Čo je nové v označovaní plant-based potravín?
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 14. máj 2025
Je slovenský zákazník „spotrebiteľsky gramotný“? Rozozná v predajni živočíšny produkt od produktu na rastlinnej báze? Sú potraviny označené v súlade s existujúcou právnou úpravou mätúce? Téme označovania a názvov potravín sa venovali aj prednášky a diskusný panel počas minulého ročníka konferencie Plant-Powered Perspectives.
V roku 1958 UNESCO definovalo gramotnosť. V súčasnosti môžeme hovoriť o niekoľkých druhoch gramotnosti, od sociálnej, cez mediálnu až po finančnú. Spotrebiteľsky gramotný človek sa rozhoduje racionálne, na základe poznania trhu, svojich finančných možností atď. Ale je tu jedno ale... „Nákupné správanie je ovplyvnené viacerými aspektmi, ako je psychický stav, rodinné zvyklosti, rodinná situácia, vzdelanie, životný štýl či ekonomická situácia, lokalita, pričom každý spotrebiteľ nakupuje iba z 20 percent racionálne a z 80 percent intuitívne,“ uviedla v podcaste Veda na dosah doc. Ing. Mária Dzurová, PhD.
Vo Francúzsku alebo Nemecku je iný „priemerný spotrebiteľ“ ako na Slovensku či v Čechách. Ľudský prvok vstupuje nielen do procesu nakupovania, no teoreticky môže vstúpiť aj do posudzovania porušení zákona zo strany kontrolných orgánov. Nemal by však viesť k extrémom a excesom. I keď neznalosť zákona neospravedlňuje, Zákon o ochrane spotrebiteľa si aj spotrebiteľsky gramotný človek prečíta, až keď má problém a potrebuje ho riešiť. Žiaľ, v oblasti potravinového práva a označovania potravín je stále ešte málo rozhodnutí súdov, čo sa pretavuje do problémov v aplikačnej praxi.
Rastlinné mlieko v regáloch nenájdete
Napriek tomu, že medzi spotrebiteľmi sa zaužívalo označenie „rastlinné mlieko“, na obale rastlinnej alternatívy mlieka tento názov uvedený byť nesmie. "Dokonca nemožno používať ani opisné názvy ako „sójové mlieko“ alebo „mandľové mlieko“. Tento záver potvrdil aj Súdny dvor EÚ v rozsudku TofuTown.com vo veci C-422/16. Ak bola mliečna zložka výrobku nahradená úplne alebo čiastočne plant-based zložkou, nemožno ho nazvať mliekom alebo mliečnym výrobkom. Mliečne výrobky musia byť vyrobené z mlieka,“ upozornil Samuel Rybnikár, expert na potravinové právo z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Zaujímavé pritom je, že v mliečnom segmente platí stále rovnaká právna úprava, ktorá bola prijatá pomerne nedávno, a to Nariadením Rady (EHS) č.1898/87 o ochrane označovania používaného pri obchodovaní s mliekom a mliečnymi výrobkami z roku 1987. Vynárajú sa však legitímne otázky. Prečo sa opakovane hovorí o dlhej tradícii ochrany, keď má sotva 37 rokov? Za akých podmienok táto ochrana vznikla? Máme aj teraz obrovské štrukturálne prebytky mlieka a nulové colné sadzby? Je takáto právna úprava vôbec v záujme výrobcov a spotrebiteľov?
Priemernému spotrebiteľovi je pritom známy rozdiel medzi mliekom a jeho alternatívami. Rozhodol o tom aj Najvyšší správny súd v Českej republike, vychádzajúc z nemeckej súdnej praxe, hoci len veľmi stručným konštatovaním a bez nejakých širších odôvodnení. Právo však pozná aj výnimky z takzvaných „tradičných názvov“ výrobkov mliečneho sektora, ktoré sú natoľko zaužívané a známe, že sa spotrebiteľ nepomýli. Ide napríklad o kakaové maslo, arašidové maslo, kokosové mlieko a vtáčie mlieko. Navyše plant-based výrobky vyhľadáva a kupuje špecifický okruh zákazníkov. Z prieskumov vyplýva, že dôvodom nákupu sú najčastejšie zdravotné problémy či tráviace ťažkosti pri konzumácii živočíšnych produktov. Plant-based produkty sú vnímané konzumentami ako zdravšie a ľahšie stráviteľné.
Dodnes nepanuje ani vo vedeckých kruhoch zhoda, či rastlinné produkty predstavujú pre zdravie človeka nejaké vyššie riziko ako živočíšne. Čiže tento „zdravotný“ argument nemusí obstáť ani v právnej rovine. Naopak, zaznamenané je rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré hovorí, že iba možnosť ponúkať spotrebiteľom v obchodoch s potravinami aj alternatívy mliečnych výrobkov poskytuje spotrebiteľom skutočný pestrý výber medzi alternatívami a mliekom a mliečnymi výrobkami.
Samuel Rybnikár upozornil ešte na prípad, kedy Európska komisia žalovala Francúzsko. Išlo o spor z roku 1985, v ktorom sa Európska komisia a Francúzsko sporili o to, či Francúzsko mohlo legálne zakázať dovoz rastlinných náhrad sušeného mlieka a náhrad koncentrovaného mlieka do Francúzska. Prakticky všetky argumenty, ktoré v súčasnosti zaznievajú vo vzťahu k označovaniu plant-based potravín alebo sektora ako takého, boli v tomto rozsudku rozobraté a Súdny dvor sa k nim podrobne vyjadril.
„Častokrát sa stretnete pri plant-based potravinách s argumentom, že spotrebiteľ nebude informovaný, čo si kupuje. To bola základná námietka aj pred Súdnym dvorom. Súdny dvor sa však s námietkou vysporiadal tak, že informácie o potravine môžu byť poskytnuté spotrebiteľovi rôznym spôsobom, okrem povinných informácií napríklad aj rôznymi dobrovoľnými označeniami a podobne. Nemusí to byť len obchodný názov a obchodná značka. Dokonca sa zaoberal aj situáciou predaja týchto potravín iným spôsobom než v obchodoch, napríklad vo vendingových automatoch. Aj tam to bolo podľa Súdneho dvora v poriadku. Francúzsko argumentovalo tiež tým, že v stravovacích zariadeniach zákazník nebude mať možnosť zistiť, či dostal v hotovom pokrme alternatívu živočíšneho produktu. Súdny dvor povedal, že to nie je problém, keďže aj iné informácie o pokrmoch (okrem alergénov) zákazník nemá k dispozícii, a že to nemôže byť rozhodujúca otázka vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Súdny dvor sa teda v roku 1985 zaoberal takými otázkami, ktoré si kladieme aj v súčasnosti. Na druhej strane nevieme, ako by sa k nim postavil dnes,“ uviedol Samuel Rybnikár.
Nie je párok ako párok
V segmente mäsa a mäsových výrobkov sú právna úprava a pravidlá pre označovanie potravín ešte zložitejšie a komplikovanejšie. „Máme tu nové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Protéines France vec C-438/23. Či je to výhra alebo komplikácia pre plant-based sektor, môžeme polemizovať. Myslím si však, že je potrebné hľadať spoločné cesty a riešenia, nie spory. Súdny dvor povedal, že mäso, mechanicky separované mäso, mäsové prípravky, mäsové výrobky a produkty rybolovu sú názvami potravín podľa právnych predpisov. Čiže to sú zákonné názvy a tým pádom majú istý stupeň ochrany. To znamená, že nemožno nazvať výrobok mäsom, ak nespĺňa definíciu mäsa. Čo je však pozitívnejšie, tak Súdny dvor rozlišuje vo vzťahu k označovaniu plant-based potravín medzi jednotlivými troma druhmi názvov potravín,“ konštatoval Samuel Rybnikár.
Tri druhy názvov sú nasledujúce:
• Názvy podľa právnych predpisov alebo zákonné názvy – môžu byť definované na úrovni EÚ alebo členskými štátmi a všetci ich musia rešpektovať. Ako príklad možno uviesť názov potraviny „mäso“, ktoré je definované na úrovni EÚ. Na Slovensku je napríklad vo vyhláške o mäsových výrobkoch definovaná šunka ako mäsový výrobok, plant-based výrobok nemôže byť preto nazvaný ako „sójová šunka“. Zákonný názov definuje, čo má výrobok obsahovať, aby mohol byť nazývaný daným názvom. Je teda nadradený iným druhom názvov potravín, ak existuje, tak sa musí používať. Členské štáty môžu prijímať aj svoje vlastné zákonné názvy, ak neexistujú tieto názvy na úrovni EÚ. Napríklad Slovensko ich má desiatky (paštéta, saláma, párok alebo klobása). Naopak, niektoré štáty ich v právnej úprave takmer vôbec nepoužívajú. V Českej vyhláške definície párku alebo paštéty nenájdeme.
• Zaužívané názvy - sú názvy tradične spojené s danou potravinou v danom členskom štáte a tu je istá voľnosť a priestor pre označovanie plant-based potravín.
• Opisné názvy - ak neexistuje alebo sa nepoužíva zaužívaný názov, použije sa názov opisný. Zaužívané a opisné názvy sú v EÚ harmonizované, teda nesmie do nich zasahovať vnútroštátny normotvorca.
Vznikajú však rôzne diskrepancie vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru a vo vzťahu k vnímaniu rôznych produktov očami spotrebiteľa. Napríklad zákonný názov „párok“ v práve Európskej únie neexistuje. Na Slovensku však máme zákonný názov definovaný podľa § 2 písm. g) vyhlášky MPRV SR č. 83/2016 Z. z. o mäsových výrobkoch. Výrobok, ktorý neobsahuje mäso nesmie byť teda označený názvom potraviny „párok“ – ani, ak je doplnený o povinný sprievodný údaj názvu potraviny ako napríklad „sójový párok“. V Českej republike naopak neexistuje zákonný názov tejto potraviny. Možno preto použiť len zaužívaný alebo opisný názov. Pri opisných a zaužívaných názvoch potravín už môžeme použiť doplňujúce údaje k názvu potraviny ohľadom nahradenia zložky potraviny inou zložkou a bude preto možné použiť aj názov „sójový párok“. Predpokladá sa, že názvu potraviny český spotrebiteľ porozumie a je zrejmé (z informácií uvedených na balení a pod.), že ide o alternatívu mäsového párku. Orgán úradnej kontroly potravín síce môže v konkrétnom prípade rozhodnúť, že daný spôsob označenia uvádza spotrebiteľa do omylu, ale ak je všetko potrebné uvedené na balení tak, že to neuvádza spotrebiteľa do omylu, nemá argumenty. V neposlednom rade Súdny dvor EÚ vo vyššie uvedenom rozhodnutí uvádza, že pojem „alternatíva mäsa“ alebo „náhrada mäsa“ nemožno použiť.
Informovaný zákazník v spleti názvov
„Vegánskym alternatívam sa venujeme približne tri roky. Sú to výrobky s tým istým alebo veľmi podobným chuťovým profilom, ako pri našich tradičných výrobkoch. Nie je to pre nás iba nejaká podkategória. Je to úplne nová značka, ktorá sa produkuje v nových priestoroch a s novými obalmi. Od začiatku sme sa chceli prihlásiť k tomu, že sme to my, Ryba Žilina. Dlho sme hľadali identitu, cestu odlíšenia, pričom nám to komplikovalo označovanie. Máme v portfóliu alternatívy párkov, nárezov, lahôdkových šalátov a extra kategóriu Vegánsku tresku. Pri šalátoch bolo označenie relatívne jednoduché, no pri párkoch sme museli časť obalov s nevhodným názvom odstrániť. Vegánska treska je kapitola sama o sebe. Zatiaľ sme situáciu vyriešili tak, že sme si Tresku vegan ošetrili patentom, ktorý sa volá „Treska vegan“ a na obale je pečať,“ povedal Michal Britvík, Generálny riaditeľ, Ryba Žilina.
„Aktuálne máme viac ako 50 % trhu rastlinných alternatív mlieka najmä vďaka značke Alpro, ale zároveň sme jedným z najväčších výrobcov mliečnych produktov. Chceme, aby obe tieto kategórie fungovali a vzájomne koexistovali. Musíme si však nachádzať iné cesty, ako správne informovať spotrebiteľa, aby vedel, čo si vlastne kupuje. Musíme aj v marketingu komunikovať inými spôsobmi. Na mandľový, ryžový nápoj si už zákazníci zvykli, no máme však aj kokosové a sójové „jogurty“, ktoré nazývame krkolomne „fermentovaný výrobok na báze sóje“. Pre Danone to vytvára bariéry do budúcnosti. Čo bude názvom pre rastlinnú alternatívu kefíru? Kefír je totiž tiež fermentovaný výrobok. Naši spotrebitelia výrobky bežne volajú „sójový jogurt“, „sójové mlieko“, no my tieto názvy ako výrobca používať nemôžeme,“ uviedla počas panelovej diskusie konferencie Mária Jendrišáková, Corporate Affairs Lead, Danone.
Keď legislatíva brzdí inovácie
Výroba a spracovanie mlieka a mäsa sú špecifické oblasti hospodárstva, ale aj v týchto odvetviach ide vývoj dopredu. To, že sa otvára okno príležitostí pre vstup rastlinných alternatív a mäsa „vypestovaného v laboratóriách“, je prirodzený dôsledok vývoja a na vlnu trendu „naskakujú“ aj tradiční výrobcovia. Všetci chcú inovovať, byť bližšie k zákazníkovi, otvárať nové kategórie a segmenty, čím sa však častejšie dostávajú aj do konfliktu s právnou reguláciou trhu s potravinami. Ako už bolo spomenuté, názvy sú raz zadefinované a teda požívajú istý stupeň ochrany. Dalo by sa povedať, že plant-based kategória spôsobuje silnej mäsiarskej a mliekarenskej lobby vrásky podobne, ako svojho času Uber taxislužbám a Airbnb hotelom.
Vedeli ste, že len 32 % ľudí chodí nakupovať s nákupným zoznamom? Väčšina nákupných rozhodnutí tak vzniká priamo na predajnej ploche a mnohé sú tzv. impulzívne, vykonané na základe náhleho podnetu. Sú situácie, kedy človek nakupuje spontánne, v strese, na autopilot alebo z toho dôvodu, že je lačný. Tu platí osvedčená rada nechodiť nakupovať hladný.
„Máme alternatívu k autám na konvenčné palivá – elektroautá. Máme okrem ľudskej inteligencie aj umelú inteligenciu. Nikdy som sa vo svojej praxi nestretol so zákazníkom, ktorý by si v obchode pomýlil živočíšny a plant-based produkt,“ konštatoval Michal Britvík a dodal: „Uvádzať ľudí do omylu je kontraproduktívne. Nikomu by to nepomohlo. Chceme túto kategóriu rozširovať. Nemáme však toľko jazykových kombinácií, aby spotrebiteľ hneď vedel identifikovať, o alternatívu čoho ide. Nemáme to ako inak nazvať.“
Do názvov výrobkov tak často prenikajú cudzie jazyky, najmä angličtina alebo nemčina. Stále komplikovanejšie názvoslovie je výzvou aj pre kontrolné orgány. Do budúcnosti sa bude musieť EÚ popasovať práve s harmonizáciou názvov, rovnako ako to bolo pri zdravotných tvrdeniach na obaloch a piktogramoch.
„Súčasný spotrebiteľ kategóriu plant-based už pozná a vyhľadáva. Názov ho neprivedie do omylu. Pred uvedením noviniek na trh realizujeme prieskumy, či spotrebitelia chápu názov aj kategóriu,“ uviedla Mária Jendrišáková a dodala: „Každý reťazec a výrobca sa snaží, aby spotrebiteľ našiel to, čo hľadá a aby bol spokojný. Reťazce sú pre nás dôležitým partnerom, lebo môžu pomôcť navigovať spotrebiteľa a osloviť ho správnym vystavením. Máme príklady z iných krajín, kde je kategória rozvinutá a kde má špecifický category management. Vnímame aj to, ako rozvoj kategórie brzdí legislatíva, ktorá má vplyv na frekvenciu nákupov a penetráciu noviniek. Podstatne lepšie sú tieto ukazovatele na trhoch, kde legislatíva umožňuje väčšiu flexibilitu v komunikácii so spotrebiteľom.“
Juraj Turzo
Zdroj a foto: Plant-Powered Perspectives
