Študentov brigáduje v obchodoch málo
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 22. august 2023
K trendom súčasného retailu patrí okrem iného situačné nakupovanie a aj nakupovanie podtrhnuté zážitkami. Odvetvie retailu sa však dlhodobo pasuje aj s problémami. Jedným z nich je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov a brigádnikov. Ako tento problém obchodníci riešia? Čo do tejto oblasti prináša leto?
Pokles nezamestnanosti sa na Slovensku podľa Štatistického úradu SR (ŠU SR) v júni zastavil a aktuálne je na úrovni 5,12%. Výsledok je ovplyvnený tradičnou registráciou absolventov vysokých škôl, a to aj napriek tomu, že tých, čo smerujú na Úrady práce, je z roka na rok menej. Absolventi podľa štatistík zvýšili v júni celkovú mieru nezamestnanosti o takmer 0,1 p.b.
Trh tak novú vlnu potenciálne nezamestnaných absorboval, no zároveň vidno nižší dopyt po nových zamestnancoch. Deje sa to z dvoch dôvodov. Prvým je saturácia trhu práce a druhým značná regionálna i kvalifikačná medzera medzi ponukou a dopytom práce. Pracovné sily chýbajú najmä v západoslovenskom regióne, čiže v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Naopak, na východe krajiny, v Prešovskom a Košickom kraji, pripadá na jedno voľné pracovné miesto 10 a viac nezamestnaných registrovaných na Úradoch práce.
Je všeobecne známe, že odvetvie retailu je na Slovensku, spolu so službami, po priemysle druhým najväčším zamestnávateľom. Ak by sme to vyjadrili v číslach, v priemysle je zamestnaných zhruba 550 000 ľudí, v sektore obchod približne 340 000 ľudí a v hoteloch a reštauráciách okolo 55 000. Sektor obchod sa tak na celkovej zamestnanosti podieľa 16,8 %-tami. Napríklad len diskontný reťazec Lidl vo svojich 164 predajniach, troch logistických centrách a na centrále zamestnáva na Slovensku viac ako 6 500 ľudí. Sieť dm drogerie markt má zasa na Slovensku 2 075 aktívnych spolupracovníkov, pričom medziročne (2021 vs 2022) ich počet narástol o 12,53 %. A takto by sme mohli v uvádzaní príkladov pokračovať ďalej.
Na nižších pozíciách rozhodujú platy a benefity
Faktom je, že práca v maloobchode nie je úplne jednoduchá a odvetvie sa naďalej pasuje s vysokou mierou fluktuácie. Manažment a top manažment sa obvykle obmieňa v rámci korporátnej politiky, teda ide zvyčajne o relokáciu v rámci pobočiek siete v rôznych krajinách. Na obsadzovanie a fluktuáciu na nižších pozíciách však majú vplyv najmä platy a poskytované benefity. Retail je tak jedným z odvetví, kde o zmene pôsobiska na nižších pozíciách rozhoduje často aj päťdesiat € na výplatnej páske. Netýka sa to však postov vrcholových manažérov, tí majú plat takmer 4-násobné vyšší než priemerný plat (bez platov manažmentu) v odvetví.
Faktom je, že platy na Slovensku medziročne narástli a to aj v odvetví retail. Lenže inflačný rast cien a zdraženie energií tento nárast prekonali a viac menej zmazali. Najviac rástli platy v odvetví ubytovania (o 26 %), vďaka čomu zamestnanci nepocítili zdražovanie, naopak ich reálna mzda očistená o rast cien vzrástla o 9,2 %. Platy rástli aj v odvetviach stavebníctva a maloobchodu. Spoločnosť Tesco napríklad zvýšila od 1. marca 2023 základné mzdy zamestnancom vo svojich predajniach minimálne o 9,3 %, pričom niektorým zamestnancom na základných pracovných pozíciách sa mzdy zvýšili o viac ako 15 %.
„Od marca investujeme do zvýšenia miezd v našich predajniach a distribučných centrách 12 miliónov €. Súčasne zvyšujeme o ďalší milión € benefity, ktoré našim kolegom a kolegyniam ešte viac pomôžu stlmiť vplyv inflácie na ich rodinné rozpočty,“ uviedol Martin Kuruc, generálny riaditeľ Tesca na Slovensku.
Podľa portálu Platy.sk sa aktuálne mzda predavačov a predavačiek pohybuje na Slovensku v rozmedzí 794 – 1375 €, pričom 10 % zarába menej a rovnako 10 % viac. Portál Môjplat.sk uvádza rozpätie 558 € až 1 201 € ako nástupný plat pre začínajúcich predavačov a predavačky (v menších predajniach či butikoch) a po piatich rokoch praxe plat na úrovni medzi 589 € a 1 274 € mesačne. Uvedené široké rozpätie demonštruje aj to, že na Slovensku sú regionálne rozdiely.
Zásadné odlišnosti sú však aj z pohľadu pracovnej náplne a predávaného sortimentu. V predajniach s prevahou predaja potravín sú platy zvyčajne nižšie ako v predajniach drogérie alebo v obchodoch s elektronikou, kde sa od personálu očakávajú odbornejšie a aj detailnejšie znalosti o predávanom tovare. Dodajme, že podľa ŠÚ SR sa priemerná mesačná mzda na Slovensku v odvetví maloobchod a veľkoobchod v 1. kvartáli roku 2023 pohybovala na úrovni 1 266 €.
Mladých brigádnikov odvetvie neláka
Ako je to s brigádnikmi v maloobchode? „Za posledné roky majú na Slovensku, v odvetví retail, najsilnejšie zastúpenie dôchodcovia, v percentuálnom vyjadrení tvoria 60 % podiel. Nejde totiž o prácu na každý deň a je tu aj možnosť výberu pracovných zmien. Výnimočne sa nájdu aj ľudia z evidencie Úradu práce, no pre týchto ľudí platí obmedzenie na 40 dní „brigádovania“ v roku. Cudzinci sa na brigádnických pozíciách v rámci retailu na Slovensku vyskytujú výnimočne, nevyhnutnosťou je totiž pre nich znalosť slovenčiny. Posledné dva roky tiež zaznamenávame pokles záujmu študentov o prácu v maloobchode, aktuálne má retail asi 20% brigádnikov- študentov, a aj tí si vyberajú len prácu v predajniach s odevmi. Iba 10% tvoria absolventi, avšak pre tých je veľakrát retail iba „prestupovou stanicou“ a po pár mesiacoch odídu do iného zamestnania,“ opisuje Mgr. Branislav Loy, Head of Outsourcing services, zo spoločnosti Proplusco a dodáva: „V retaile by mohlo brigádovať oveľa viac študentov. Faktom ale je, že títo ľudia sú náročnejší a uprednostňujú nemanuálnu prácu a vyšší zárobok.“ Plat brigádnikov v predajni, napríklad pri dokladaní tovaru, sa podľa údajov z portálu Profesia.sk pohybuje na úrovni okolo 5€ na hodinu.
Zásadné medziročné výkyvy v zamestnávaní na trvalý pracovný pomer, aj pri brigádnickom pracovnom pomere, nie sú pre retail typické. Samozrejme, s výnimkou pandémie. Retail, okrem potravín (ktoré mohli byť otvorené), prišiel o mnohých dlhoročných pracovníkov práve počas pandémie, mnohí sa totiž zamestnali v iných sektoroch.
„Tento rok je výnimočný tým, že ľudia nakupujú kvôli zvýšeným cenám menej a tým pádom je aj priamo úmerne znížená potreba pracovnej sily v tomto odvetví. Maloobchod tak momentálne má dostatok ľudí a väčšie problémy pri zabezpečení pracovníkov neevidujeme. Predpokladám, že ak by sa tento rok potreba pracovníkov neznížila a zostala by na úrovni minulých rokov, bolo by problematické zabezpečiť všetkých požadovaných pracovníkov, nakoľko teraz je pracovný trh „prázdnejší“. V maloobchode sa však zaujímavo počas roka formuje sezónnosť. Napríklad na začiatku roka je potreba pracovnej sily menšia, na konci roka zasa najväčšia,“ konštatuje B. Loy.
„Obchodníci neustále evidujú na trhu práce málo kvalifikovaných ľudí pre maloobchod alebo veľkoobchod. Konkrétne ide najmä o pokladníkov, dokladačov tovarov, vodičov, ale aj kontrolórov kvality či vedúcich obchodných prevádzok. Rovnako však aj špecializovaných pracovníkov ako sú lahôdkari či pekári,“ dodáva Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
Benefity podľa vlastného výberu
Dlhoročným ťahúňom a trendsetterom v oblasti platov a benefitov je v rámci slovenského trhu diskontér Lidl. V internom benefitnom portáli Lidla, ktorý funguje ako e-shop, majú všetci zamestnanci k dispozícii rovnakú sumu 250 € ročne. S ostatnými benefitmi môžu však zamestnanci dostať ročne až 370 €. Na pozícii či dĺžke pôsobenia u tohto zamestnávateľa pritom nezáleží. Každý si vyberá také benefity, o ktoré má reálny záujem. Môžu to byť napríklad lístky do kina či kultúrne podujatia, praktický balíček pre dieťatko, školská výbava pre školáka, poukážky na výhodný nákup, príspevok na letný tábor pre deti, zaplatenie štartovného na rôzne športové udalosti a ďalšie položky podporujúce rodinu, zdravie, kultúru či záľuby. Lidl investuje do benefitov takmer 3,5 milióna € ročne.
Reťazec Tesco zasa v januári a vo februári 2023 zaviedol extra kupóny v hodnote 50 €, ktoré jeho zamestnancom pomohli preklenúť náročné obdobie po Vianociach. Svojim zamestnancom tiež poskytuje rodinné benefity či možnosti flexibilnej práce. Okrem toho dorovnáva čistú mzdu matkám na materskej, poskytuje dvojtýždňovú platenú otcovskú dovolenku nad rámec zákona a po dlhodobej PN-ke umožňuje kolegom a kolegyniam postupný návrat do práce pri vyplácaní plnej mzdy. Zamestnanci pracujúci pod hlavičkou tohto obchodníka tiež dostávajú bezplatné vzdelávanie, pracovné voľno navyše pri rôznych životných udalostiach, balíček pri narodení dieťaťa, finančnú odmenu pri pracovnom výročí až do výšky 500 €. Oceňujú tiež zrejme aj využívanie Dobrej linky pomoci na finančné, právne či psychologické poradenstvo, ovocné stredy, vianočné aj vitamínové balíčky a mnohé ďalšie výhody.
Sieť dm drogerie markt všetkým spolupracovníkom okrem pravidelného kreditového čerpania poskytla v minulom fiškálnom roku benefit určený na zvýšenie podpory zdravia na využitie služieb v rôznych zdravotníckych a rehabilitačných zariadeniach. Na podporu tímovosti a taktiež fyzického a psychického zdravia boli v júni 2022 zorganizované spoločné dm športové hry. Všetkým spolupracovníkom, vrátane rodičov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, dm poskytla darčekové poukazy v hodnote 200 € na nákup tovaru v predajniach dm a tak im pomohla v tejto neistej dobe. Žiaci odborného vzdelávania a stážisti majú aj naďalej rovnaké možnosti poskytovania a čerpania benefitov ako ostatní spolupracovníci.
Retail bude potrebovať ľudí zo zahraničia
Kde však pri tak nízkej úrovni nezamestnanosti vziať nových ľudí? Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) tvrdí, že „takmer 75 % slovenských zamestnávateľov podľa aktuálnych prieskumov čelí ťažkostiam pri hľadaní kvalifikovaných ľudí. Problémom je nielen nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami, ale v niektorých regiónoch, najmä na západnom Slovensku, aj ľudí bez zručností.“
Z tejto situácie je tak zrejmé, že dovozu pracovnej sily sa nevyhneme a pre našu krajinu bude tento krok čoraz nevyhnutnejší. Dodajme, že v súčasnosti nachádzajú zahraniční pracovníci na Slovensku – ktorých je takmer 100 000 – uplatnenie najmä v priemysle, gastronómii a obchode, a to prevažne v profesiách, ktoré si nevyžadujú dlhoročné či špecifické vzdelávanie a o ktoré nemajú Slováci veľký záujem.
Trendom sa bude musieť prispôsobiť aj aktuálna legislatíva. Potrebné bude napríklad zjednodušiť proces získania víz pre občanov z tretích krajín, ktorí dostanú povolenie na pobyt dokonca skôr, než si u nás nájdu prácu. Podľa najnovších údajov tvorili napríklad Ukrajinci takmer polovicu (44%) medziročného prírastku zahraničných pracovníkov na Slovensku. Posledné mesiace tohto roka pomerne dynamicky rastie aj počet Gruzíncov (1,8 tisíc) a predovšetkým Indov (viac ako 2,5 tisíc) pracujúcich na Slovensku. Zvyšuje sa tiež počet zamestnancov z Kirgizska, Moldavska, Kazachstanu, Uzbekistanu, Bieloruska, Azerbajdžanu, aj z Ruska a aj z Indonézie.
V súčasnosti je však na Slovensku veľmi nejasná a komplikovaná legislatíva, ktorú rieši viacero zákonov – Zákonník práce, zákon o pohybe cudzincov, zákon o nelegálnom zamestnávaní, občiansky zákonník a podobne. „Potrebovali by sme viac zjednodušiť a spresniť legislatívu. Dokonca v prípade porušenia zákona o nelegálnom zamestnávaní cudzincov, ktorý je sám o sebe mimoriadne striktný, sa predĺžila lehota o zákaze zamestnávania cudzincov z 2 rokov na 5 rokov aj za neúmyselné porušenie pravidiel zamestnávania cudzincov (napríklad v Rakúsku je táto lehota 6 mesiacov). Za porušenie sa pritom ráta aj omeškanie nahlásenia o jeden deň, čo môže byť spôsobené aj nie vinou zamestnávateľa, ale technickým zlyhaním. Je preto viac než potrebné sprehľadniť legislatívu ohľadne zamestnávania cudzincov, zjednodušiť ju, no a rovnako aj prijať technicko-organizačné opatrenia na zlepšenie podmienok v oblasti pobytu cudzincov v súlade s platnou legislatívou,“ uvádza M. Krajčovič.
„V retaile by sa mohlo brigádnicky zamestnať aj viac cudzincov, avšak, ako som už spomínal, buď je potrebná aktívna znalosť slovenčiny, alebo aspoň čítanie v slovenčine, čo je často prekážka ako pre brigádnika, tak pre zamestnávateľa. Ideálna práca je to pre evidovaných na Úrade práce, avšak to by musel byť štát benevolentnejší,“ tvrdí B. Loy.
Legislatíva, žiaľ, vykazuje skôr opačný trend, a to retailerom získavanie pracovných síl zatiaľ skôr komplikuje. Spomeňme napríklad príplatky za prácu cez víkendy a sviatky a za prácu v noci. Suma príplatku za prácu v sobotu od 1. júna 2023 tvorí najmenej 50 % minimálnej hodinovej mzdy, teda 2,012 €. Výška príplatku za prácu v nedeľu stúpla z 3,58 na 4,03 € za každú odpracovanú hodinu. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vykonávanú medzi 22:00 a 6:00 sa od začiatku júna zvýšilo na 1,609 €/hod.
Jedným z riešení, ako rýchlo získavať pracovnú silu, sú spomínaní brigádnici. To sa však netýka kvalifikovaných ľudí. Lidl sa tak napríklad pri obsadzovaní voľných pracovných miest pozerá primárne do vlastných radov. Od marca 2020 konkrétne interne povýšili až 1165 ľudí. Bezmála 40% zo všetkých zamestnancov, ktorí v Lidli pôsobia aspoň tri roky, tak zažili posun na vyššiu pozíciu, mnohí dokonca aj viackrát. Výnimkou nie sú ani postupy z brigádnických pozícií.
Automatizácia a digitalizácia ako riešenie?
Jednou z reakcií na nedostatok pracovných síl v maloobchode je prenesenie niektorých úkonov na zákazníka. Dobrým príkladom je self-scanning v kombinácii so samoobslužnými pokladnicami. Tieto zariadenia umožňujú zákazníkom skenovať a platiť za tovary bez potreby pokladníka / pokladníčky. Retailer tak môže zredukovať počet interných zamestnancov. Jeden pracovník totiž dokáže asistovať zákazníkom hneď pri niekoľkých samoobslužných pokladniciach (napríklad v prípade nákupu alkoholických nápojov je potrebné manuálne verifikovať vek zákazníka). Avšak ako ukázal aj začiatkom roka uskutočnený veľtrh EuroShop 2023, v praxi sú už aj automatizované predajne a kiosky, ktoré nevyžadujú personál pri pokladnici vôbec a celý nákup absolvuje zákazník úplne sám. Isté je, že výrobcovia neustále vylepšujú systémy skenovania, váženia tovaru a autentifikácie nakupujúcich, čím sa nakupovanie stáva plynulejšie a nevzniká nutnosť asistencie a osobnú prítomnosť personálu. A tento trend zrejme výrazne ovplyvní aj budúcnosť pozície pokladníka.
Automatizácia je jedným z riešení, do ktorých obchodníci neustále investujú, čím kompenzujú aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu. M. Krajčovič na záver dodáva: „Potrebovali by sme väčšiu podporu od štátu a to, aby nezaťažoval obchodníkov novými nákladmi a administratívnymi povinnosťami. Boli by tak schopní rýchlejšie investovať. V budúcnosti to pomôže riešiť aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, alebo aj poskytne kvalitnejšie pracovné miesta.“
Juraj Turzo
Zdroje: Proplusco, ŠÚ SR, SAMO, Platy.sk, Profesia.sk, Lidl, Tesco, dm drogerie markt, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
Foto: Shutterstock
