Priemerná rodina mesačne ušetrí 18 % z príjmov
- Podrobnosti
- Uverejnené sobota, 16. január 2016
S príchodom nového roka si mnohí Slováci zvyknú dávať rozličné predsavzatia, pričom jedným z najčastejších novoročných záväzkov je rozumnejšie hospodáriť s peniazmi a viac šetriť.
Analytické oddelenie Poštovej banky sa bližšie zameralo na príjmy, výdavky a úspory slovenských rodín, a to aj podľa toho, či ide o rodiny s deťmi, bez detí či neúplné rodiny. Vychádzalo sa pritom z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Kde sa šetrí najťažšie
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že najťažšie sa šetrí v neúplných rodinách. Potenciálna mesačná úspora rodiča, ktorý sám vychováva deti, je len vo výške necelých 20 € na jedného člena domácnosti. Čisté peňažné príjmy na osobu totiž predstavujú len 327 €. Naopak, partneri žijúci v spoločnej domácnosti bez detí, dokážu za mesiac usporiť až 4 – násobne viac, teda 88 € na osobu. Ich čistý peňažný príjem na jedného člena domácnosti dosahuje 546 €. Manželia s deťmi sú schopní „odložiť bokom“ každý mesiac 49 € na osobu. Priemerná slovenská rodina si dokázala v roku 2014 vytvoriť finančnú rezervu vo výške 69 € mesačne na každého jej člena. Táto úspora predstavovala približne 18 % z jej čistých peňažných príjmov. K tomuto priemeru sa najviac približujú manželské či partnerské zväzky bez detí. Naopak, partneri žijúci v spoločnej domácnosti s deťmi sú zo svojich príjmov schopní usporiť len 9 % a neúplné rodiny dokonca len 6 %.
Rastúce úspory
Úspory slovenských rodín z roka na rok rastú. V roku 2014 dokázala priemerná slovenská rodina za rok ušetriť až o dve tretiny viac peňazí ako v roku 2011. Tento trend súvisí so zlepšujúcou sa situáciou v ekonomike a na trhu práce, s klesajúcou nezamestnanosťou a rastúcimi mzdami, čo umožňuje slovenským rodinám aj viac sporiť. Dôležitým faktorom je ale aj opatrnejšie spotrebiteľské správanie slovenských rodín, ktoré si dôkladne rozmyslia, na čo minú peniaze a majú výraznejšiu tendenciu sporiť.
Kam smerujú financie
Prevažnú časť zo svojich celkových výdavkov vynakladajú slovenské rodiny každý mesiac na spotrebu, to znamená na kúpu rozličných tovarov a služieb. Najväčšiu časť, a to až približne polovicu, zo spotrebných výdavkov každý mesiac sú minuté na potraviny a nealko nápoje a na bývanie [nájomné, voda, elektrina, plyn, údržba či oprava bytu]. Približne desatina spotrebných výdavkov slovenských rodín putuje na dopravu. A zhruba 8 % výdavkov vynakladá priemerná rodina na rekreáciu a kultúru, cca 6 % je určených na oblečenie a obuv, na služby v hoteloch a reštauráciách a služby pôšt a telekomunikácií.
Na potraviny viac bezdetní
A aké sú rozdiely v spotrebných výdavkoch podľa jednotlivých typov rodín? Na potraviny míňajú najviac bezdetné manželstvá, až 27 % svojich spotrebných výdavkov a najmenej, len 24 % výdavkov, neúplné rodiny. Rozdiely sú badateľné aj vo výdavkoch na zdravie. Manželia žijúci v domácnosti bez detí si môžu dovoliť vynaložiť až 5 % svojich spotrebných výdavkov na zdravie. Na druhej strane rodiny s deťmi alebo neúplné rodiny investujú do zdravia len 2 až 3 % svojich výdavkov. Pochopiteľný rozdiel je aj vo výdavkoch na vzdelávanie, ktoré sú u bezdetných rodín samozrejme nižšie ako v rodinách s deťmi. Spoločným znakom všetkých typov rodín ale je, že najviac peňazí vynakladajú na potraviny a bývanie a taktiež to, že bezdetné rodiny vynakladajú mesačne na jedného člena viac peňazí ako rodiny s deťmi.
Jana Glasová, analytička
Ilustračné foto: Shutterstock.com
