Prípravy na zálohovanie fliaš sa už začali
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 25. január 2021
Slovensko má rok na to, aby sa pripravilo na zálohovaný zber PET fliaš a plechoviek. Ministerstvo životného prostredia SR už vybralo správcu systému - konzorcium štyroch zástupcov výrobcov nápojov a obchodu. Očakáva, že už v roku 2025 sa bude recyklovať 90 percent plastových fliaš a plechoviek.
„Je dobrou správou, že konzorcium počas rokovaní pristúpilo na tento ambiciózny cieľ, ktorý ide nad rámec zákona,“ skonštatovalo ministerstvo. Aktuálne sa podľa odhadov Inštitútu pre environmentálnu politiku darí vyzbierať približne 62 percent PET fliaš, pričom sa na slovenský trh každoročne uvedie približne miliarda jednorazových nápojových PET obalov a zhruba 345 miliónov nápojových plechoviek.
„Sme odhodlaní spoločne vytvoriť spotrebiteľom také podmienky aby si nové návyky rýchlo osvojili a vrátili späť do obchodov čo najviac obalov. Budeme robiť všetko preto, aby bol systém pripravený v plnej šírke navrhovaných riešení a čo možno najlepšie od prvého momentu od spustenia,“ hovorí Lucia Morvai, výkonná riaditeľka Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku.
Ako bude fungovať
Konzorcium, zložené z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu, Slovenskej aliancie moderného obchodu a Zväzu obchodu Slovenskej republiky, bolo jediným záujemcom o prevádzkovanie systému zálohovania fliaš.
Ministerstvo očakáva, že vytvoria taký systém, aby bol zákazník nielen motivovaný vracať obaly do odberných miest, ale aby to preňho bolo aj pohodlné. Do siete odberných miest by malo byť zapojených 6500 prevádzok.
L. Morvai vraví, že pri stanovení počtu odberných miest, ktoré budú vybavené automatmi, zohľadnili nielen veľkosť predajnej plochy, ale aj objemy predaja zálohovaných obaloch na jednotlivých prevádzkach, respektíve odhad objemu odobratých zálohovaných obalov.
„Naším cieľom je vytvoriť hospodárny a dlhodobo udržateľný model fungovania, a teda umiestňovať automaty na tie prevádzky, kde to bude dávať ekonomický zmysel. Pri pláne odberných miest vybavených automatmi sme vychádzali z reálnych údajov o predaji na jednotlivých obchodných prevádzkach v rámci Slovenska. Zákon jasne stanovuje, kde musí byť zriadené odberné miesto (prevádzky nad 300m2) a kde je možné ho zriadiť dobrovoľne, preto sme sa zamerali aj na možnosti ručného zberu. Je dôležité v tejto súvislosti poznamenať, že mať zriadené dobré odberné miesto nemusí nevyhnutne znamenať že je automatizované,“ dodáva L. Morvai.
Obstarávanie automatov bude podľa nej plne v réžii obchodníkov, ktorí vedia najlepšie zvážiť svoje potreby a rozhodnúť, či využijú, alebo upravia existujúce možnosti a v akej miere obstarajú nové automaty. Správcu systému však nastaví základné požiadavky na automaty, aby bol systém kompatibilný a aby bol dostatočne ochránený pred možnými podvodmi.
Na Slovensku v súčasnosti fungujú zberné automaty na sklenené nápojové fľaše, ktoré dodáva spoločnosť TOMRA. „Z právneho hľadiska vyzerá slovenský systém zálohovania nápojových obalov veľmi sľubne a už teraz fungujú viaceré princípy, ktoré zaručia jeho úspešnosť. Je na správcovi systému, aby tieto právne princípy sfinalizoval a pomohol tým nášmu prostrediu, obehovému hospodárstvu a rovnako aj všetkým stakeholderom systému. Kľúčom k úspechu celého systému je, aby si ho konzumenti obľúbili a prijali za svoj, čo sa dá docieliť najmä tým, že bude pre nich praktický a výhodný,“ hodnotí Roman Postl, konateľ spoločnosti TOMRA Collection Slovakia, ktorá sa už pripravuje na spoluprácu.
Prispejú zákazníci i výrobcovia
Podľa výpočtov konzorcia, úvodné investície do systému budú predstavovať približne 5 miliónov € na strane správcu a ďalších asi 30 miliónov € na strane obchodníkov, ktoré správca vyplatí jednotlivým obchodníkom a distribútorom prostredníctvom manipulačného poplatku.
Systém budú financovať hlavne zákazníci, ktorí majú od januára 2022 platiť 15 centov za každú PET fľašu a plechovku s objemom od 0,1 l do 3 l. Výška zálohy bude uvedená oddelene od predajnej ceny a následne pripočítaná k cene nápoja. Zálohované obaly budú označené špeciálnym logom systému. Zákazníci budú môcť vrátiť aj obaly, ktoré nebudú označené týmto logom, no nedostanú za ne vyplatenú zálohu.
Prispievať budú musieť aj výrobcovia PET fliaš a plechoviek, ktorí už za ne nebudú musieť platiť organizáciám zodpovednosti výrobcov ako je ENVI-PAK či NATUR PACK, ktoré zabezpečujú recykláciu separovaného odpadu. Poplatky budú platiť do Centrálneho systému povinného zálohovania.
„Zabehnutý zálohový systém je štandardne deficitný a nakoľko ide o systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, deficit hospodárenia je vždy financovaný poplatkami výrobcov,“ odpovedá na otázku o očakávaných výnosoch L. Morvai. Výnosy budú v prvom rade závisieť od miery návratnosti, teda od toho, aký objem obalov sa podarí vyzbierať od spotrebiteľov. Následne má podľa nej na výnosy vplyv vývoj cien materiálu na trhu, ktoré sa odvíjajú od vývoja cien ropy, situácie v odpadovom hospodárstve a podobne. „Predvídanie je veľmi náročné aj bez ohľadu na aktuálne zmeny na trhu v súvislosti s pandemickou situáciou. Výsledná bilancia systému je iná v prvých rokoch nábehu systému ako v časoch „zrelého systému“ kedy sú dosahované cieľové miery návratnosti,“ dodáva L. Morvai.
Aktuálne je spoplatnená len časť sklenených fliaš, za ktoré zákazníci platia zálohu 13 centov. „Nevylučujem, že keď sa systém stabilizuje bude možné ho ďalej rozširovať o ďalšie obalové aplikácie ako napríklad nevratné sklo,“ vraví L. Morvai.
Naspäť do obchodu
Slováci sú teda zvyknutí vracať sklenené fľaše od nápojov do obchodu, ale aj separovať plastový odpad - práve s plastovými fľašami im to ide najlepšie. V prieskume, ktorý zrealizoval ENVI-PAK vlani v júni na vzorke tisíc respondentov, vyplýva, že až 80 percent z nich triedi plasty pravidelne. Teraz ich však namiesto kontajnera budú musieť nosiť naspäť do obchodu.
A koľko tých fliaš bude? Z hlásení výrobcov vyplýva, že ročne uvedú na trh približne 774 miliónov kusov plastových fliaš. Podľa Inštitútu pre environmentálnu politiku, ktorý vychádza z údajov o komunálnych odpadoch, však môže ísť až o miliardu kusov, teda viac ako 34 tisíc ton PET fliaš. Cez triedený zber sa vyzbiera približne 21,6 tisíc ton PET materiálu. Zhruba 10 tisíc ton skončí v zmesovom odpade a z ulíc sa vyzbiera ďalších 2,5 tisíca ton. „K tomu treba ešte pripočítať odpad voľne pohodený v prírode a vodných tokoch rádovo v desiatkach až stovkách ton PET fliaš. Keďže nie sú biologicky rozložiteľné, dlhodobo narušujú ekosystém, dokážu plávať na hladine a znižujú estetickú hodnotu území,“ uvádza inštitút.
Aj preto ministerstvo presadilo zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Podľa analýz inštitútu by systém mal priniesť aj úspory, náklady na čistenie ulíc, ciest a národných parkov by sa mohli znížiť až o 0,68 až 3,4 milióna eur ročne. Okrem toho by zálohovanie malo znížiť podiel PET fliaš a plechoviek na komunálnom odpade a tak znížiť aj ich množstvo na skládkach.
„Zvýšená recyklácia PET a hliníka bude viesť k environmentálnym benefitom v hodnote 3 až 11,6 mil. € v podobe ušetrenej energie a materiálu, ako aj nižších emisií CO2,“ uvádza inštitút. Slovensko má totiž ako členská krajina EÚ do konca roku 2025 dosiahnuť mieru triedenia odpadov v hodnote 65 percent, inak nás čakajú sankcie. Aktuálne údaje hovoria len o 40 percentách.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com