 2019 narástla spotreba cukru o pol kg na 31,7 kg. Ľudia v okolitých štátoch pritom holdujú cukru ešte viac. Poliaci zjedli v roku 2018 až 40,2 kg cukru na obyvateľa, Nemci 33,3 a Česi 34,8 kg. Odborníci však odporúčajú znížiť konzumáciu cukru najmä kvôli jeho vplyvu na rozvoj obezity a srdcovocievnych chorôb. Aj vládny Akčný plán pre potraviny a výživu na roky 2017 - 2025 v SR odporúča znížiť pridané cukry na menej ako 10 percent energetického príjmu na deň.


Podľa vyjadrenia Michala Abeloviča, predsedu Slovenského cukrovarníckeho spolku, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva Považského cukru, spotrebitelia v posledných rokoch možno obmedzili cukor, nie však “sladké”. V spotrebe totiž nie je zarátaný len čistý cukor, ale aj konzumácia rôznych výrobkov a nápojov, ktoré cukor obsahujú, teda aj čokolád, cukroviniek, pochutín a nápojov.


“Ľudia začínajú menej sladiť, no kompenzujú to vyššou spotrebou sladkostí, alebo čokolád,” hovorí M. Abelovič. Štatistika ukazuje, že kým kakaových výrobkov ako je napríklad čokoláda, sa v rokoch 2015 až 2019 spotrebovalo v priemere 5 kg na obyvateľa, v roku 2000 to bolo už len 4,5 kg. Spotreba iných cukroviniek však za 20 rokov stúpla z 1,8 kg na obyvateľa na aktuálne 3 kg. Plné cukru sú aj sladené nealkoholické nápoje. Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2015 zverejnila, že tieto tvoria až 45 percent spotreby cukru v USA.


Noví konkurenti


Trend obmedzovať cukor na druhej strane podporil nástup iných sladidiel, aj keď sa u niektorých ukázalo, že zdravšie ako repný cukor určite nie sú. Z potravinárskych výrobkov napríklad začal cukor vytláčať glukózovo-fruktózový sirup, ktorého účinky na zdravie sú ešte horšie, alebo čistá glukóza - hroznový cukor, fruktóza - ovocný cukor a izoglukóza, čiže škrobový sirup z kukurice i sladidlá zo stévie.


Štatistika dovozu cukru a sladidiel ukazuje, že izoglukózy sme ešte v sezóne 2004/2005 doviezli len 341 ton. O deväť rokov neskôr už išlo o viac ako 20-tisíc ton a aktuálne ide o stále viac ako 12-tisíc ton. Z tohto vyplýva, že ide o ústup. Iných cukrov, hlavne v podobe sirupov ako je napríklad glukózovo-fruktózový sirup, sme v sezóne 2004/2005 doviezli vyše 17-tisíc ton, aktuálne je to už cez 41-tisíc ton.

 

Dovoz cukru

 

dovoz cukru


“V minulosti glukózovo-fruktózový sirup zobral určitý podiel, ale nie je už taký zaujímavý a spotrebitelia prechádzajú na štandardný repný cukor,” myslí si predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku. Podľa M. Abeloviča sa však cukor vo výrobe nedá tak ľahko nahradiť, pretože dodáva objem a štruktúru, jednoducho má vlastnosti, ktoré sú nenahraditeľné pri výrobe čokolády, alebo cukroviniek.


Izoglukóza je tekutá, preto sa používa v sladených nápojoch. Podľa slov M. Abeloviča ju však už spotrebitelia začali odmietať. Aj Coca Cola pred rokmi siahla po lacnejšej náhrade - glukózovo-fruktózovom sirupe. Keď sa však neskôr ukázalo, že na niektorých trhoch predáva nápoje, sladené cukrom a inde s touto náhradou, čelila kritike.


Ďalšou kategóriou sú umelé náhrady cukru, ktoré sú vyrábané chemicky ako napríklad aspartám, sorbitol, acesulfam. Tie sa podľa M. Abeloviča veľmi neujali, stále sú určené skôr pre spotrebiteľov, ktorí bežný cukor nemôžu zo zdravotných dôvodov.


Sladká trstina


Aký podiel na trhu má cukor z cukrovej trstiny, štatistiky neukazujú. Repný a trstinový cukor sú v spoločnej kategórii spolu s hnedým cukrom, ktorý sa takisto vyrába z repy. Až 80-percent svetovej produkcie cukru tvorí cukor trstinový. Jeho najväčšími producentmi sú v súčasnosti Brazília, India a Thajsko. Jeho používanie má stáročnú tradíciu, zmienky o sladkej tráve sa datujú už 500 rokov pred našim letopočtom, zatiaľ čo cukor z repy začali vyrábať začal koncom 16. storočia.


Trstinový cukor sa na Slovensku udomácnil len v posledných rokoch, postupne ho zaradili do svojej ponuky aj oba cukrovary - v roku 2007 Korunný cukor zo Serede, člen skupiny Agrana i Považský cukor z Trenčianskej Teplej - Nordzucker. Keď obsahuje podiel melasy, na rozdiel od bežného cukru dodá telu aj vitamín B, prírodné minerály a jednoduché cukry. M. Abelovič však odhaduje, že jeho podiel na trhu je veľmi nízky, je to zhruba jedno percento. Na Slovensku sa spotrebuje asi 170-tisíc ton cukru, a trstinového sa predá asi 2000 ton. M. Abelovič však za negatívum trstinového cukru považuje jeho uhlíkovú stopu, keďže sa musí dovážať z ďalekých krajín.


Väčší vývoz ako dovoz


V produkcii cukru vie byť Slovensko sebestačné. Oba cukrovary dokážu vyprodukovať cez 200-tisíc ton, záleží od sezóny a klimatických podmienok. V hospodárskom roku 2019/2020 sa na Slovensku vyprodukovalo 1 251,67 tisíc ton cukrovej repy, z čoho bolo vyrobených 159,7-tisíc ton cukru. Venuje sa jej vyše 200 pestovateľov. Pozbierala sa z plochy 21,71 tisíc hektárov. V sezóne 2005/2006, kedy boli najlepšie ukazovatele od 90. rokov, sa vyprodukovalo 1 732,61 tisíc ton cukrovej repy a 263 468 ton cukru. Viac cukru pritom vyvážame, ako dovážame. Trstinový a repný cukor sa v hospodárskom roku 2019/20 doviezol v množstve 67 508 ton. Viac ako polovica prišla z Českej republiky, poľský cukor tvorí desatinu dovozu. Výnimkou bol rok 2011, kedy dovoz cukru výrazne stúpol, lebo Európska komisia otvorila mimoriadnu colnú kvótu na dovoz cukru z tretích krajín bez dovozného cla. Dôvodom boli vysoké ceny cukru a jeho nedostatok na trhoch.


V hospodárskom roku 2019/2020 Slovensko vyviezlo 81 295 ton. Polovica z tohto množstva smerovala do Maďarska, 30 percent do Slovinska, 11 do Rakúska a 7 do Českej republiky. Dovoz ostatných cukrov tvoril 41 434 ton, hlavne z Maďarska (tretina) a Rakúska - viac ako desatina. Vyviezli sme 166 079 ton ostatných cukrov, tretinu do Poľska, pätinu do Českej republiky a o čosi menej do Nemecka.


Vývoj ceny 


Situácia v oblasti cukrovarníctva sa na Slovensku výrazne začala meniť hneď po nežnej revolúcii, kedy sa každý z pôvodne centralisticky riadených cukrovarov, stal samostatným štátnym podnikom. Cukrovary Nitra (1927-1992) a Pohronský Ruskov (1894-1993) boli navrhnuté do likvidácie. Cukrovary Dunajská Streda, Sereď, Šurany, Trenčianska Teplá, Trnava a Trebišov, Sládkovičovo, Rimavská Sobota boli sprivatizované. Väčšina zanikla, ako posledný v roku 2007 Juhocukor v Dunajskej Strede, ktorý mal 30-percentný podiel na trhu. Hoci bol ziskový, mal problém so zmenami európskych kvót, zostala len Trenčianska Teplá a Sereď.


Európska únia výrazne zasiahla do trhu aj v posledných rokoch. V októbri 2017 zrušila kvóty na cukor cieľom posilniť farmárov. Očakávala, že európska produkcia sa zvýši o 20 percent na zhruba 20,1 milióna ton. V sezóne 2016/2017 malo Slovensko kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru a produkciu nad tento objem musela chemicky spracovať, alebo vyviezť mimo EÚ. Priemerná cena bola vtedy 491 € na tonu. Liberalizácia spôsobila pokles cien cukru. “V hospodárskom roku 2018/2019 bola cena cukru v EÚ na úrovni 319 €/t, čo bolo o 14,7 percent menej ako v hospodárskom roku 2017/18. V hospodárskom roku 2019/20 nastal obrat a cena cukru od októbra 2019 nerovnomerne narastala až do septembra 2020. Priemerná cena bieleho cukru v EÚ v tomto hospodárskom roku posilnila na 365 €/t, čo bolo o 14,4 percent viac ako v predchádzajúcom hospodárskom roku,” uvádza Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.


“Keď sa zrušili kvóty, dramaticky padli ceny v celej Európskej únie a roztočila sa cenová špirála. Odvtedy sa z toho dostávame,” hovorí M. Abelovič. Osialo sa totiž o 20 percent viac plochy v Európe cukrovou repou a výroba bola o 30 percent lepšia aj preto, lebo boli priaznivé klimatické podmienky. To podľa neho spôsobilo kolaps cien, pričom padli aj tie na svetovom trhu, takže bol problém s vývozom. Štátna podpora domáceho poľnohospodárstva je aktuálne nastavená tak, že poľnohospodári môžu požiadať o jednotnú platbu na hektár, ktorej výška pre rok 2020 bola 120,16 €. Takisto štát poskytuje viazané platby, ktoré v roku 2020 boli pre repu vyčíslené na 363,60 €. Cukrovarníci by však uvítali platbu aspoň 597 € na hektár.


Budúcnosť cukrovarníctva bude podľa M. Abeloviča závisieť od toho, ako ministerstvo pôdohospodárstva nastaví intervenčnú stratégiu do roku 2027 v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

 

Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

Video

Pozvánka na Retail Summit 2021

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk