Koľko slovenských výrobkov končí v nákupných vozíkoch?

O tom, že slovenské produkty majú nezastupiteľné miesto na pultoch maloobchodných predajní na Slovensku, niet pochýb. Sú však postupy a metodológia pri určovaní podielu slovenských produktov v sieti obchodných systémov jednotné? Ako túto záležitosť hodnotia obchodníci?

 

podiel vyrobkov 2021 v

 

Existuje viacero spôsobov, ako sa dá pozerať na zastúpenie slovenských produktov na slovenskom trhu. „Jedným z nich je strana ponuky, t.j. koľko vystavených produktov daný reťazec ponúka pre svojich zákazníkov. Druhým je strana dopytu, t.j. koľko slovenských výrobkov končí v nákupných košíkoch kupujúcich, vo väčšine vyjadrený objemom alebo hodnotou peňazí z celkového súhrnu,“ vysvetľuje Ladislav Csengeri, FMCG & Consumer Panel & Services Director CZ/SK GfK.

 

V období niekoľkých rokov sa spotrebitelia výraznejšie zaujímajú o pôvod produktov, tým viac, ak ide o potraviny. Ako sa v praxi určuje podiel slovenských produktov, ak by sme sa zamerali na slovenské potraviny? „Momentálne sa používajú dve metodológie. Jedna predstavuje podiel zastúpenia slovenských potravín na pultoch, kedy sa skúma, koľko percent ponuky tvoria slovenské potraviny. Druhou je zisťovanie podielu predaja slovenských potravín na celkových tržbách. Prvá teda hovorí o ponuke obchodníka, tá druhá o reálnom výbere týchto potravín zákazníkmi,“ upresňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

 

Pridáva sa aj zväz obchodu SR. „Slovenskí obchodníci združení vo Zväze obchodu SR deklarujú podiel predaja slovenských potravín niečo pod 70%. To je jeden ukazovateľ. Druhý ukazovateľ, ktorý používajú najmä nadnárodné reťazce, je ponuka potravín na pultoch, kde sa slovenskí obchodníci pohybujú v rozpätí cca 55-60%. Podčiarkujeme, že ide o dve konštanty a to podiel predaja slovenských potravín a podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch,“ zdôrazňuje Martin Katriak, predseda Zväzu obchodu SR a dodáva: „Nadnárodné reťazce preferujú metodiku vystavovania slovenských výrobkov. Slovenskí obchodníci tento postup nepoužívajú.“

 

Pri analýze sú dôležité nielen podiely, ale i absolútne čísla

 

Každá metodológia a prístup k meraniu má svoje opodstatnenie. Dôležité je uvedomiť si, na čo sa chceme zamerať a čo analyzovať. „Najčastejšie sa využívajú práve už spomínané pohľady, ktoré nemusia nevyhnutne vypovedať o totožných výsledkoch. Druhým aspektom je pohľad na podiel, t.j. percentuálne zastúpenie z celkového počtu a absolútne čísla, napríklad počet všetkých vystavení v regáloch. Predstavme si situáciu, že menšia samoobsluha a veľký hypermarket budú mať rovnaký počet vystavených slovenských výrobkov, ale vzhľadom na veľkosť predajne bude toto číslo v podiele vyššie v menšej samoobsluhe a podstatne menšie vo veľkom hypermarkete. Automaticky tak budeme negatívne hodnotiť kvôli nízkemu podielu veľký hypermarket. Preto je vhodné pozerať sa na podiel doplnený aj o absolútne čísla,“ uvádza L. Csengeri.

 

Výsledky prieskumov skresľujú i akcie


„Keďže viaceré organizácie, bez vzájomnej koordinácie s obchodníkmi, realizujú prieskumy v rámci ľubovoľného týždňa v roku, nemusia byť výsledky presné. Odchýlky od skutočnosti môžu byť spôsobené a ovplyvnené rôznymi akciami obchodníkov s dodávateľmi, sezónnosťou, dostupnosťou produktov, vývojom na európskom trhu, typom obchodného formátu a veľkosti predajne. V zásade je ale spor v tom, čo je dôležitejšie merať a čo viac vykresľuje súčasný stav. Či podiel vystavenia produktov alebo podiel predaja produktov,“ dodáva M. Krajčovič.

 

Ako je definovaný slovenský produkt?

 

Ak chceme merať podiel slovenských produktov, musíme mať v prvom rade jasno v tom, čo slovenský produkt je. V odbornej i laickej verejnosti je často tento pojem skloňovaný, no zdá sa, že formulácia nie je jednotná. „Je to najviac rozporuplná otázka. Slovensko má viaceré definície. Ide o slovenskú potravinu, vyrobené na Slovensku alebo slovenskú potravinu na účel umiestnenia v reklamných materiáloch. Jedna definícia hovorí, koľko percent surovín musí byť v potravine zo Slovenska. Druhá definícia zasa stanovuje, koľko výrobných procesov musí byť vykonaných na Slovensku. A na záver, usmernenie ministerstva hovorí, že na splnenie podmienky 50% zastúpenia slovenských potravín v reklamných materiáloch stačí, aby bola potravina iba zabalená na Slovensku. To považujeme za úplný nezmysel, pretože je to voda na mlyn spoločnostiam, ktoré len balia potraviny na Slovensku, ale žiadna pridaná hodnota zo Slovenska nepochádza. Klameme tým iba sami seba,“ zdôrazňuje M. Krajčovič.

 

Vyhláška síce stanovuje podmienky, kedy ide o slovenský produkt, no i tak sa v tom spotrebiteľ veľmi ťažko orientuje. Vyhláška definuje, čo je slovenský, resp. aj regionálny výrobok a musí spĺňať viacero aspektov (obsah výrobku a výrobný proces). Ide ale o dobrovoľné označovanie výrobkov, pričom výrobcovia môžu používať rad ďalších označení, ktoré istým spôsobom vplývajú na nákupné rozhodnutie kupujúcich. Stretávame sa aj s pojmom slovenská značka, ktorá sa v niektorých dostupných prehľadoch vyskytla. Takýto výrobok/značka môže byť len historicky spätý s našou krajinou, no v súčasnosti sa môže vyrábať v zahraničí. Preto tieto výrobky, ako aj výrobky s EAN kódom s počiatočným trojčíslím „858“, nemusia označovať slovenské produkty. V praxi je pre spotrebiteľa v niektorých kategóriách náročné rozlíšiť čo je a čo nie je slovenský výrobok,“ konštatuje L. Csengeri.

 

Jednotnosť formulácií stále chýba

 

Majú teda informácie o podiele slovenských produktov pre spotrebiteľa výpovednú hodnotu? „Z nášho pohľadu získava spotrebiteľ prehľad o výkone slovenského agropotravinárskeho priemyslu. Často je to však zneužívané na boj proti obchodníkom. Ako keby mali obchodníci vplyv na konkurencieschopnosť slovenských potravín. Navyše je to pomerne diskutabilné, keďže slovenská potravina je aj taká, ktorá neobsahuje žiaden komponent zo Slovenska. Naozaj je namieste urobiť poriadok vo formuláciách a nevytrhávať z kontextu údaje ako zbraň proti niektorému odvetviu. Z tohto pohľadu sa nám javí ako hodnotnejšia informácia o vývoji salda zahranično - obchodnej bilancie s agropotravinárskymi komoditami, ktorá porovnáva množstvo importovaných a exportovaných komodít. Tu sa Slovensko neustále prepadáva. A to hovorí najobjektívnejšie o konkurencieschopnosti slovenského agropotravinárskeho priemyslu. Zároveň to potvrdzuje naše tvrdenie, že daný sektor je na Slovensku dlhodobo podvyživený a pokiaľ sa toto výrazne nezmení, nebudeme pozitívne stúpať v žiadnej štatistike,“ alarmuje M. Krajčovič. Zväz obchodu SR vníma túto oblasť pozitívnejšie a informácie pre spotrebiteľa sú podľa slov predsedu ZO SR objektívne: „Myslíme si, že informácie sú objektívne, nakoniec v prípade členov Zväzu obchodu SR sú vykonávané podľa metodiky, ktorá bola svojho času schválená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,“ uzatvára M. Katriak.

 

Budúcnosť je v blockchain technológiách

 

V rámci analýz, ktoré realizujú prieskumné agentúry, spracúvajú množstvo dát od obchodníkov. Ktoré dáta sú relevantné a najpresnejšie pri stanovovaní podielu slovenských produktov v maloobchodných sieťach na Slovensku?

 

 

„Najdôležitejšie je pochopiť, ako boli jednotlivé dáta získavané. Ako som spomínal, každá metodológia má svoje pre a proti a je veľmi ťažko vybrať len jednu najpresnejšiu. Keďže označovanie pôvodu je dobrovoľné, je veľmi ťažké pristúpiť k jednoduchému meraniu tejto tematiky v praxi. V súčasnosti neexistuje dostupná databáza výrobkov, aj kvôli spomínanému dôvodu, ktorá by obsahovala všetky slovenské výrobky. A samozrejme, pôvod výrobkov sa môže v čase meniť, v niektorých kategóriách aj veľmi dynamicky. Preto je potrebné dohľadať túto informáciu priamo na výrobkoch. Kvôli náročnosti takéhoto merania naprieč celým trhom sa zvyčajne zameriavame na vymedzené kategórie v určitom časovom momente, ktoré dobre reprezentujú celkovú spotrebu. V budúcnosti môže pri meraní tejto tematiky pomôcť najmä technológia blockchain-u. Ideálnym príkladom pre určenie slovenských výrobkov v nakupovaní je meranie ponukovej, ako aj dopytovej stránky. Takýto prípad umožní jednotlivým obchodníkom pochopiť potreby svojich kupujúcich v tejto oblasti a lepšie tak reagovať na tieto potreby v ponuke výrobkov,“ hovorí L. Csengeri.

 

Krajina pôvodu ako rozhodujúce kritérium

 

Snaha a tlak smerom k deklarovaniu podielu slovenských produktov v regáloch predajní či na samotnom predaji nie je vždy vnímaná pozitívne. No pri správnej edukácii spotrebiteľa môže ísť práve o príležitosť pre obchodníkov.

 

Vo všeobecnosti si myslím, že ak chceme túto tému zmysluplne podchytiť, je potrebné sa jej venovať dlhodobo a pokračovať hlavne s edukáciou konečného spotrebiteľa, aby rozumel tomu, čo to znamená nakúpiť si slovenský výrobok (ak je takáto možnosť vôbec v danej kategórii k dispozícii). Práve aj zmenou postojov slovenských kupujúcich si myslím, že obchodníci vnímajú v poslednej dobe túto tému ako príležitosť. Spomedzi všetkých vyhľadávaných informácií na obaloch výrobkov je práve krajina pôvodu tá najdôležitejšia (až pre 8 z 10). Pre viac ako štvrtinu kupujúcich v maloobchode s rýchloobrátkou je ponuka tuzemských výrobkov rozhodujúcim kritériom výberu nákupného miesta. Za posledné roky sa zvýšil aj počet tých, ktorí ak majú na výber, nakupujú slovenské potraviny. Rovnaký počet (skoro 70 %) ich považuje za najkvalitnejšie,“ uvádza L. Csengeri. Podobný pohľad zdieľajú i obchodníci vo ZO SR. „Slovenskí obchodníci združení vo Zväze obchodu SR túto snahu a tlak vnímajú pozitívne. Nevidia v tom žiadnu diskrimináciu, je to pozitívny moment, ktorý podporujú,“ uzatvára M. Katriak.

 

Umelo vytvorený tlak na obchodníkov

 

Aj to je jeden z pohľadov. Nadnárodné siete majú na problematiku ostrejší a vyhranenejší názor. „Naši členovia vnímajú tlak zverejňovať podiely slovenských produktov ako umelo vytvorený. Vláda nechce vyčleniť potrebné zdroje poľnohospodárom a potravinárom, tak si nájde zástupnú tému. Štatistiky neodzrkadľujú vôľu obchodníkov, ale reálny stav agropotravinárstva na Slovensku. Obchodníci otvorene podporujú žiadosti poľnohospodárov a potravinárov na vytvorenie rovnakých štartovacích podmienok, ako majú ich kolegovia v okolitých krajinách. Je však potrebné dofinancovanie sektora, ktorý má len v potravinárstve investičný dlh miliardu eur a tiež odstránenie zbytočnej regulácie, ktorá predražuje výrobu. Do tretice je nutné uvoľniť reguláciu v dodávateľsko - odberateľských vzťahoch, aby sme zlepšili možnosti spolupráce výrobcov s predajcami,“ dodáva k téme podielu slovenských produktov M. Krajčovič.

 

Čo hovoria prieskumy?

 

Je podiel slovenských produktov v priemere vyšší v rámci domácich slovenských sietí v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami? „Opäť by som zdôraznil, že pohľad na podiel môže byť niekedy zavádzajúci, pričom aktuálne dostupné prieskumy na túto tému sa zaoberajú skôr podielom vo vystavení výrobkov, t.j. ponukou. Takisto netreba zabúdať na charakter jednotlivých reťazcov. Ak nadnárodný reťazec prevádzkuje skôr väčšie formáty, môže ponúkať rovnaký počet slovenských výrobkov ako menší lokálny reťazec, avšak nad rámec slovenských ponúka ešte širší sortiment aj zahraničných výrobkov,“ uzatvára tému L. Csengeri.

 

Jana Kuklová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk