Udržateľné textilné výrobky sa majú stať normou
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 01. marec 2023
Európska komisia chystá viacero legislatívnych zmien, ktoré majú viesť k väčšej zodpovednosti výrobcov aj dovozcov nielen v odevnom priemysle. Od 1. januára 2025 napríklad vstúpi do platnosti Smernica 2018/851/EU, o odpadoch, ktorá zahŕňa nové povinnosti členských štátov, presnejšie výrobcov, ktorí budú musieť zahrnúť do výroby celú škálu nových procesov.
Viac o tejto problematike a v súvislosti s textilom sa mohli dozvedieť aj účastníci a účastníčky nedávno uskutočnených medzinárodných veľtrhov s módou Styl a medzinárodných veľtrhov s obuvou a koženým tovarom Kabo v Brne. Čo odznelo v rámci špecializovanej veľtržnej prednášky?
Udržateľné textilné výrobky sa majú stať normou. Cieľom je, aby na trh EU boli uvádzané produkty cirkulárne a šetrnejšie k životnému prostrediu. Čo to však znamená pre výrobcov? Čo znamená táto regulácia pre spotrebiteľov?
„Pre výrobcov, dovozcov a všetky subjekty, ktoré budú textilné výrobky umiestňovať na trh to bude znamenať povinnosť tieto legislatívne požiadavky plniť. A od toho sa odvíja požiadavka, že všetky výrobky, ktoré budú prichádzať na európsky trh, budú musieť byť udržateľné. Pre spotrebiteľov to znamená, že budú mať k dispozícii kvalitnejší tovar s istotou, že neobsahujú žiadne škodlivé látky. Zároveň by mali dostať informáciu, ako sa o tieto výrobky správne starať, aby im čo najdlhšie vydržali,“ hovorí Ing. Olga Chybová zo spoločnosti INOTEX.
Nové pravidlá
Do roku 2030 majú byť výrobky uvádzané na trh EU trvanlivé, opraviteľné, recyklovateľné (vyrobené z recyklovaných vlákien), bez obsahu nebezpečných látok a vyprodukované s ohľadom na sociálne práva a životné prostredie. Majú byť cenovo jednoducho dostupné a z vysoko kvalitných textílií.
Výrobcovia musia po novom prevziať zodpovednosť za svoje produkty v celom hodnotovom reťazci, obmedziť spaľovanie a skládkovanie textílií na minimum. Textilné výrobky budú musieť byť navrhované tak, aby vydržali dlhšie, aby ich bolo možné opätovne použiť, opraviť či recyklovať. Ďalšou z požiadaviek bude zavedenie digitálneho pasu výrobku, teda doloženie jasných a zrozumiteľných informácií o textile. Konkrétne požiadavky budú vydané formou Nariadenia v prenesenej právomoci (Delegated Acts).
Chemická stratégia pre udržateľnosť má zasa viesť k obmedzeniu zastúpenia nebezpečných chemických látok v materiáloch. Navrhnutý je plošný zákaz fluoroderivátov, hydrofóbne a oleofóbne úpravy v textile, no je presadzovaná aj snaha o povolenie výnimiek pre nenahraditeľné aplikácie. Malo by tiež dôjsť nielen k zastaveniu nadprodukcie, ale aj nadmernej spotreby, presadený by mal byť zákaz ničenia nepredaného alebo vráteného textilu. Mal by byť oddelený zber textilných odpadov a tiež by malo prísť k regulácii vývozu textilného odpadu.
Návrhy vedú aj k zavedeniu povinnosti zverejňovania počtu vyradených a zničených výrobkov. Francúzsko je prvou krajinou, ktorá od 1.1.2022 legislatívne zakázala ničenie nového nepredaného tovaru.
Regulácia alebo motivácia?
„Motivácia je úplne v poriadku, nevyhnutnosťou je vzdelávania, jednak technických odborníkov v odbore a potom aj spotrebiteľov. Avšak bez regulácie to nepôjde. Mnoho noviniek bude pri zavádzaní nedobre vnímaných, budú spojené s vyššími nákladmi, s technickými problémami a rôznymi komplikáciami. Regulácia bude potrebná predovšetkým na úrovni legislatívy, aby zostal trh zdravý,“ hovorí O. Chybová. Opiera sa o vlastné skúsenosti, už niekoľko rokov sa totiž pohybuje v oblasti legislatívy chemických látok, textilného priemyslu a ekológie všeobecne. Vyjadrila však vážne obavy, či v dobrej viere budú zavedené požiadavky vôbec splniteľné.
V súčasnej dobe sa objavuje viacero návrhov z krajín EÚ, ako by mal byť textilný priemysel regulovaný, no všetko by malo začínať u jednotlivcov. „Je to o tom, že stále viac ľudí bude chápať, že kúpiť si drahší a kvalitnejší výrobok je lepšia cesta. Že môžu veriť tomu, že výrobok neobsahuje žiadne škodliviny a vplyv výroby na životné prostredie je nižší. A naopak, že si nekúpia nekvalitný výrobok z ázijských krajín, kde na ňom pracovali deti a pri jeho výrobe dochádza k výraznému znečisťovania životného prostredia,“ dodáva O. Chybová.
Zdroj a foto: Styl a Kabo
