Ako sa zmenilo nakupovanie od roku 1989?
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 11. november 2021
Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname v novembrových dňoch. Pre Slovákov priniesla výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. Čo sa v prípade obchodu, nákupov ale i cien tovarov a služieb za vyše tri desaťročia zmenilo najviac?
V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2019 predajná plocha obchodov 3,74 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu.
Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 bola predajná plocha obchodov štvornásobne menšia ako teraz a to na úrovni 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.
Koncom deväťdesiatych rokov začali pôsobiť na Slovensku prvé zahraničné obchodné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov - zábavy, kultúry či gastronómie, a to všetko takpovediac pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.
Z platov si môžeme dovoliť kúpiť viac tovarov
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 - 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 – 40 % viac ako v roku 1989.
V minulom režime „byť bez práce“ takmer neexistovalo, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 % (počas lockdownu v prvej tretine roka 2021).
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2021 na úrovni 1 163 €) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
Na nákup väčšiny potravín nám v súčasnosti stačí odpracovať kratší čas ako kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko markantné. Na kúpu chleba v súčasnosti musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba jeden pracovný deň.
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.
Vyššia dostupnosť tovarov a služieb ale nie je iba výsledkom rastúcich nominálnych miezd, ale i väčšej konkurencie na trhu, zlepšenej efektivity výroby alebo vyššej dostupnosti globálnych značiek a reťazcov, ktoré si môžu dovoliť produkovať a ponúkať lacnejšie výrobky vďaka úspore z rozsahu.
Obchody už nie sú iba o tovaroch
Nákupné správanie Slovákov a dostupnosť obchodov či tovarov tak prešli za posledných 30 rokov výraznými zmenami. Okrem vyššie spomenutých faktov majú súčasní Slováci možnosť nakupovať online, nakoľko e-shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne. Z nakupovania chcú mať zákazníci zážitok a nielen mechanicky hádzať tovary do nákupných košíkov alebo vozíkov. Obchodné centrá sa stali zároveň nielen miestom pre nákupy.
Podľa výsledkov septembrového prieskumu DATAMAR a MNFORCE až 43 % Bratislavčanov navštevuje „shoppingy“ kvôli stravovaniu, 39 % kvôli zábave a relaxu a 27 % kvôli príležitosti stretnúť sa s priateľmi. Fenoménom nie je už ani tzv. nákupná turistika do okolitých krajín, ktorú ale v súčasnosti čiastočne stopla pandémia. Čoraz viac sa zároveň kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu.
Eva Sadovská
analytička WOOD & Company
Ilustračné foto: Shutterstock.com
