Keď nákup potravín riadi zdravotný stav

Spôsob stravovania môže ovplyvniť celý životný štýl človeka a aj celej rodiny. Niekedy je jedálniček obmedzený intoleranciami, či alergiami, inokedy sa ľudia dobrovoľne podriaďujú pravidlám tej-ktorej diéty alebo stravovacieho režimu. Retail na tieto trendy reaguje a prináša sortiment pestrý natoľko, aby sa aj ľudia s intoleranciami necítili obmedzovaní ponukou.

 

intolerancie2020 v

 

 

Dejiny ľudstva sú zároveň dejinami jedla, potravín a nápojov. Človek šľachtil rastliny a choval domáce zvieratá, získané a dorobené potraviny ovplyvňovali jeho zdravie a kondíciu (ale aj kultúru, migráciu, vznik peňazí a ďalšie fenomény). Vedci a antropológovia zistili, že telesný vývoj Homo Sapiens sa nezastavil, ale priemyselne spracúvané potraviny a štýl života ho predbehli. V súčasnosti sú preto potraviny a sedavý spôsob života príčinou mnohých chorôb z nesúladu. Typickým predstaviteľom je diabetes typu B. Ak človek kedysi našiel sladkú mrkvu alebo med, boli to tie najsladšie pochutiny.


V súčasnosti spotreba cukru na jedného obyvateľa Slovenska presahuje hodnotu 35 kg ročne! Človek konzumuje natoľko spracované potraviny, že ich nemá potrebu prežúvať, čím sa oslabuje sánka a zuby, pričom „osmičky“ sa stávajú nepotrebné. Giulia Enders v knihe „Darm mit Charme“ uvádza, že hemoroidy a črevné choroby, ako sú divertikulitída alebo zápcha, sa vyskytujú takmer výhradné v krajinách, kde má WC misa tvar stoličky. Vhodnejší je tzv. drepový, alebo „turecký“ záchod, považovaný dnes za nemoderný. V príkladoch by sme mohli pokračovať, ale presiahli by zámer článku...


Alergie a intolerancie


Relatívne nové potraviny, na ktorých trávenie nie je naše telo prispôsobené, nadspotreba alkoholu, liekov a liečiv, smog, stres a ďalšie faktory majú vplyv na zvýšený výskyt potravinových intolerancií a alergií. Rozdiel medzi nimi je najmä v tom, že intolerancie sa prejavujú v dlhšom časovom horizonte od konzumácie, alergie takmer okamžite. Niektorý typ alergie má každý tretí narodený našinec a s niektorou potravinovou intoleranciou zápolí údajne až 60 % populácie. Ak sú alergickí obaja rodičia, je na 50-90 % pravdepodobné, že sa alergia prenesie aj na ich dieťa. Citlivosť na potraviny sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Medzi bežné prejavy intolerancie patria tráviace ťažkosti, hnačky, zápcha, bolesti brucha, migréna, ekzémy, ale aj problémy s dýchaním.


Mnohí ľudia tiež skúšajú rôzne diéty alebo vylučujú zo stravy potraviny aj bez toho, aby skutočne boli alergickí, či mali intoleranciu. Iní zákazníci zasa kupujú tovary len preto, lebo im chutia a je to v ich sociálnej skupine trendové. Avšak trápiť telo krutými diétami, dlhodobými hladovkami a obmedzeniami nie je vhodné. Každý človek je iný a má iné hranice tolerancie.


„Medzi našimi zákazníkmi sú aj ľudia, ktorí priamo potravinovou intoleranciou netrpia. Ich motiváciou je snaha stravovať sa uvedomelo, berúc ohľad nielen na svoje zdravie, ale aj trvalú udržateľnosť svojich rozhodnutí. Motívy, ako sa jednotliví zákazníci dostali k záujmu o zdravé stravovanie a jeho princípom, sú rôzne. V niektorých prípadoch ide o zmenu životného štýlu v dôsledku zdravotného problému, zmenu stravovacích návykov počas tehotenstva resp. dojčenia, uvedomenie si dopadu stravovacích návykov na životné prostredie a iné,“ komentuje zákaznícke správanie Simona Rigáňová, sortimentná manažérka , dm drogerie markt.


Marek Koštrna, marketingový manažér TERNO real estate s.r.o. za reťazec KRAJ spotrebiteľské trendy potvrdzuje: „Mnoho našich zákazníkov preferuje zdravý životný štýl, z toho dôvodu sa snažia obmedziť čo najviac potravín, ktoré by mohli nejakým spôsobom zaťažiť ich organizmus. Produkty s nízkym podielom sacharidov, pečivo zo zdravších typov múk, či bezlaktózové výrobky sú preto populárne aj medzi ľuďmi, ktorí netrpia cukrovkou, celiakiou či intoleranciou na mliečne výrobky.“

 

Sortiment sa prispôsobuje trendom


Ak tráviace ťažkosti vymiznú vyhýbaním sa dráždivým, „zakázaným“ potravinám, intolerancia sa dá vnímať ako menší hendikep, ako alergia. Napokon aj alergia nie je z lekárskeho hľadiska ochorenie, ale porucha, počas ktorej imunitný systém jedinca reaguje prehnane na neškodnú látku. Avšak napríklad celiatikom štát cez verejné zdravotné poistenie prispieva na nákup vhodných potravín. Pre iné intolerancie existuje tzv. Zoznam kategorizovaných dietetických potravín https://www.health.gov.sk/?zoznam-kategorizovanych-dietetickych-potravin . Napriek tomu, že obsahuje stovky položiek, ich zoznam určite nebude konečný. Vznikajú totiž nové alergie a intolerancie, mnohí majú niekoľko neduhov súčasne, pričom žiadajú zjednotenie podmienok. Dnes si žiaľ musia dlhočizný zoznam preštudovať, poradiť sa s lekárom a zistiť, pri akých položkách majú nárok na finančnú kompenzáciu.


Dobou správou je, že pokým pred pár rokmi bolo problematické dostať kúpiť napríklad bezlepkové potraviny alebo aspoň bezlepkovú múku, v súčasnosti je výber podstatne širší a dostupnosť jednoduchšia. Na druhej strane rôzne výživové doplnky ako vitamíny, výťažky z rastlín, probiotiká atď. patria medzi voľnopredajné lieky (OTC) a tie nie sú hradené z verejného poistenia. Hoci sú dostupné v lekárňach alebo online a často pomáhajú ľuďom stráviť aj potraviny, ktoré by im za normálnych okolností pôsobili ťažkosti, musia si ich v plnej výške hradiť.


Zistenia prieskumov


Podľa údajov zo Spotrebiteľského panelu GfK CZ (počet domácností s aspoň jedným členom domácnosti), ktoré pramenia z porovnania rokov 2015 vs. 2019, stúpol počet intolerancií na laktózu + alergií o 39 %, intolerancií na lepok + alergií o 137% a počet domácností, kde niekto trpí cukrovkou (diabetes) o 21 %.


S rastom počtu intolerancií a alergií korelujú aj nákupy súvisiacich potravín. Napríklad bezlaktózové mlieko narástlo o +577 % v hodnote predaja(2015 vs. 2019), produkty bez lepku o +79 % a potraviny s prídavkom proteínov o 105 %. Potraviny pre alergikov a ľudí s rôznymi potravinovými intoleranciami predávajú siete špecialistov a špecializované predajne. Objemovo najväčšie predaje uvedených typov potravín sa však v súčasnosti predajú prostredníctvom sietí potravín a drogérií.


S. Rigáňová uvádza, že najväčšie zastúpenie v predajnosti majú výrobky vlastnej značky dmBio, ktoré sú určené nielen pre vegetariánov a vegánov, ale aj ľudí s potravinovou intoleranciou. „Pre ľudí s intoleranciami je veľmi dôležitá ľahká orientácia na regáli. Vnímanie ich potrieb sa odráža aj v rozhodnutí dm drogerie markt pristúpiť k zmene cenoviek na regáli. Cenovky sa postupne rozšíria o symboly označujúce produkty bez gluténu a bez laktózy,“ dodáva.


So symbolmi a informáciami na cenovkách dlhodobo a systematicky pracuje reťazec KRAJ (Písali sme o nich tu https://www.retailmagazin.sk/obchodnik/maloobchod/3835-ovplyvni-nakupne-rozhodnutie-cena-alebo-cenovka ). „Medzi najpredávanejšie produkty zamerané na ľudí s potravinovými intoleranciami patrí široká paleta mliečnych výrobkov. Ide o produkty ako mlieko, maslo, tvaroh, smotana, cottage cheese, čokoládový jogurt, nátierkové maslo či plátkový syr. Zo segmentu nechladených výrobkov sú obľúbenými potravinami bezlepkové kukuričné placky a kukuričné trubičky s kokosovou a čokoládovou náplňou. V rámci predajní KRAJ čoskoro do sortimentu pribudnú nové bezlaktózové produkty ako údená a neúdená parenica či tavený syr v črievku,“ sumarizuje predajnosť špecifických produktov a novinky M. Koštrna.


Online nákupy potravín sú na Slovensku ešte zatiaľ málo rozšírené, hoci pandémia COVID-19 akcelerovala aj tento predajný kanál. Mnohé špecifické potraviny pre ľudí s alergiami a intoleranciami však už dlhodobo predáva napríklad e-shop Slnecnica.sk alebo stránky Planetanatur.sk, Pankukucka.sk, Hryzka.sk a ďalšie.


COVID-19, zvýšená hygiena a alergie


Podľa prieskumu Nielsen Consumer Confidence Report 4. kvartál 2019 má 29 % respondentov najväčšie obavy o zdravie (na druhom mieste sú obavy s rastúcich účtov). Percento ľudí s obavami sa po vypuknutí pandémie COVID-19 naisto zvýšilo, len údaj zatiaľ nie je k dispozícii. Faktom však je i to, že čím sú v niektorej krajine vyššie hygienické štandardy, tým je v nej vyšší výskyt alergií a autoimunitných chorôb. Čím je nejaká domácnosť sterilnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že jej obyvatelia dostanú alergiu alebo autoimunitnú chorobu. Pred tridsiatimi rokmi bol na niečo alergický 1 človek z 10, dnes je to každý tretí. Prehnaná a úzkostlivá hygiena teda môže z dlhodobého pohľadu uškodiť. Napokon nebyť mikroorganizmov: baktérií a kvasiniek, nebolo by možné vyrobiť víno, pivo, zrejúce syry ani kváskový chlieb.


Stravovanie bude stále podliehať módnym trendom a ľudia budú stále hľadať nové súvislosti medzi konzumáciou potravín a ich vplyvom na zdravie. Napríklad istý výskum v Grécku ukázal, že ženy, ktoré konzumovali denne olivový olej, mali o 25 % nižšie riziko vzniku rakoviny prsníka. V ženských lifestylových časopisoch sa následne objavili bombastické titulky, ako „Protirakovniová diéta“.


Známy príklad s posunom desatinnej čiarky pri obsahu železa v špenáte a propagácia špenátu v pop-kultúrnom fenoméne Popeye (Pepek námorník) viedla k tomu, že dodnes ľudia spontánne menujú špenát ako potravinu s extrémne vysokým obsahom železa. Pritom špenát obsahuje asi 3,5 mg Fe na gram hmotnosti (čo je pri listovej zelenine bežná hodnota), zároveň má ale veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá na seba túto minerálnu látku viaže a zabraňuje jej správnemu vstrebávaniu.


Podľa údajov Nielsen Shopper Trends Study 2019 z Čiech je podiel kategórie BIO síce iba 1%, ale vykazuje medziročná rast 16 %. Až 27 % Čechov deklaruje, že z roka na rok obmedzilo konzumáciu mäsa. GfK zasa uvádza, že spotrebitelia si stále viac dávajú pozor na obsah kofeínu, tuku, cholesterolu a cukru (sacharidov) v potravinách. Výskum a poznatky o potravinách a ich vplyve na človeka sa budú stále premietať do rôznych stravovacích návykov, ba až do celých hnutí alebo bizarných procedúr a detoxov (viz. slovníček). Na trhu sa budú stále objavovať nové a nové diéty, postupy a smery v stravovaní a tiež tzv. superpotraviny (superfood). Kedysi to bolo kakao, ženšen, ginko, v súčasnosti sú zasa populárne acaico, chia, zelený jačmeň, chlorella, spirulina či quinoa. Retail by mal na rôzne „zaručené hity“ reagovať uvážlivo. Podľa ľudí z praxe budú rastúcimi kategóriami v bežnom potravinovom aj drogistickom retaile tzv. parafarmaceutický sortiment (kolagén, omega-3 mastné kyseliny,...) a voľnopredajné lieky.

 

Stručný slovníček pojmov


Breatharianismus - z anglického breathe = dýchať. Nazýva sa tiež inedia z latinského inedia = pôst. Je to názorový smer, podľa ktorého nie je pre ľudský život nutné jesť a v niektorých prípadoch ani piť. Breatharianisms vychádza z tradičného indického lekárstva Ájurvédy.


Celiakia – lepok sa dostal do stravy asi pred 10-tisíc rokmi, keď človek začal pestovať obilniny. Približne 1 % ľudí má celiakiu, no ľudí, ktorí majú rôzne silnú precitlivenosť na glutén je viac. Dnes nie je vhodné bezdôvodne vylúčiť lepok zo stravy, podobne ako sa neodporúča úplne nepiť mlieko.


Delená strava - človek v minulosti nemal tak bohatú stravu a taký nadbytok potravín, ako v súčasnosti. Raz konzumoval rastlinnú stravu, inokedy živočíšnu. Delená strava nie je diéta, skôr životný štýl. Princípom je nekombinovanie určitých potravín (rastlinné a živočíšne, ovocie a zelenina). Konzumujú sa ale oddelene v priebehu dňa.


Diabetes mellitus – ľudovo nazývaná cukrovka. Na Slovensku je odhadom 300 000 diabetikov, pričom 70- až 100-tisíc ľudí už diabetes mellitus má, ale nevie o ňom. Ochorenie si vyžaduje prísne stráženie príjmu cukru a dopĺňanie hormónu inzulín. Práve nedostatok inzulínu sa prejavuje vysokou hladinou cukru v krvi (hyperglykémiou). Rozlišujeme diabetes 1. typu a diabetes 2. typu, ktorým trpia hlavne starší ľudia a ľudia s nadváhou.


Diéta podľa krvných skupín – potraviny sú rozdelené do množín podľa krvných skupín (napr. Krvná skupina A = Pestovateľ = vegetarián). Podľa súčasných lekárskych poznatkov neexistuje korelácia medzi krvnou skupinou a stravou. Podobne ani medzi pH krvi a stravou – viz. zásaditá (alkalická) diéta.


Detox – (tiež detoxikácia, detoxifikácia) vychádza z troch neprávd: prijímame množstvo nebezpečných toxínov v strave, tie sa všetky ukladajú v tele, môžeme sa ich zbaviť iba špeciálnou procedúrou. Detoxikácia sa používa zvyčajne v prípade odstránenie škodlivých látok najmä drog a alkoholu z tela.


Dukanova diéta – nesie názov podľa odborníkovi na výživu Dr. Pierre Dukanovi. Diéta je založená na rozdelení do štyroch fáz, prvá trvá 2-10 dní, druhá 14 dní, tretia podľa toho, koľko človek schudol (1 zhodený kilogram = 10 dní tretej fázy), a štvrtá potom trvalo. V každej fáze sú povolené a zakázané potraviny.


Flexitariánstvo – typ stravovania, ktorý zahŕňa znižovanie množstva skonzumovaného mäsa a ostatných živočíšnych výrobkov, ktoré sa človek snaží nahrádzať strukovinami či orechmi.


Fruktózová intolerancia – vyskytuje sa asi pri 30 % obyvateľov, ale problémy spôsobujú najčastejšie iba veľké množstvá skonzumovaného ovocného cukru (fruktózy).


Frutariánstvo - ako názov napovedá, ide o životný štýl založený na konzumácii ovocia. Avšak iba takého, ktoré samovoľne spadne z rastliny, resp. zo stromu. Negatívami sú nedostatok prísunu bielkovín, a teda aj esenciálnych aminokyselín a zvýšený príjem fruktózy.


Histamínová intolerancia - trpí ňou zhruba 3% obyvateľstva. Histamín sa nachádza takmer vo všetkých potravinách, prevažne v mäse a syroch. Histamín vytvára aj telo samotné. Pri nedostatku enzýmu nazývaného diaminooxidáza dochádza k súboru rôznych chorobných stavov (kožných, pľúcnych, gastrointestinálnych, k únavovému syndrómu a pod.). Diagnostika tejto intolerancie je pomerne komplikovaná.


Hladovanie, hladovka, nulová diéta – kontrolovaná hladovka je pre organizmus priaznivá. Až moderná doba a poľnohospodárstvo priniesli nadbytok potravín, v minulosti aj v našich zemepisných šírkach bolo bežné striedanie pôstu a hodovania. Nulová diéta, kedy človek prijíma len vodu, musí byť pod odborným dohľadom, človek stráca soli, vitamíny a ďalšie látky, čo môže viesť až ku kolapsu organizmu.

 

Intolerancia na laktózu – v strednej Európe ňou trpí cca 15 – 20 % populácie. Laktóza je mliečna bielkovina, ktorú u zdravých ľudí štiepi enzým laktáza. Intolerancia sa vyskytuje najmä u národov, ktoré neboli závislé od chovu domácich zvierat na mäso a mlieko.


Intolerancia na mliečnu bielkovinu – niekedy sa zamieňa za intoleranciu na laktózu. Mliečna bielkovina čiže kazeín spôsobuje postihnutým ťažkosti, avšak človek môže mať intoleranciu aj na iné mliečne bielkoviny, laktoglobulíny, prípadne nemá tráviace enzýmy štiepiace bielkoviny z iných zdrojov. Mliečne bielkoviny v strave je potrebné nahradiť inými bielkovinami, napr. z mäsa a vajec.


Ketodiéta - ketónová, proteínová diéta, či cyklická ketogénna diéta - je založená na redukcii sacharidov a uhľohydrátov na najnižšiu možnú mieru a na preferovaní bielkovín. Vďaka tomu v tele dochádza k spaľovaniu tukov.


Paleodiéta, paleolitická diéta, Primal, Whole 30, Low Carb - paleodiéda nie je ani tak diéta, ale skôr životný štýl, režim, ktorý predpokladá, že ľudské trávenie nie je prispôsobené na priemyselne a poľnohospodársky dorábané produkty. Základom jedálnička sú mäso, vajcia, ryby a prednosť majú tuky pred cukrami.


Vegánstvo – životný štýl alebo filozofia, kedy človek konzumuje čisto rastlinnú stravu, bez mäsa, vajec, mlieka, syrov aj medu. Kedysi človek skonzumoval okolo 500 druhov koreňov, bylín a rastlín, dnes si zvyčajne vyberáme spomedzi 17 druhov plodín. Potrebné je však dodržiavať pestrosť, aby sa zabezpečil prísun všetkých esenciálnych aminokyselín. Vo fazuli nenájdete aminokyselinu metionín, ryža a pšenica majú málo lyzínu, v kukurici sa nenachádza lyzín a tryptofán atď.


Vegetariánstvo - spôsob stravovania, kedy ľudia prijímajú bezmäsitú stravu, ale nekonzumujú vnútornosti, kaviár. Zo živočíšnych produktov jedia iba mlieko, syry, jogurty a vajcia.


Vitariánstvo, raw food – vychádza z toho, že človek sa anatómiou a fyziológiou radí k bylinožravcom a primátom, a mal by konzumovať najmä surovú rastlinnú stravu, teda zeleninu, ovocie, strukoviny, orechy, semiačka, klíčky v surovom, prirodzenom stave alebo upravené iba marinovaním, klíčením, sušením alebo mixovaním.


Zásaditá (alkalická) diéta – stavia na nepravde, že strava ovplyvní pH krvi: mäso, mliečne produkty a obilie vytvárajú kyslé pH a ovocie a zelenina zásadité pH. Avšak pH krvi je udržiavané na rovnakej úrovni (medzi 7,36 a 7,44) najmä dýchaním, a teda reguláciou CO2.

 

Juraj Turzo
Zdroj: Kraj potravín, Nielsen, GfK

 

Ilustračné foto: Shutterstock.com

Video

V boji proti vírusom je úspešný UV ROBOT

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW