Rastúca inflácia, ceny, dôraz na udržateľnosť a technológie
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 05. máj 2022
Tieto a ďalšie témy najviac rezonovali v rámci odbornej konferencie New Retail Summit 2022, ktorá sa konala v dňoch 19.4.-20.4.2022 v hoteli Double Tree by Hilton Bratislava. Zaznamenali sme viacero zaujímavých informácií aj myšlienok.
Čo je charakteristické pre súčasnosť? Neistota či šanca uchopiť nové príležitosti? Ide, samozrejme, o uhol pohľadu a odhodlanie riskovať s cieľom priniesť nové možnosti.
Obchod bol v období pandémie súčasťou kritickej infraštruktúry. Obstál, no potrebuje reštart. Nedávno uskutočnená konferencia New Retail Summit, ktorej mediálnym partnerom bol aj odborný portál RETAIL magazin.sk, priniesla účastníkom nepochybne nové užitočné podnety či inšpirácie a tiež konkrétne rady, ako sa opäť dostať bližšie k ľuďom, k zákazníkom. Isté je, že obchod by mal spotrebiteľom pomôcť ku kvalitnému, plnohodnotnému a zdravému životu, zároveň je jeho dôležitou úlohou prispieť k udržateľnejšiemu fungovaniu celého ekosystému.
Prvý deň konferencie patril problematike zálohovania. Špecializovaný workshop sa zaoberal aktuálnymi výzvami, s ktorými je spojené nakladanie s nápojovými obalmi. Spoločne so zástupcami a zástupkyňami výrobcov a obchodníkov, dodávateľom výkupových automatov, Správcom zálohového systému a predstaviteľom Ministerstva životného prostredia SR zazneli v rámci workshopu informácie o zákazníckom správaní, komunikácii projektu, financovaní infraštruktúry či nedostatkoch, ktoré treba odstrániť.
Zápas s odpadmi nie je iba zálohovanie
V úvodnej časti workshopu vystúpil minister životného prostredia SR. „K tomuto dátumu bolo v rámci zálohovania vyzbieraných 70 mil. fliaš a plechoviek. Považujeme to za úspech Slovenska. Ak je v obehu miliarda PET fliaš a 600 mil. hliníkových plechoviek a my sme schopní separovať niečo viac ako polovicu, je to málo. Preto som rád, že Slovensko zálohuje,“ uviedol Ján Budaj, minister životného prostredia SR a dodal: „Zápas s odpadmi nie je iba zálohovanie. Radi by sme spolu s podnikateľskými subjektmi podporili i ďalšie projekty cirkulárneho nakladania s odpadom. Spomeniem naše národné parky. Aby sme tieto územia zachovali pre budúce generácie, k ich čistote môže prispieť aj možnosť odovzdať na určené miesta PET fľaše. Zálohovanie je vlajkovou loďou slovenského boja s odpadom.“ Koniec doby plastovej. Aj tak by sa dalo nazvať snaha, ktorá je v súčasnosti cítiť naprieč Európou.
Zákazníci vyhľadávajú komfort a servis
Povinnosť zálohovania prispela i k zmene zákazníckeho správania. Zákazníci v rámci zachovania vlastného komfortu a pohodlia vyhľadávajú, podľa najnovších prieskumov, intenzívnejšie predajne, kde sa zálohované PET fľaše a plechovky dajú i vrátiť. Nastalo teda určité preskupenie zákazníkov a zmena nákupného miesta z dôvodu zachovania komfortu. Ale aj zmena k ekologickejšiemu správaniu. „V našej sieti sme v rámci zmien nákupného správania zákazníkov napríklad zaznamenali 10%-ný nárast nákupu piva v sklených fľašiach,“ konštatoval Martin Kuruc, Country CEO z Tesco Stores.
Rastúce ceny neminuli ani Slovensko
Druhý deň konferencie začal ďalšou aktuálnou problematikou – rastúcou infláciou. Od skonsolidovania EÚ a vytvorenia eurozóny sa pohybovala cenová inflácia na úrovni 2% ročne a menej. Na začiatku pandémie sa inflácia prepadla, následne vyletela hore a v decembri 2021 dosiahla v eurozóne úroveň 5 %. Inflácia v Nemecku dosiahla v decembri 2021 medziročnú úroveň 5,3 %, u našich susedov v ČR bola v novembri 2021 6 % a napríklad v Poľsku dosiahla decembrová inflácia 8,6 %. „Analytikom centrálnych bánk sa takýto inflačný vývoj nepodarilo predvídať, dokonca ani v relatívne krátkom období. Rastúce ceny sa nevyhli ani Slovensku. V novembri 2021 dosiahla cenová inflácia úroveň 5,57 %, najvyššiu mieru od vstupu do eurozóny. Infláciu medziročne najvýraznejšie podporil rast cien potravín. Potraviny boli medziročne drahšie vo všetkých 9 sledovaných potravinových triedach. Vývoj reálnych miezd, teda miezd očistených o infláciu, je však na Slovensku dlhodobo plusový – priemerné mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia,“ uviedol Martin Vlachynský z INESS.
K rastu cien prispeli aj unikátne udalosti
K rastu cien tovarov a komodít prispeli aj niektoré unikátne udalosti - blackout v Texase alebo veľký požiar japonskej továrne, záplavy v Britskej Kolumbii, technické odstávky veľkých elektrární, mráz v Brazílii, záplavy v Európe a mnohé iné. „Na vysvetlenie celosvetového nárastu inflácie sú však tieto udalosti nedostatočné. Posledné dva roky boli výnimočné aj z hľadiska práce centrálnych bánk. S príchodom pandémie, na jar 2020, bilancie centrálnych bánk prudko narástli. Kým za 12 rokov (2007 - 2019) vo svete pribudli nové peniaze v hodnote zhruba 14 biliónov dolárov, za 20 mesiacov od marca 2020 do novembra 2021 pribudlo ďalších 12 biliónov dolárov. Rozbehnutie kvantitatívneho uvoľňovania (teda tlačenia nových peňazí centrálnymi bankami) po roku 2008 kritizovali mnohí ekonómovia,“ dodal M. Vlachynský.
Prečo je inflácia problém?
Bez ohľadu na to, či cenová inflácia bude 3 % alebo 11 %, viacero jej negatívnych efektov je pre bežného spotrebiteľa skrytých. Zmena relatívnych cien, zombie ekonomika, pomýlení investori, inflačná daň a daň z inflácie, zložitejšie sporenie a nútené špekulácie, fiškálne problémy či fiškálna ilúzia. „Prečo je inflácia problém? Zdá sa, že ide o triviálnu otázku. Nikto nechce, aby ceny rástli. Problém s infláciou je však oveľa hlbší a štruktúrovanejší. Inflácia nie je rovnomerná a spôsobuje relatívnosť. Pripravené boli investičné plány, domácnosti si plánovali budúcnosť, veľké spoločnosti mali nastavenú stratégiu a všetky plány sa zrazu rúcajú. Zmenili sa ceny statkov, nastala zmena relatívnych cien. Ťažko sa plánuje, zle sa investuje. Predikcia budúcnosti je sci-fi. Faktom je, že inflácia na Slovensku dosiahla úroveň 10%,“ zdôraznil M. Vlachynský.
Bezbolestné riešenie na infláciu neexistuje
Rast cien sa v tomto momente zastaviť nedá. Rastúce ceny sú obrazom udalostí, ktoré sa už stali alebo práve prebiehajú. Dôležité bude, aby si politici dokázali sedieť na rukách. „Čo s tým robiť, ale hlavne čo nerobiť? Oveľa väčšie problémy ako rastúce ceny vždy spôsobujú politické opatrenia, ktoré im v tom majú zabrániť. Pre mňa, ako ekonóma, je najhoršia predstava regulácie cien. Každá cenová regulácia nevyhnutne vyvolá nedostatok statku alebo jeho prebytok vedúci k plytvaniu. Ceny sú veľmi dôležitým signalizačným nástrojom, ktorý ukazuje, čo sa v ekonomike deje. Pokiaľ niekto zabráni cenám meniť sa prirodzene, je to nesprávna cesta. Problémom je i navyšovanie verejných výdavkov. Zvýšenie miezd a dôchodkov bude vytvárať dodatočnú dieru v rozpočte. Obmedzovanie obchodu je veľkým nebezpečenstvom,“ upozornil na konferencii M. Vlachynský.
Slovensko má, žiaľ, obmedzené možnosti ako proti inflácii zasiahnuť, keďže monetárnu politiku vykonáva Európska centrálna banka. „Preto sa musí slovenská vláda sústrediť na znižovanie negatívnych dopadov. A to sú najmä dve činnosti. Stabilizovať rozpočet na výdavkovej strane a nepodľahnúť pokušeniu regulácie. Nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné. Rast cien sa do peňaženiek voličov zapracováva zatiaľ postupne. Núkanie politických „riešení“ inflácie však bude intenzívnejšie,“ uzavrel M. Vlachynský.
Potravinové púšte nechceme
Zvýšenie dostupnosti základných potravín v menších obciach je nesporne jednou z ciest, ktorá môže pomôcť upokojiť aktuálnu situáciu v obchode. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR má vypracovanú víziu a dotačnú schému do roku 2035. „Zníženie sadzby DPH na potraviny považujeme za populistické a neefektívne riešenie rastu cien. Treba si uvedomiť, že na Slovensku sú ceny niektorých základných potravín už v zníženej sadzbe DPH. Preto pokles cien najsledovanejších artiklov potravín by týmto krokom bol iba veľmi mierny. Našou snahou je riešiť problém v spolupráci so samosprávami i súkromným sektorom a podporovať aj predaj potravín v malých obciach, aby nevznikali potravinové púšte,“ uviedol na podujatí Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Hustota maloobchodnej siete má vplyv na ceny
K riešeniu znižovania cien a inflácie cestou zvyšovania hustoty obchodnej siete sa pripája aj Slovenská aliancia moderného obchodu. „Ako sa pripraviť na budúcnosť? Budúcnosť chceme vytvárať. A preto potrebujeme poznať trendy a správne ich aplikovať do obchodného modelu. Zároveň, aby bol obchod úspešný, potrebuje pracovať s dátami. V Maďarsku sledovali 12 rokov príchod a otváranie nových predajní. V publikácii spoločnosti INESS sa uvádza, že hustota siete a každá ďalšia otvorená predajňa znížila v Maďarsku infláciu o 0,08 percentuálneho bodu. Ak by sa takýto prepočet urobil na Slovensku, verím, že by sme dospeli k podobnému záveru. Hustota siete má určite priaznivý vplyv na vývoj spotrebiteľských cien,“ povedal Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Potrebujeme obchodné partnerstvá
Na konferencii rezonovalo množstvo ďalších tém. V rámci otvorenej diskusie napríklad zazneli viaceré názory, že určovanie percentuálneho podielu slovenských výrobkov na pultoch predajní nie je cestou moderného obchodu. Potvrdili to slovenskí i českí zástupcovia diskusie. „Osobne si myslím, že politici by mali robiť politiku a obchodníci obchod. Určovať percento domácich výrobkov na pultoch nepovažujem za prospešné. Neprospieva to konkurencii ani spotrebiteľovi,“ konštatoval Karel Pilčík, majiteľ, MP Krásno.
Úlohou obchodu a dodávateľov je perfektná spolupráca v záujme spokojnosti zákazníkov. Je to ďalšia téma o ktorej sa neustále diskutuje. „Je chybné si myslieť, že obchodníci a dodávatelia sú v konflikte. Obchod nedokáže požiadavky zákazníkov vyriešiť bez dodávateľov, potrebujeme obchodné partnerstvá,“ zdôraznil M. Krajčovič. Dôležitá je nielen spolupráca ale aj zdravá konkurencia.
„Slovíčko rozpor by som určite nepoužil ani vo vzťahu k odberateľom, ani dodávateľom. S našimi odberateľmi sa snažíme vytárať tzv. hodnotu obchodného vzťahu, aby vo finále boli spokojní všetci, obzvlášť spotrebiteľ. V rámci spolupráce s dodávateľmi sme napríklad za posledný rok zaznamenali už 3 a v niektorých prípadoch aj 4x zvýšenie cien. Vždy sme museli situáciu vyriešiť, prijať zmeny a ďalej hľadať cesty, ako vyrobiť produkt, ktorý bude s jeho cenou akceptovať slovenský spotrebiteľ,“ vysvetlil Milan Pašmík, generálny riaditeľ a spolumajiteľ, McCarter.
Existujú poctivé potraviny?
Ani počas tejto konferencie nechýbali príbehy a prezentácie skúseností ako robiť veci inak. Účastníci podujatia sa napríklad mali možnosť prostredníctvom dynamicky poňatej prezentácie bližšie zoznámiť s konceptom Starý Otec. Podstatou konceptu tejto obchodnej siete sú poctivé potraviny. Čo sú to v ich ponímaní poctivé potraviny? „Poctivé potraviny stoja na troch pilieroch. Prvým je slovenský pôvod, kde aj surovina pochádza zo Slovenska. Samozrejme v prípade komodít, ktoré sa dajú na Slovensku dopestovať a dochovať. Nejde o principiálny patriotizmus, ani spotrebiteľský trend. Pre nás je slovenský pôvod možnosťou určitej kontroly nad surovinami, z ktorých sa potraviny vyrábajú. Druhým pilierom je zloženie produktov. Dávame si na tom mimoriadne záležať. U nás napríklad nedostanete kúpiť žiadne potraviny so stuženým tukom. Hoci to nie je zakázaná zložka, pre nás je neprijateľná. A technológia je tretím pilierom,“ prezentoval Hans Faltýs, spoluzakladateľ siete Starý Otec. Značka Starý Otec otvorila počas svojej desaťročnej existencie 25 predajní. „Desať rokov bojujme s tým, že za cenu, akú si predstavujú slovenskí zákazníci, sa poctivé potraviny vyrobiť nedajú. Tak napríklad uviesť na trh napr. nadštandardný mäsový výrobok vo veľkom množstve je extrémne ťažké. Preto máme vlastnú mäsovýrobu, mliekárenskú aj pekárenskú výrobu. Nemôžeme však vyrábať všetko,“ dodal H. Faltýs. A prečo je to také zložité? Podľa zakladateľov siete Starý Otec, to čo nedokážu vyrobiť sami, vyrábajú pre nich menší dodávatelia. A tí sa časom buď zmenšia alebo zväčšia. Keď sa zmenšia, nastáva problém v dodávkach, no a keď sa zväčšia, nastáva problém v požadovanej kvalite.
Nový normálny zákazník 2022
Pandémia priniesla do sveta obchodu veľa podstatných zmien. Predajne sa menia, prispôsobujú dobe. Nestačí sa v digitálnej transformácii Omnichannel predajní sústrediť len na zážitok z produktu a nákupu. Omnichannel predajňa súčasnosti musí zároveň zvládnuť funkcie logistického centra – fungovať ako efektívny „Micro-Fulfilment Hub“ (Pick-up do 30 minút, doručenie v rovnaký deň do 1-2 hodín od objednávky). Zmenil sa aj zákazník.
Aký je teda zákazník roku 2022? Aj na túto otázku priniesla konferencia New Retail Summit odpoveď. „Novodobý zákazník chce všetko ihneď, bez čakania. Nekonečný sortiment dostupný online, poradenstvo online, okamžitú reakciu, nechce čakať na donášku, chce všetko v danom momente,“ popísal Martin Derňar, Chief Omnichannel Officer, NAY. Retail sa za posledné dva roky nenávratne zmenil. Príklon k online nákupom je, ako sa zdá, trvalý. Zákazníka treba zastihnúť tam, kde je a zároveň je dôležité postarať sa o to, aby sa s intenzívnym rozmachom technológií nevytrácalo to najdôležitejšie, ľudskosť.
Jana Kuklová
Ilustračné foto: New Retail Summit/ Blue Events
