Aká je na Slovensku maloobchodná kúpna sila?
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 08. júl 2026
Priemerná maloobchodná kúpna sila v Európe dosahuje 6 714 € na obyvateľa. Vyplýva to z novej štúdie „NIQ Maloobchodná kúpna sila v Európe“. Štúdia poukazuje na výrazné rozdiely medzi európskymi krajinami, a to na národnej aj regionálnej úrovni. Ako sme na tom na Slovensku?
V 25 európskych krajinách zahrnutých do štúdie majú spotrebitelia k dispozícii celkovo približne 3,5 bilióna € na výdavky v maloobchode. Na prvom mieste sa umiestnilo Luxembursko s maloobchodnou kúpnou silou 12 518 € na obyvateľa, čo je o viac ako 86 % viac než európsky priemer. Na druhom a treťom mieste nasledujú Švajčiarsko s 12 080 € a Dánsko s 9 452 € na obyvateľa. Nemecko s hodnotou 6 226 eur na obyvateľa zaostáva za európskym priemerom približne o 7 %.
„Horným priečkam rebríčka dominujú krajiny severnej a západnej Európy. Zároveň však niektoré z objemovo najväčších maloobchodných trhov Európy dosahujú v prepočte na obyvateľa hodnoty pod európskym priemerom. Platí to napríklad pre Nemecko, Španielsko a Taliansko, ktoré napriek vysokému celkovému objemu trhu vykazujú podpriemernú maloobchodnú kúpnu silu. To ukazuje, že veľkosť trhu a individuálna kúpna sila sa často neprekrývajú. Výrazne sa zároveň líšia regionálne štruktúry výdavkov aj miera ich koncentrácie, pričom veľké metropolitné regióny sústreďujú neúmerne vysoký podiel maloobchodnej kúpnej sily. Pre maloobchodníkov je preto dôležité zohľadňovať regionálnu dynamiku,“ skonštatoval Filip Vojtech, odborník na maloobchod a geomarketing v spoločnosti NIQ.
Slovensko: 70% európskeho priemeru
Celkovo vykazuje 12 z 25 skúmaných krajín nadpriemernú maloobchodnú kúpnu silu na obyvateľa, zatiaľ čo 13 krajín sa nachádza pod európskym priemerom. Na konci rebríčka sa nachádzajú predovšetkým krajiny východnej a juhovýchodnej Európy.
Slovensko sa s maloobchodnou kúpnou silou v objeme 4 720 € na obyvateľa umiestnilo na 22. priečke. Ak sa pozrieme na susedné štáty, sú na tom o niečo lepšie. Česká republika sa so sumou 4 868 eur nachádza na 20. priečke, hneď za ňou je Maďarsko so sumou 4 834 € na obyvateľa a Poľsku patrí 19. miesto v rebríčku. Najlepšie je na tom susedné Rakúsko, ktorého maloobchodná kúpna sila na obyvateľa prekonáva dokonca aj európsky priemer. So sumou 8 712 € na obyvateľa sa vyšplhala na 6. miesto.
Posledné miesto patrí Srbsku, kde maloobchodná kúpna sila dosahuje 3 849 € na obyvateľa, čo predstavuje len približne 57 % európskeho priemeru.
Výrazné rozdiely na regionálnej úrovni
Okrem rozdielov medzi jednotlivými krajinami sa maloobchodná kúpna sila v Európe výrazne líši aj na regionálnej úrovni. Vo viacerých štátoch hlavné mestá a veľké metropolitné oblasti výrazne prevyšujú okolité regióny. Napríklad vo Francúzsku dosahuje Paríž maloobchodnú kúpnu silu 12 944 € na obyvateľa, zatiaľ čo susedný departement Seine-Saint-Denis vykazuje len 6 314 €, teda menej ako polovicu hodnoty hlavného mesta. Podobný obraz ponúka aj Spojené kráľovstvo, kde centrálne časti Londýna, ako napríklad City of London, dosahujú maloobchodnú kúpnu silu až 15 785 € na obyvateľa, zatiaľ čo regióny ako Birmingham približne 5 846 € na obyvateľa.
Štúdia „NIQ Maloobchodná kúpna sila v Európe“ je dostupná pre 25 európskych krajín na podrobných geografických úrovniach, ako sú obce a poštové smerovacie čísla. Súčasťou sú aj údaje o celkovej kúpnej sile, kúpnej sile podľa sortimentov, ako aj o počte obyvateľov a domácností.
Maloobchodná kúpna sila NIQ predstavuje tú časť celkovej kúpnej sily obyvateľstva, ktorú možno vynaložiť na nákupy v maloobchode. Celková kúpna sila NIQ vyjadruje disponibilný príjem po odpočítaní daní a sociálnych odvodov vrátane sociálnych transferov a uvádza sa ako hodnota na obyvateľa za rok v eurách aj vo forme indexu. Údaje vychádzajú z nominálnych disponibilných príjmov, čo znamená, že nie sú očistené o infláciu. Výpočet je založený na údajoch zo štatistiky dane z príjmov, relevantných štatistikách používaných pri výpočte sociálnych transferov a prognózach ekonomických inštitútov.
Tento disponibilný čistý príjem môžu spotrebitelia využiť na rôzne účely. Jedna časť výdavkov smeruje na nákupy v maloobchode, zatiaľ čo zvyšok sa vynakladá na nájomné, splátky hypotekárnych úverov, poistné, náklady na prevádzku automobilu, cestovanie alebo služby.
Zdroj: NielsenIQ
Ilustračné foto: Magnific
