Potravinársky maloobchod v Európe: Rozdiely narastajú
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 08. júl 2026
Maloobchodným reťazcom v Európe predávajúcim potraviny, nápoje a bežné domáce potreby sa vlani darilo o niečo lepšie ako v predchádzajúcich rokoch. Štúdia State of Grocery Retail Europe 2026, ktorú v apríli zverejnili McKinsey & Company v spolupráci s organizáciami EuroCommerce a europanel, konštatuje, že na trhu nastáva „pozvoľná stabilizácia“.
Medzi 14 sledovanými krajinami (z okolitých krajín boli do štúdie zahrnuté Česká republika a Poľsko) existujú niekedy až príkre rozdiely v dynamike jednotlivých ukazovateľov. A rovnako tak vidno prehlbujúcu sa „názorovú divergenciu“ medzi opýtanými top manažérmi.
Celková hodnota maloobchodného obratu v segmente potravinárskeho tovaru (ďalej len „obrat“) vlani oproti roku 2024 vzrástla o 3,4 % pričom hladina spotrebiteľských cien stúpla o 2,9 %.
Názory šéfov sa polarizujú
Opýtaným CEO aj naďalej robí najväčšiu starosť silnejúci tlak na ziskové marže, väčšina z nich však súčasne očakáva, že trhové podmienky budú tento rok v porovnaní s vlaňajškom približne rovnaké, alebo sa zlepšia. Platí to za predpokladu, že sa prudko nezhorší geopolitická situácia vo svete, od konca tohtoročného februára negatívne poznačená konfliktom v Perzskom zálive. Navyše naďalej trvá neistota spojená s nepredvídateľnou obchodnou politikou USA.
Známky stabilizácie javí podľa štúdie aj správanie spotrebiteľov s tým, že v ich výdavkových návykoch nastal v porovnaní s rokom 2024 mierny posun. V priemere ubudlo zákazníkov, pre ktorých je rozhodujúca cena, pre nízkopríjmové skupiny to však neplatí.
Privátne značky naďalej posilňujú svoju pozíciu a ich podiel na obrate je už 40 %.
Medzi sledovanými európskymi krajinami existujú v mnohých ohľadoch značné rozdiely, čo potvrdzujú nielen údaje o vývoji a štruktúre maloobchodného obratu, ale aj odlišné pohľady top manažérov vyslovené počas dopytovania.
Ich názory na tohtoročný vývoj európskeho potravinárskeho maloobchodu sú v porovnaní s minulým rokom viac polarizované. Napríklad štvrtina respondentov sa domnieva, že trhové podmienky sa v Európe zlepšia, zatiaľ čo na jar roku 2025 to bolo 16 %. So zhoršením prostredia tento rok počíta 36 % respondentov, vlani ich bolo 29 %.
V západnej Európe je optimistov iba 11 %, zatiaľ čo 53 % predpokladá, že podmienky sa nezmenia. Pokiaľ ide o strednú a východnú Európu, zlepšenie očakáva 22 % manažérov, s nemennými podmienkami počíta v tomto regióne tretina CEO a so zhoršením viac ako dve pätiny (44 %), čo je z troch skúmaných regiónov najviac.
Opýtaných manažérov najviac zamestnáva silnejúci tlak na ziskové marže, za druhú kľúčovú úlohu mnohí z nich označujú zavádzanie umelej inteligencie (AI). V minulom roku bola AI priorita číslo štyri. Tretím v rebríčku priorít je rozširovanie ponuky privátnych značiek.
Neprekvapí, že prednostným tempom sa zvyšuje obrat moderných formátov, vlani to v celoeurópskom priemere bolo o 3,8 %, zatiaľ čo ostatné formáty zaznamenali medziročný rast o 2,7 %. Rozdiel je oveľa výraznejší, ak sa porovná minulý rok s rokom 2019. Moderné formáty vykazujú rast o 35,7 %, zatiaľ čo ostatné formáty o 16,3 %.
Rozdiely medzi jednotlivými sledovanými krajinami sú značné. Pokiaľ ide o obrat moderných formátov, jeho hodnota v bežných cenách sa výrazne zvýšila v Poľsku (skoro o 72 %), a tiež vo veľkých juhoeurópskych krajinách (v Taliansku cez 46 %), ako aj v Česku (o viac ako 42 %).
Ostatné (tradičné) formáty si zachovali vysoké tempo rastu v Beneluxe. V Belgicku ich obrat v sledovanom období stúpol dokonca o tretinu. V podstate stagnujú v Španielsku (0,4 %), hlboko podpriemernú dynamiku vykazujú aj v Taliansku (5 %) a Nemecku (7 %).
Vo väčšine sledovaných krajinách nastal vlani pozitívny posun, s výnimkou Británie, Holandska, Švédska, Portugalska a tiež Česka, kde sa objem predaja podľa štúdie medziročne znížil o 0,8 %.
V strednodobom porovnaní (obdobie 2019 – 2025) nastal najhlbší pokles v Holandsku (-6,6 %) a Portugalsku (-3,4 %), mierny v Španielsku a Británii. Pod európskym priemerom zostal ukazovateľ vo Francúzsku (1,4 %) a Česku (0,7 %). Oproti tomu výrazne nad ním sú hlavne Taliansko a Poľsko.
Objem predaja by sa mal tento rok v porovnaní s vlaňajškom mierne zvýšiť s tým, že ďalej stúpne podiel privátnych značiek. Tie vlani oproti roku 2024 pridali 0,4 percentuálneho bodu na rovných 40 % celkového obratu.
Privátne značky vykazujú najvyšší podiel v Británii, Holandsku a tiež v Portugalsku. Ich váha za obdobie 2019 - 2025 v európskom priemere stúpla o 5,2 percentuálneho bodu, najviac na Pyrenejskom polostrove - v Portugalsku a Španielsku a tiež Česku. Najnižší vzostup zaznamenala Británia.
Zákazníci otvárajú peňaženky ochotnejšie. Ale nie všetci
Ukazuje sa, že maloobchodné spoločnosti v menšom meradle, než v minulých rokoch očakávajú „downtrading“, teda jav, keď spotrebitelia prednostne vyhľadávajú lacnejšie varianty toho či onoho produktu, alebo siahajú po menšom balení, za ktoré toľko neutratia.
Z prieskumu vykonaného v 14 krajinách vyplynulo, že cena tento rok zostáva kľúčová pre 46 % zákazníkov (vlani to bolo 48 %). Najvyšší podiel „sporivých“ zákazníkov je v Portugalsku (61 %), potom prekvapivo v oveľa bohatšom Nórsku (52 %), ďalej v Británii (50 %) a v Nemecku (49 %). V strednej Európe je tento ukazovateľ podpriemerný – v Poľsku je to 39 % a v Česku 41 %.
Tlak domácností na ceny a promočné akcie sa od roku 2023 pozvoľna zmierňuje. Podiel spotrebiteľov, pre ktorých je kľúčová cena, v priemere klesol z 55 % v roku 2023 na tohtoročných 46 %, pokiaľ ide o vyhľadávanie promočných akcií, nastalo zníženie zo 44 na 37 %.
Avšak uvedený vývoj nie je konzistentný, zdôrazňuje štúdia. Príjmové rozdiely aj rozdiely medzi generáciami sa zväčšili. Domácnosti s nízkymi príjmami vyhľadávajú promočné akcie ešte častejšie ako v minulých rokoch, domácnosti so strednými a vyššími príjmami na cene a promočných akciách už toľko netrvajú. O nákup „prémiových“ produktov prejavujú najväčší záujem mileniáli, teda ľudia narodení v rokoch 1981 – 1995 (to je jedno z hľadísk). Platiť vyššie ceny za zdravé produkty sú ochotní hlavne Holanďania, Poliaci a Španieli.
Pomaly sa zvyšuje obľuba komerčne spracovaných potravín, teda pokrmov vyžadujúcich minimálnu alebo žiadnu domácu úpravu (mrazené či konzervované pokrmy, predkrájaná zelenina a iné). Tento trend je najviac viditeľný u generácie Z (ľudia narodení v období 1995 – 2012, ale je to len približné vymedzenie).
Dopyt po zdravých produktoch by mal tento rok zostať stabilný, ale záujem o ne sa generačne polarizuje. Spotrebitelia z generácie Z a mileniáli ich kupujú viac a sú ochotní si priplatiť, zatiaľ čo dopyt generácie X (ľudia narodení 1965 – 1980) a „baby boomers“ (1946 – 1964) volia „zdravé varianty“ z cenových dôvodov menej.
Internet pri nákupoch potravín ignoruje polovica Európanov
Predajný kanál „online“ si stále zachováva solídnu dynamiku. Jeho obrat vlani v Európe medziročne vzrástol o 6,8 %. Predtým – v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 – to bolo 7,8 %. Ziskovosť sa zlepšuje, čo potvrdila napríklad spoločnosť Ahold Delhaize.
Vývoj je však – rovnako ako pri ďalších mnohých ukazovateľoch – veľmi odlišný. Online kanál podľa štúdie „stráca relevanciu“ v Portugalsku a Švédsku. Zákazníkov ochotných ďalej nakupovať potraviny online vlani oproti roku 2024 ubudlo, ale celkový obraz je stále priaznivý.
Zatiaľ čo v mestských aglomeráciách s vysokou životnou úrovňou nakupuje online potraviny v priemere viac ako pätina európskych zákazníkov, vo vidieckych oblastiach je to sotva 5 %.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že online pravidelne (väčšinou raz týždenne) v priemere nakupuje 12 % zákazníkov, naproti tomu 69 % tak robí menej ako raz mesačne. A polovica Európanov nenakupuje cez internet vôbec.
Cez internet sa kupuje najviac potravín v Británii a Francúzsku, naproti tomu najmenej v Španielsku a Portugalsku. Česko je so 6 % mierne pod celoeurópskym priemerom.
Aj keď reťazce usilujú o to, aby zákazníci využívali predajné kanály súbežne (omnichannel), ľudia vnímajú online kanál stále separátne. Medzi zákazníkmi nakupujúcimi cez internet je skoro polovica tých, ktorí sa obracajú na inú značku ako na tú, u ktorej nakupujú „offline“. Skoro tretina pri online nákupe využíva webové stránky spoločnosti, u ktorých súbežne nakupuje v jej kamenných predaniach.
Potraviny od roku 2019 výrazne zdraželi
Európski spotrebitelia v minulých rokoch čelili značnému zdraženiu potravín. To sa prejavilo najmä po napadnutí Ukrajiny Ruskom (koncom februára 2022). Následné vyhlásenie západných sankcií voči agresorovi prejavujúce sa okrem iného prudkým obmedzením dovozu ruských palív viedlo k zdraženiu energií. To bol kľúčový inflačný podnet.
Ceny potravín a nápojov v sledovaných európskych krajinách za obdobie 2019 – 2025 stúpli v priemere skoro o 36 %, nadpriemerne hlavne v Poľsku (o 55 %), o viac ako dve pätiny v Česku a Nemecku. Najmenší rast zaznamenalo Francúzsko (27,2 %).
Zdroj: Retail News / https://retailnews.cz/2026/06/17/potravinarsky-maloobchod-v-evrope-rozdily-narustaji/
Ilustračné foto: Magnific
