Príchod každého nového obchodníka vyžaduje obozretnosť
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 29. november 2024
Avizované otvorenie prvých predajní siete Biedronky na Slovensku sa blíži. A hoci ide o najsilnejšiu maloobchodnú sieť v Poľsku, u nás vstupuje na vysoko konkurenčný trh, a navyše v čase, ktorý bude pre plánovanú konsolidáciu veľkou skúškou pre celé podnikateľské prostredie. Skúsenosti z minulosti však majú nabádať aj k obozretnosti.
Len na prelome mesiacov november a december otvorila Biedronka na poľskom trhu až 17 nových predajní, pričom spolu ich u našich severných susedov má v súčasnosti vyše 3700. Aj slovenskí spotrebitelia už čoskoro zavítajú do prvých slovenských prevádzok tejto značky. Reťazec sa v práve prebiehajúcej reklamnej kampani netají svojou stratégiou nízkych cien, ktoré na jednej strane môžu ulahodiť zvýšenému apetítu Slovákov po výhodných nákupoch, no na druhej strane to nemusí prispieť k zdravému podnikateľskému prostrediu na Slovensku.
Slovenské potraviny za naozaj nízke ceny?
Vstup každého nového zahraničného obchodného reťazca prináša so sebou nové pracovné miesta, pestrosť sortimentu a značiek, veľakrát aj zaujímavé služby, no zároveň aj možné riziká pre dodávateľov. Jednou z reálnych hrozieb môže byť tlak na ceny. Deje sa to najmä u diskontérov, ku ktorým sa radí aj prichádzajúci hráč. Slovenskí potravinári však dokážu podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) čeliť takémuto správaniu v obchodnom vzťahu už len ťažko.
„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sme už na stretnutiach upozornili, aké dôsledky na slovenských výrobcov potravín môže mať príchod obchodného reťazca, ktorý avizuje výrazné znižovanie spotrebiteľských cien potravín. Netají sa tým ani v už rozbehnutých reklamných kampaniach, ktoré zaznievajú z médií,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). „Tlak na znižovanie odbytových cien potravín bude značný, výraznému znižovaniu odbytových cien potravín však naši potravinári nevedia jednoducho čeliť a utlmovať finančné nároky na výrobu potravín vo vlastných prevádzkach. Akýkoľvek príchod obchodného reťazca, ktorý chce predávať lacné potraviny, je výraznou konkurenciou pre každého výrobcu potravín, ktorý vyrába potraviny pri vysokých vstupných nákladoch,“ upozornila Jana Holéciová a dodala, že slovenskí producenti sa pasujú najmä s výrazne vyššou cenou ľudskej práce, nákladmi na energie, dopravu či obalové materiály, čo ich cenovú konkurencieschopnosť na trhu zákonite znižuje. Spotrebiteľov však zároveň upozorňuje, že nie každá lacná potravina znamená, že ide o bezpečnú a zdravú potravinu, čo sa v rámci úradných kontrol už roky potvrdzuje.
Riziko odchodu z trhu netreba podceniť
Damoklovým mečom pre slovenských výrobcov je napokon aj možné riziko neúspechu a následného odchodu neúspešných hráčov z trhu. Už z minulosti vieme, že niekedy zvolili až agresívne stratégie v snahe etablovať sa na trhu a rásť. No ak sa im nepodarí dosiahnuť úspech, môže to mať fatálne následky na lokálnych dodávateľov, najmä tých menších. V snahe vyhovieť požiadavkám obchodného partnera si totiž často nakúpia technológie, prispôsobia sa jeho požiadavkám a navýšia pracovnú silu, no tieto investície nemusia mať vo finále požadovanú návratnosť a tak môže dôjsť aj k existenčnému ohrozeniu dodávateľov.
K obozretnosti núti aktuálne nielen investične zložité obdobie, do ktorého vstupujeme v súvislosti s pripravovanou konsolidáciou, rastúcou DPH, zavádzanou transakčnou daňou či očakávanou rastúcou infláciou, ktorá zníži výdavkové rozpočty domácností, ale výkričníkom pre domácich producentov sú aj príbehy reťazcov, ktoré na našom trhu kedysi pôsobili, neuspeli tak, ako plánovali a veľakrát zanechali po sebe problémy, nie raz aj dlhy. Tak napríklad francúzsky Carrefour vyprodukoval na Slovensku dlh vo výške 17 miliónov €, pričom jeho dlhy voči lokálnym dodávateľom sa vyšplhali na sumu takmer jeden milión €. Reťazec navyše neváhal v pokusoch na oživenie získať aspoň nejaké finančné prostriedky, a tak dodávateľom účtoval vysoké pokuty. Trpezlivosť čakať na úhradu faktúr mnohým došla a tak si tovar sami brali späť priamo z regálov či skladov reťazca. K pádu tohto obchodníka u nás dopomohli aj neférové marketingové praktiky či fiktívne zľavy. Poškodení veritelia sa napokon dostali len k trom percentám dlžnej sumy. Na základe súdneho rozhodnutia bola väčšina dlhov voči dodávateľom vymazaná.
Udržateľný model fungovania na vysoko konkurenčnom slovenskom retailovom trhu napokon nenašla ani poľská spoločnosť Enterprise Investors, ktorá svoje investície smerovala do kúpy siete potravín CBA Slovakia. Snaha modernizovať a prísť s novou značkou potravín Kačka Poliakom nevyšla a pre mnohých slovenských producentov bola v konečnom dôsledku nepríjemným výpadkom príjmu.
Oba príbehy sú poučením do budúcnosti a našli by sa aj iné príklady. Vstup nových reťazcov je preto potrebné vždy dôkladne monitorovať a nestavať sa ľahostajne ani k otázke ochrany pre lokálnych producentov, veď ide napokon aj o ochranu domáceho trhu a podnikateľského prostredia ako takého. Na Slovensku však táto oblasť absentuje. Zaznieva to aj z odporúčaní SPPK. „Neustále poukazujeme na fakt, že potrebujeme vyrovnané podnikateľské prostredie, v ktorom by naši výrobcovia potravín boli konkurenčne schopní obstáť na jednotnom európskom trhu, kde iné európske krajiny oveľa výraznejšie podporujú svojich výrobcov potravín a preto sú ich odbytové ceny nižšie než na Slovensku. Potrebujeme preto, aby sa v budúcom roku štát viac spolupodieľal na stabilizovaní cien potravín a podporil výkonnosť slovenských potravinárskych firiem prostredníctvom štátnych pomocí bežných v iných EÚ krajinách,“ dodala Jana Holéciová.
redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock
