Rozlišuje zákazník domáce a zahraničné e-shopy?
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 26. február 2021
Zaujímajú sa spotrebitelia o to, či nakupujú v domácom e-shope alebo v zahraničnom? Čo nakupovali počas rok trvajúcej pandémie? Aké úskalia musia pri nákupe prekonávať? Prezradíme len, že je rozdiel medzi nakupovaním a kupovaním.
Podľa klientskych dát Slovenskej sporiteľne vzrástli platby v slovenských e-shopoch v roku 2020 medziročne o 80 %. Ku koncu roka 2020 bolo zrejmé posilnenie domácich, ale aj zahraničných internetových obchodov, keď sa naplno rozbiehalo predvianočné nakupovanie . V novembri a decembri 2020 bol objem platieb smerujúcich do domácich e-shopov až o tri štvrtiny vyšší než v rovnakom období 2019, do zahraničia zaplatili klienti SLSP asi o jednu tretinu viac.
Ani tieto významné nárasty v prospech domácich internetových obchodníkov nenarušili dominanciu zahraničných obchodníkov, ktorí si v roku 2019 z každých 100 zaplatených € v internetových obchodoch vzali dve tretiny. Pandémia koronavírusu tento pomer upravila o desať percentuálnych bodov v prospech slovenských e-predajcov. V roku 2020 tak z každých 100 € zaplatených v internetových obchodoch smerovalo 57 € zahraničným obchodníkom.
Tento pomer bol výrazne narušený iba v dobe najprudšieho aprílového lockdownu, kedy boli spotrebitelia nútení nakupovať na internete aj také druhy tovarov, pre ktoré predtým chodili do lokálnych kamenných obchodov. Namiesto toho začali viac využívať online predajne týchto obchodov a sietí a domácim internetovým obchodom tak narástli tržby výraznejšie ako zahraničným. V apríli sa objemom takmer vyrovnali svojej zahraničnej konkurencii.
Viac u zahraničných obchodníkoch
„O tom, že obyvatelia Slovenska čoraz viac nakupujú v zahraničných internetových obchodoch svedčí aj fakt, že čoraz častejšie platia platobnými kartami, pretože je obvykle jediná možnosť platby, ktorú môžu v zahraničných internetových obchodoch využiť (s výnimkou českých obchodov). Z nášho prieskumu vyplýva, že momentálne je on-line platba kartou najčastejšie využívaný spôsob platby (38 %) a predstihla aj dobierku (37 %). Pred 10 rokmi tvorila dobierka 52 % platieb za tovar zakúpený v internetových obchodoch a platobné karty 9 %. Časť z toho ide na vrub celkového zvýšenia podielu bezhotovostných platieb, ale za veľkú časť toto prvenstvo vďačí nákupom v zahraničných internetových obchodoch,“ uviedol Ing. Jozef Dvorský, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektronický obchod.
Aliexpress je čoraz obľúbenejší
Z prieskumov agentúry IPSOS, ktoré realizovala za ostatné tri roky vyplýva, že dlhodobo je na čele rebríčka najobľúbenejších internetových obchodníkov Slovákov Alza. Pravidelne si drží obľúbenosť u viac ako 37 % respondentov. Alza dosiahla vlani podľa predbežných výsledkov obrat 1,4 miliardy € bez DPH (v úhrne za všetky štáty, v ktorých pôsobí). E-shop tak rástol najrýchlejšie za uplynulých desať rokov, pričom na Slovensku si medziročne polepšil o 36 %.
Za Alzou je, podľa IPSOS, s podielom nad 30 % Mall.sk. Z domácich e-commerce hráčov sú v prvej desiatke ešte Hej.sk, Martinus, Heureka (čo je síce porovnávač cien, ale umožňuje aj nakupovanie), Bonprix, Nay a Notino. Do trojice najobľúbenejších e-shopov sa však podľa IPSOS prepracoval v roku 2020 aj čínsky Aliexpress, ktorého popularita kontinuálne rastie.
Zo zahraničných e-shopov je v TOP 10 zatiaľ iba eBay. Svojich záujemcov si za uplynulé roky našli aj About You, Mojadm.sk a Lidl shop, zo zahraničných je napríklad rastúci ázijský e-shop Wish.
Zaujímavé je, že v štatistikách sa na popredných priečkach neobjavuje globálne najväčší e- shop Amazon, čo môže byť spôsobené aj tým, že množstvo tovaru, ktorý predáva, nedoručuje na Slovensko.
Rozlišuje teda zákazník, či je e-shop domáci alebo zahraničný? „Spotrebitelia vnímajú - a celkom logicky - všetky internetové obchody s príponou „.sk“ ako slovenské a ostatné podľa prípony. Logika spočíva v tom, že sa to v drvivej väčšine prípadov zhoduje s tým, aký podnikateľský subjekt internetový obchod prevádzkuje, t.j. kde je prevádzkovateľ registrovaný, pod akú jurisdikciu internetový obchod spadá a aký orgán dozoru ho kontroluje. Ak teda spotrebiteľ nakupuje v internetovom obchode www.alza.sk, www.hej.sk, resp. www.mall.sk tak ich logicky považuje za slovenské obchody. Skutočne ich prevádzkujú slovenské firmy, ktoré sú zapísané v slovenskom Obchodnom registri a kontroluje ich Slovenská obchodná inšpekcia. Otázka, z ktorej krajiny pochádza kapitál, kto je reálnym vlastníkom e-shopu, je z pohľadu kupujúcich nezaujímavá a nepodstatná,“ hovorí J. Dvorský.
3 rozhodujúce faktory
Pre slovenských spotrebiteľov je pri online nakupovaní absolútne najdôležitejším faktorom cena (56 %). „Ostatné faktory sú podľa nášho prieskumu z júna 2020 úplne zanedbateľné, snáď okrem kvality (21 %). Slovenskí spotrebitelia nakupujú tam, kde sú najlepšie ceny. A je úplne jedno, či je to slovenský obchod, český alebo čínsky. Kupujúci sa snažia nájsť najlepšie ceny,“ tvrdí J. Dvorský.
Faktor #1 Cena
Tu sa ukazuje, že rozdiel medzi nakupovaním a kupovaním nie je len sémantický. Vo fyzickom obchode zákazník nakupuje, teda prezerá si tovar, skúša akú má hmotnosť, tvar, textúru, porovnáva, zisťuje, či mu sedí veľkosť, radí sa s niekým, s kým práve nakupuje alebo s personálom predajne. V online prostredí väčšinou kupuje, teda vymieňa peniaze za tovar. Rozhoduje sa rýchlejšie a na základe niekoľkých parametrov, pričom prioritu má cena, resp. výhodná cena.
Napriek tomu, že 1.7.2021 začína v EÚ platiť daň aj na zásielky do 22 €, trh a ani zákaznícke správanie sa z vyššie uvedených dôvodov nijako zásadne nezmení. „Cena bude stále rozhodujúci faktor a podľa môjho názoru si nákupy z internetových obchodov mimo EÚ (teda nielen z Číny ale aj z Veľkej Británie a USA) udržia veľkú časť svojich zákazníkov aj po tomto dátume. Je to preto, že budú stále cenovo konkurencieschopné. Ázijské obchody budú zrejme aj naďalej profitovať z toho, že mnoho anglických a amerických internetových obchodov na Slovensko tovar buď vôbec nedodáva, alebo odkáže slovenských zákazníkov na svoje obchody vytvorené pre tento (východoeurópsky) trh s tovarom drahším a v horšej kvalite. To sa týka aj mnohých západoeurópskych on-line obchodov. Slovenský zákazník teda nakúpi najmä v čínskych internetových obchodoch, ktoré sa snažia dodávať tovar aj na Slovensko, a to za veľmi konkurenčné ceny a v mnohých prípadoch aj vo veľmi dobrej alebo aspoň v porovnateľnej kvalite,“ myslí si J. Dvorský a dopĺňa: „O tom, že internetové obchody ako také majú stále dobrú povesť svedčí aj údaj z nášho prieskumu, z ktorého vidno, že až 93 % zákazníkov má s on-line nakupovaním dobré skúsenosti.“
Faktor #2 Pandémia
Hrubý obraz o tom, aký tovar zákazníci nakupujú doma a v zahraničí počas pandémie možno vidieť v údajoch Heureka a Alza za minulý rok. Podľa Heureka mala najväčší podiel na obrate e-commerce za minulý rok elektronika, tvorila až vyše tretinu všetkých nákupov. Ďalšími ťahúňmi boli produkty pre dom a záhradu s pätinovým podielom a oblečenie a móda, ako aj športové vybavenie. O 93 % vzrástol záujem o jedlo a nápoje, darilo sa aj erotickým pomôckam, ktoré podrástli o takmer polovicu. Alza potvrdila, že najpredávanejší bol sortiment krása a drogéria, hobby a záhrada, hračky, nositeľná elektronika, služby, šport, tlačiarne a spotrebný materiál. Smartfóny za rok 2020 presiahli obrat 4 miliardy, tesne pod touto métou skončili notebooky, domáce elektro a príslušenstvo pre IT a mobilné telefóny.
Ešte jedna poznámka k sortimentu. Technicky zdatnejší zákazníci sú si dobre vedomí, že u smartfónov, tabletov alebo počítačov nakúpených v zahraničí môže chýbať slovenská (alebo aspoň česká) lokalizácia. Platí to aj o špecifických pamäťových kartách, rozmeroch alebo konektoroch, ktoré môžu komplikovať používateľský komfort.
Faktor #3 Čas
V porovnaní s faktormi 1 a 2 je to možno okrajový ale dôležitý faktor. Podľa globálneho prieskumu IPSOS patrí omeškanie dodávky tovaru pri nákupe online k najčastejším problémom, na ktoré si zákazníci sťažujú (25 %). Hneď za ním nasleduje sťažnosť na to, že tovar nie je po odoslaní objednávky na sklade (16 %). Ďalší neuralgický bod online nakupovania z pohľadu nakupujúceho je nepresné trasovanie zásielky (13 %).
Logistické spoločnosti upozorňujú, že dodacie lehoty sa pri nákupe zo zahraničných e-shopov môžu teraz predĺžiť. Podľa DPD napríklad pretrvávajú komplikácie s doručovaním do Veľkej Británie pre obmedzovanú dopravu cez Eurotunel, ako aj z dôvodu platnosti colných pravidiel, ktoré sa na tovar opúšťajúci priestor Európskej únie v súvislosti s brexitom vzťahujú. Problematické sa ukazujú aj niektoré trasy z Ázie. Je vysoko pravdepodobné, že nielen zahraničné, ale aj domáce e-shopy, ktoré nemajú vlastné sklady a nevytvorili si dostatočne veľké zásoby určitého sortimentu, budú mať ťažkosti uspokojiť dopyt, najmä pred Vianocami. Čierne scenáre dokonca hovoria o tom, že výroba v Ázii nepokrýva rastúci dopyt a e-shopy teda budú musieť časť sortimentu vylistovať.
Za redakciu apelujeme na e-shopy, aby predpokladaný termín doručenia už pri nákupe jasne komunikovali a upozorňovali zákazníkov na možné logistické komplikácie. Dôležité to bude v závere roka. Práve nemenný termín Vianoc sa ukázal v roku 2020 ako faktor času, ktorý ovplyvnil nákupné rozhodnutia. Vo výhode boli väčšie (a domáce) e-shopy, ktoré navyše disponovali kamennými predajňami a zákazníci ich mohli využiť ako odberné miesta. Aj tento rok budú zákazníci voliť taký termín, spôsob nákupu a vyzdvihnutia, aby darčeky boli 24. decembra pod stromčekom a nie na polceste z Číny.
Juraj Turzo
Ilustračné foto: Shutterstock.com
