Ktoré maloobchodné reťazce separujú najviac odpadu?

Obchodné reťazce ročne vyprodukujú desiatky tisíc ton odpadu. Do konca roku 2025 budú musieť nakladanie s odpadom nastaviť tak, aby miera triedenia dosiahla úroveň 65 percent. Reťazce, ktoré na tom pracujú, sú vo výhode.

 

triedenieodpad v

 

Uvedené ciele zberu začali platiť ešte v júli 2019 a postupne sa zvyšujú. Hoci miera recyklácie na Slovensku priebežne rastie, stále ešte za vyspelými krajinami v tejto oblasti zaostávame. Vlani dosiahla miera recyklácie len 40 percent hmotnosti obalov, ktoré prichádzajú na trh, pričom tento rok by to malo byť už 50 percent. Množstvo obalov, ktoré sú uvádzané na trh pritom výrazne rastie, uvádza analýza Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá bola aj podkladom pre aktuálne zmeny v odpadovej legislatíve.

 

Za nesplnenie stanovených cieľov hrozia sankcie nielen Slovensku ako členskému štátu EÚ. Zabezpečiť ich plnenie a uskutočniť zhodnotenie a recykláciu odpadov najmenej vo výške záväzných limitov sú podľa zákona o odpadoch povinní aj všetci výrobcovia. Nesplnenie týchto povinností je podľa zákona možné trestať pokutami vo výške od 1200 do 120 000 €, respektíve od 2000 do 250 000 €.

 

Príkladné YEME

 

Uvedené skutočnosti platia aj pre obchodné reťazce. Odpad sa totiž tvorí nielen z výrobkov, ktoré sú v predaji, ale vzniká aj pri preprave tovarov. V predajniach a v logistických centrách ostáva veľké množstvo obalových materiálov - papier, kartón, fólie, sklo, plast, drevo a pod..


Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že najviac odpadu zo svojich predajní vytriedi jeden z najmenších maloobchodných reťazcov - slovenské YEME. Za ním nasledujú nemecký Kaufland a Lidl.

 

YEME, ktoré má v súčasnosti štyri prevádzky v Bratislave, vyprodukuje asi sto ton odpadu mesačne. Z toho je 60 ton potravinového odpadu. Fungovať začali začiatkom roka 2016 a netrvalo dlho, kým sa rozhodli vybudovať vlastné Odpadové Zero Waste centrum. V súčasnosti uvádzajú, že náklady na spracovanie odpadu sa im znížili. Mieru triedenia podľa konzultanta pre odpadové hospodárstvo Pavla Ráčeka dokonca zvýšili z minuloročných 70 percent na aktuálnych 80.

 

Tento reťazec triedi obaly z papiera a lepenky, drevo, biologický rozložiteľný odpad, obaly zo skla a plastov. “ Za zvýšením miery triedenia je súhrn vedomostí a optimalizácie po odpadovej aj technickej stránke. Je to aj neustály monitoring všetkých YEME predajní, výrob - mäso, nárezové centrum, pekáreň a dvoch distribučných skladov, v neposlednom rade je to aj zásluha školení a vzdelávania povedomia zamestnancov, ktorých je v tomto reťazci cez 300,” vysvetľuje P. Ráček. “Pred vyše rokom a pol, dva mesiace po zavedení mojich nastavení a technológie, sa miera triedenia všetkých vyprodukovaných odpadov zvýšila o 17 percent a náklady sa znížili o 21 percent. Po ďalších dvoch mesiacoch som dostal mieru triedenia odpadov na 75,7 percent a medzimesačný pokles nákladov na odpady klesol o 22,69 percent,” uvádza. Komunálny odpad v YEME tak podľa jeho slov za posledné tri mesiace tvoril v priemere 16,64 percenta.

 

Aj Kaufland sa vyznačuje vysokou mierou triedenia odpadov. “V logistickom centre a v predajniach dbáme na triedenie odpadov, kvóta triedenia sa pohybuje na úrovni 75 percent. Tým sme splnili cieľ Slovenska a EÚ do roku 2030, ktorý sa týka kvóty triedenia odpadov,” uvádza hovorkyňa reťazca Kaufland Lucia Vargová. Lidl, ktorý má s Kauflandom spoločného majiteľa, uvádza, že vlani vyprodukoval viac ako 40 tisíc ton odpadov.

 

“Zrecyklovali sme 64,66 percent z celkového vzniknutého množstva odpadu,” uvádza hovorca Lidlu Tomáš Bezák. Potravinový odpad predstavoval v tejto sieti 8 847 ton, nepotravinový 31 164 ton. “Vytriedili sme takmer všetky prepravné obalové materiály, ktoré zostávajú v našich predajniach a logistických centrách – papier, kartón, fólie, sklo, plast či drevo,” uvádza sa vo výročnej správe diskontu Lidl o spoločenskej zodpovednosti.


Miera recyklácie v sieti Lidl rastie. Kým napríklad v roku 2017 zrecyklovali necelých 13 800 papiera, vlani to bolo 20 700, v prípade plastov podiel stúpol z necelých 800 ton na vyše 950. Britské Tesco, ktoré má 153 predajní na Slovensku, neuviedlo, aké percento z celkového odpadu či obalov dokázalo zrecyklovať. Uviedlo, že recyklačné jednotky v ich distribučných centrách na Slovensku zrecyklovali v roku 2019 až 9 675 ton lepenky 778 ton fólie.


Oslovili sme aj ďalšie z najväčších maloobchodných reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku, nedostali sme však odpovede, resp. tieto neboli konkrétne.

 

Prvenstvo vrámci Európy

 

Prečo je zvyšovanie miery triedenia odpadov dôležité? Slovensko za posledných 10 rokov zvýšilo produkciu komunálneho odpadu o tretinu. Z 1,8 milióna ton, ktoré boli bežné ešte začiatkom desaťročia, to vlani stúplo na 2,37 milióna ton. „V žiadnej inej krajine EÚ sa za desaťročie hodnota analyzovaného ukazovateľa nezvýšila takto masívne ako v SR,“ podotýka Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Polovica tohto odpadu - 1,2 mil. tony pritom končí na skládkach a asi pol mil. ton sa darí materiálovo zhodnotiť. Podiel skládkovaného odpadu u nás síce klesá, množstvo ale zostáva rovnaké – aj v roku 2014 išlo na skládky 1,2 mil. ton. Tretinu komunálneho odpadu podľa údajov Štatistického úradu SR tvoria obaly a neobalové výrobky, ktoré sa podobne ako obaly po spotrebovaní stávajú odpadom.

 

Napríklad v roku 2018 bolo uvedených na trh 499 tis. ton obalov a 100 tis. ton neobalových výrobkov, pričom 83 percent z nich bolo vyrobených zo skla, plastu alebo papiera a lepenky, čiže z recyklovateľných materiálov. Väčšinu sklenených a papierových obalov sa darí zrecyklovať, v prípade plastov je to však len polovica.

 

Trendom je ekodizajn

 

Hromadenie obalov riešia aj obchodné reťazce. Už od roku 2018, kedy začala platiť povinnosť spoplatňovať igelitové tašky, z predajní postupne miznú. Viaceré reťazce tiež začali zmenšovať obaly svojich výrobkov a umožňujú zákazníkom nakupovať do vlastných obalov, hlavne ekosieťok. Od budúceho roka tiež bude zakázané predávať jednorazové plastové predmety ako taniere, príbory, slamky, tyčinky do uší, paličky na balóny. Niektorí obchodníci ich už z predaja vyradili. Kaufland porátal, že pred ich stiahnutím z predaja ročne predal až šesť miliónov jednorazových pohárov, päť miliónov príborov a 1,8 milióna miliónov slamiek.COOP Jednota ešte vlani zverejnila, že šlo o 40 ton plastu ročne.

 

Igelitku či mikroténový sáčok si už dva roky vôbec nekúpi zákazník v YEME, kde ich úplne vylúčili z predaja a nahradili kompostovateľnými obalmi. Rozširujú aj sortiment bezobalových potravín. Kaufland v roku 2017 ako prvý vyradil z predaja tenkú igelitku. Patria k tým, ktorí riešia aj zloženie obalov. “Obaly produktov vlastných značiek budú do konca roka 2025 maximálne recyklovateľné,” uvádza L. Vargová, podľa ktorej tak ročne znížia spotrebu plastov o 20 percent. Len tým, že prestali dávať plastové vrchnáky na svoje tégliky, ušetrili 3,8 tony odpadu. Zo svojich výrobkov chcú do budúceho roka odstrániť aj mikroplasty.

 

Lidl spoplatnil sumou jeden cent mikroténové vrecúška. Aj tento reťazec zmenšuje obaly a jeho plán je, aby do konca roku 2025 boli stopercentne recyklovateľné. Ľahšie sú aj obaly v Tescu - z jeho predajní tak ubudlo 64 ton plastov. Tesco chce tiež do konca tohto roka odstrániť ťažko recyklovateľné materiály z obalov svojich produktov, na Slovensku už ich eliminovali 86 percent, čo vyšlo na 149 ton. Do konca roka 2025 chcú produkovať len recyklovateľné obaly.

 

A čo na to zákazníci? Prieskum Envi-Paku z júna ukazuje, že až dve tretiny zákazníkov si pri nákupe obozretnejší, či je výrobok zabalený v ekologickom obale. Pre tri štvrtiny je však cena stále dôležitejšia ako obal vyrobený z recyklovaného materiálu.

 

Diskutabilné pokladničné bloky 

 

Veľkú časť odpadu, ktorý ostáva v predajniach predstavujú nespotrebované potraviny, čo reťazce riešia rôznymi spôsobmi. Mimochodom, každý zákazník, ktorý odíde z predajne, dostáva “tovar”, ktorý sa hneď stáva odpadom. Sú to pokladničné bloky z termopapiera, ktoré sa nedajú zrecyklovať ako papierový odpad. “Obsahuje plnidlá, ktoré bránia jeho rozkladaniu a tiež  niektoré chemické látky, ako napríklad bisfenol A (BPA),” vysvetľuje P. Ráček. Aj keď je podľa jeho slov množstvo tohto komunálneho odpadu zanedbateľné, už testujú alternatívu z obnoviteľných biologických zdrojov. Viaceré menšie predajne už ale ponúkajú aj moderné digitálne bločky.

 

Martina Hilbertová

 

Ilustračné foto: Pixabay.com

Video

Hašlerky oslavujú 100 rokov

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW