Éra čínskeho cesnaku skončila, spotrebitelia žiadajú domácu zeleninu
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 07. júl 2021
Bežný Slovák skonzumuje zhruba 100 kilogramov zeleniny za rok. Za posledných 20 rokov tak spotreba narástla o 20 kilogramov na obyvateľa. Produkcia zeleniny domácimi farmármi sa však za dve desaťročia výrazne prepadla.
Kým v roku 1999 bolo na slovenskej ornej pôde vyprodukovaných 685-tisíc ton zeleniny, v roku 2019 to bolo už len necelých 126 tisíc ton. Pred rokom 1989 pritom bolo Slovensko podľa vyjadrenia odborníka v pestovaní zeleniny sebestačné.
“Juhozápadné Slovensko zásobovalo produkciou zeleniny celé vtedajšie Československo. V zelenine sme boli sebestační, dokonca sme ju vyvážali do okolitých krajín. Nadprodukcia, ktorú vtedy pestovatelia vypestovali, sa tiež spracovávala v mraziarňach a konzervárňach, ktoré boli rozmiestnené po celom Slovensku,” hovorí Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakárov Slovenska.
Po roku 1989 veľa podnikov a družstiev, ktoré pestovali zeleninu, podľa jeho slov zaniklo, alebo skončilo s pestovaním zeleniny. “Nedostatok zeleniny sme začali kompenzovať dovozom zo zahraničia. Farmári vo vyspelých krajinách EÚ už mali za sebou roky dotačnej politiky a preto dokázali uspokojiť aj dopyt stredoeurópanov po nízkych cenách. Keď už bola produkcia zeleniny na Slovensku slabá, dielo skazy dokonali dotácie zahraničných pestovateľov a pomerne silný vplyv na vývoj situácie mal koncom deväťdesiatych rokov aj nástup obchodných reťazcov,” konštatuje J. Šumichrast. Spotrebitelia podľa jeho slov ustúpili od konzervovania a skladovania zeleniny a zemiakov vo vlastnej réžii a viac využívajú ponuku obchodných reťazcov, ktoré predávajú čerstvú zeleninu prakticky celoročne. “Na pokrytie aktuálneho dopytu je nevyhnutné disponovať schopnosťou pozberovo upraviť, zabaliť a vyexpedovať stovky ton tovaru. Takéto kapacity na Slovensku vtedy neboli, a preto si siete prirodzene hľadali dodávateľov tam, kde túto požiadavku splnili,” hovorí J. Šumichrast.
Pád kapusty
Pred 20 rokmi bola najobľúbenejším druhom zeleniny v našich končinách kapusta. Vypestovalo sa jej viac ako 200 tisíc ton ročne a kedysi mala 30 percent-ný podiel na celkovej spotreby zeleniny. “Kapusta je však náchylnejšia na choroby a akonáhle cena zahraničnej kapusty klesne, slovenskí pestovatelia výmery znížia, alebo túto plodinu prestanú pestovať,” hovorí riaditeľ zväzu zeleninárov. Podľa jeho slov tento osud postihol viaceré, pre Slovensko typické komodity.
V súčasnosti sú najpopulárnejšie rajčiaky, ktoré tvoria necelú pätinu spotreby zeleniny. Najviac sa však pestuje cibuľa, ktorá je stálicou - oproti iným druhom zeleniny nezaznamenala výrazný prepad. Kým produkcia kapusty sa prepadla na 7 percent, u cibule bol prepad len o tretinu.
“Cibuľa je výborný exportný artikel, je o ňu veľký záujem. Podmienky na jej pestovanie sú na Slovensku veľmi dobré, vyniká dobrou kvalitou, dokážeme tiež ponúknuť dobrú cenu,” vysvetľuje J. Šumichrast.
Kapusta dosahuje aktuálne na Slovensku 15 percent z celkovej spotreby zeleniny, mrkva 11. Menej ako percento spotreby na obyvateľa tvorí hrášok, cesnak, fazuľa a špenát.
Za posledných päť rokov však nastalo zvýšenie produkcie u niektorých druhov, ide napríklad o populárne rajčiny, hoci stále ich pestujeme o tretinu menej ako pred 10 rokmi. Dôvodom je aj príchod nových pestovateľov, ktorí sa snažia rajčiny pestovať celoročne na zakrytých plochách.
“Veľký rozdiel je však v kvalite. Rajčiny zo zahraničia nie sú oberané v stave zrelosti ako tie slovenské. Slovenský spotrebiteľ si tak čoraz viac nachádza cestu k slovenským paradajkám, hoci naďalej reflektuje na cenu, preto sú v regáloch paradajky z Holandska, Talianska a Maroka,” zhrnul J.Šumichrast. U kapusty zase pestovatelia podľa jeho slov zareagovali na dopyt, keďže ju výrobcovia potrebovali na spracovanie. Jedinou komoditou, ktorá si za posledných 20 rokov polepšila, je kukurica cukrová, či skôr lahôdková. “Pestuje sa aj na mrazenie a konzervovanie, predáva sa aj na priamy konzum, najčastejšie je v ponuke maloobchodných reťazcov,” vysvetľuje J. Šumichrast.
Vývoj produkcie v tonách
Zdroj: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
Do tabuľky sme nezahrnuli ďalšie druhy zeleniny, ktorých sa na Slovensku vyprodukuje menej ako tisíc ton ročne. Ide napríklad o karfiol, ktorého produkcia sa od roku 2005 prepadla z 10-tisíc na 357 ton, kalerábu z 11 tisíc na 258 ton v 2019, hlávkového kelu z 8500 na 190 ton a cukiet z 8-tisíc ton na 424 ton. Spotreba týchto druhov zeleniny sa pritom za 20 rokov buď nezmenila, alebo klesla najviac na polovicu, čo znamená, že sme ich začali oveľa viac dovážať.
Čo dovážame?
Aj keď žijeme zdravšie a dlhšie, čo súvisí aj so zmenou stravovacích návykov, zvýšené množstvo zeleniny na tanieroch slovenských spotrebiteľov pochádza zo zahraničia. V roku 2019 sa na Slovensko doviezlo o 18 tisíc ton čerstvej zeleniny viac ako v predchádzajúcom roku, čo predstavovalo objem 285 933 ton v hodnote 267 592 tisíc €. Na Slovensko sa najviac dováža mrkva (17,4 percent), kapusta, karfiol a kaleráb (14,7 percent) a melóny (13,5 percent). Dovoz každoročne stúpa, v roku 2015 sa napríklad doviezlo o takmer 28-tisíc ton menej. Dovážame stále viac cesnaku, hlávkového šalátu, uhoriek, ale aj varenej či zmrazenej zeleniny.
“Obrovský prepad v pestovaní cesnaku nastal kvôli konkurencii zo strany Číny. Čínsky cesnak síce nebol v takej kvalite, akú by sme očakávali, ale bol za dobrú cenu a preto vytlačil slovenský cesnak,” vysvetľuje J. Šumichrast. V súčasnosti sa cesnak intenzívnejšie dováža aj zo Španielska, ale slovenský spotrebiteľ si podľa neho opäť začína hľadať cestu k tomu slovenskému. Štatistika ukazuje, že naopak klesá dovoz populárnych rajčiakov - za päť rokov klesol o pätinu na 24 483 ton. Klesli aj objemy dovezenej cibule, kapusty, karfiolu a brokolice.
Tri organizácie výrobcov zeleniny: družstvo GreenCoop, Zeleninárska organizácia výrobcov a družstvo OVOZELA pritom mali v roku 2019 predanú produkciu v sume 43 miliónov €, čo bol nárast takmer o 20 percent s rokom 2018. “Najväčší potenciál je v produkcii koreňovej zeleniny, rajčiakov, melónov, šalátov, uhoriek cibule a zemiakov, pričom tieto plodiny vykazujú významný dopyt aj z okolitých krajín,” uvádza J. Šumichrast.
Z celkovej ponuky zeleniny, 406 748 ton, sa v domácnostiach spotrebovalo 70,1 percent, vyviezlo sa 7,6 percent, na spracovanie putovalo 8,7 percent zeleniny a zvyšok boli straty. Vývoz čerstvej zeleniny sa zvýšil medziročne o 9 782 ton na 45 387 ton v hodnote 45 miliónov. Vyvážame hlavne cibuľu (29,6 percent), mrazenú zeleninu (15 percent), strukoviny (12,9 percenta) a rajčiaky (11,7 percenta).
Zlacneli len uhorky
V roku 2019 cena všetkých druhov zeleniny narástla, s výnimkou ceny uhoriek šalátových a šalátu hlávkového, pri ktorých bol zaznamenaný nepatrný pokles. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa medziročne najvýraznejšie zvýšila cena kapusty bielej a to konkrétne o celú tretinu. Priemerná ročná cena výrobcu za tonu kapusty bola v tom čase 312,60 € za tonu, v roku 2018 - 233,46 €. O pätinu sa zvýšili ceny karfiolu, uhoriek nakladačiek a cibule bez vňate, ktorá má najvyššiu cenu za tonu - 1 132,37 €. Nasleduje s malým rozdielom šalát hlávkový (1 125,74 ) a kaleráb s cenou 978,53 € za tonu. Vo veľkoobchode sa zasa výrazne zvýšila cena kapusty a cibule bez vňate. Pokles cien nastal len u šalátu hlávkového, petržlenu a zväzkoch cibule.
Polia miznú
Celková rozloha zberovej plochy zeleniny klesla za posledných päť rokov o viac ako pätinu. Produkcia zeleniny sa však znížila len o 2,8 percent. “Svedčí to o tom, že slovenskí pestovatelia pestovať zeleninu vedia,” konštatuje Eva Meravá z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Narástli hektárové úrody rajčiakov, kapusty, zeleru, petržlenu, melónov a dyne.
Spomínaných 125 770 ton vypestovali farmári na ploche viac ako 7000 hektárov. Oproti roku 2018 narástla o tisíc hektárov práve pre viac ako desaťnásobné zväčšenie polí s cibuľou skorou a letnou o 344 ha, podobne to bolo aj s reďkovkami o 262 ha. Mierne tiež narástli polia s kukuricou cukrovou o 163 ha, tekvicou o 163 ha a mrkvou 111 ha. Tekvicové polia sa pritom za päť rokov zmenšili na šestinu - 374 hektárov.
”Po dopočítaní plochy a produkcie v záhradkách a u samozásobiteľov, ktoré vykonáva ŠÚ SR, mala celková plocha pre pestovanie zeleniny v roku 2019 výmeru 19 912 ha a vyzbieralo sa z nej 313 173 ton zeleniny,” uvádza sa v podkladoch Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
Aj počty pestovateľov zeleniny stúpli o 13 na 297. Tých väčších , ktorí obhospodarujú plochu nad 100 hektárov je však len 19. “Vzhľadom na technické a technologické vybavenie dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami. Jeden z hlavných problémov zeleninárstva spočíva práve v počte stredných a malých pestovateľov,” hovorí J. Šumichrast. V súčasnosti je podľa jeho slov potrebné, aby tí, čo pestujú, pestovali naďalej a aj navýšili pestovateľské plochy. A noví aby začali pestovať. Tomu by štát mohol pomôcť zvýšením priamych platieb, ktoré v súčasnosti podľa J. Šumichrasta nevychádzajú z reálnych nákladov, čo je problém najmä pre malých farmárov. Väčšiu podporu si podľa jeho slov zaslúži aj investične náročné pestovanie zeleniny v zakrytých plochách. Výhodou je v tomto prípade podľa jeho slov nielen celoročná produkcia a vysoká efektivita, ale aj riadené udržateľné pestovanie a možnosť využitia biologickej ochrany rastlín a obnoviteľných zdrojov energie. Napomáha to ekologizácií výroby a znižovaniu uhlíkovej stopy pri pestovaní zeleniny.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com
