Rozhovor: Mlieko sa opäť ocitlo v problémoch
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 11. jún 2015
Slováci v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov zaostávajú za vyspelejšími krajinami EÚ. Ak by tu bola ideálna spotreba k množstvu mlieka na trhu, zrušenie mliečnych kvót by neznamenalo problém. Všetko je však inak.
Hovorili sme s Ing. Margitou Štefánikovou, riaditeľkou Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Ako hodnotíte aktuálnu situáciu na trhu s mliekom? Aké problémy najviac vystupujú do popredia ?
M.Š.: Momentálne považujem za najväčší problém pokles nákupných cien mlieka. Za posledný rok na Slovensku poklesli takmer o 10 centov na kilogram a v súčasnosti sa dostali až na úroveň okolo 27 centov, čo je hlboko pod výrobnými nákladmi. Prvovýrobcovia tak momentálne aj po zohľadnení podpory zo strany štátu vyrábajú na každom litri mlieka stratu vo výške v priemere 7 až 9 centov. Tieto čísla vyzerajú opticky malé, ale pri podniku s ročnou produkciou 5 miliónov litrov mlieka tieto straty predstavujú 350 000 - 450 000 €.
Čo spôsobilo pokles nákupných cien?
M.Š.: Veľký pokles nákupných cien v celej EÚ spôsobila nerovnováha na trhu. Produkcia mlieka narástla rýchlejším tempom ako jeho spotreba. Napríklad len v EÚ sa produkcia mlieka zvýšila za rok 2014 až o 6,5 miliardy kilogramov, čo je asi 7 násobok ročnej produkcie Slovenska. No a keďže v EÚ sa spotreba nezvyšuje a vo svete rastie len asi o 2% ročne, zvyšok mlieka zostal na trhu. Tento prebytok tlačí na ceny spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov, ale hlavne na cenu suroviny. Pod výrazné znižovanie cien sa z hľadiska celosvetového obchodu podpísal tiež veľký prepad čínskeho dovozu mlieka a mliečnych výrobkov z EÚ a takisto Ruské embargo.
Ako vnímate postavenie obchodných reťazcov vo vertikále mlieka?
M.Š.: Ani vertikála mlieka, teda prvovýroba, spracovanie a obchod, sa nevyhla problému nevyvážených obchodných vzťahov. Obchod dlhodobo tlačí na odbytové ceny, teda na ceny, za ktoré nakupuje mlieko a mliečne výrobky od spracovateľov mlieka. Spracovatelia mlieka tento tlak prenášajú na prvovýrobcov mlieka.
Oficiálne štatistiky a analýzy odhaľujú, že podiel obchodu na cene z roka na rok narastá. Napríklad za posledný rok narástla pri 1,5% trvanlivom mlieku marža obchodu až o 20%.
Čo sa týka spotrebiteľských cien mlieka a mliečnych výrobkov, zaznamenávame ich mierny nárast. Je verejným tajomstvom, že obchodné reťazce využívajú dumpingové ceny mlieka na prilákanie zákazníkov do svojich predajní. Spotrebiteľská cena 1,5 %-ného trvanlivého mlieka sa napríklad v súčasnosti dostáva až na neúnosnú hranicu 39 centov za liter. A tu si treba otvorene položiť otázku: „ Je naozaj nevyhnutné, aby liter mlieka stál 39 centov, keď za liter vody sa platí aj 2 €?" Odpoveď visí vo vzduchu...
Aký predpokladáte vývoj cien mlieka v nasledujúcich obdobiach?
M.Š.: To, ako sa budú vyvíjať nákupné ceny na Slovensku závisí od viacerých podmienok. Napriek tomu, že slovenský trh s mliekom je malý, veľmi nás ovplyvňuje situácia na európskych a svetových trhoch. Ak sa pozrieme na celosvetový vývoj cien priemyselných komodít ako sú maslo, sušené odstredené mlieko, syry a ďalšie, na posledných burzách ešte stále ceny mierne klesajú. Z celosvetového hľadiska môže ceny mlieka ovplyvniť hlavne vývoj produkcie a spotreby, teda či bude trh schopný túto produkciu absorbovať.
Vychádzam zo skutočnosti, že dodávky mlieka v EÚ v tomto období poklesli, čo by mohlo spôsobiť uvoľnenie tlaku na trhu. Predpokladá sa, že pri súčasných nižších cenách, by mohla Čína oživiť dovoz mlieka, čo by mohlo znamenať v druhom polroku 2015 mierny nárast cien suroviny.
S ukončením kvót na mlieko v EÚ súvisia zrejme mnohé zmeny. O aké ide?
M.Š.: Systém mliečnych kvót nemáme v EÚ od 1. apríla 2015, teda nie je to ešte príliš dlhá doba. Znamená to, že prvovýrobcovia mlieka – farmári nemajú žiadne obmedzenie, koľko mlieka môžu na trh dodať. Zrušenie systému mliečnych kvót samotné by nemuselo automaticky znamenať problémy pre prvovýrobcov mlieka, keby bola na trhu s mliekom rovnováha, t.j. keby sa vyrobené mlieko aj spotrebovalo. Tak, ako som už uviedla, v súčasnosti je mlieka veľa a preto klesla jeho cena. Akonáhle začala klesať jeho cena, začali sa znižovať aj dodávky mlieka. Celkovo to vyzerá tak, že cena suroviny sa stáva v čase po zrušení mliečnych kvót jediným regulačným nástrojom na trhu s mliekom. Cena mlieka teda rozhodne o tom, kto a koľko sa ho vyrobí či už z pohľadu sveta, EÚ, alebo Slovenska.
Aké najväčšie hrozby v mliečnom sektore vnímate? Je možné im predísť?
M.Š.: Momentálne sa slovenský sektor mlieka nachádza v kríze. Veríme, že táto kríza nenaberie rozmery „veľkej mliečnej krízy" z rokov 2008/2009, kedy prišlo k poklesu nákupných cien mlieka na Slovensku až na 18 centov. Veľké straty vtedy spôsobili to, že desiatky podnikov skončili s prvovýrobou mlieka. Verím, že súčasnú krízu budeme môcť odstupom času nazvať „malou krízou" a nákupné ceny neklesnú pod 24 centov, čo by znamenalo pre slovenský sektor mlieka vážny kolaps. Napriek tomu, že slovenskí prvovýrobcovia mlieka majú porovnateľné náklady, nevedia konkurovať svojim európskym kolegom, pretože majú spravidla o 2-3 centy na kilogram nižšie nákupné ceny a nižšiu podporu. Toto je veľká konkurenčná nevýhoda, ktorá môže znamenať likvidáciu prvovýroby mlieka na Slovensku. Následne by logicky došlo k likvidácii spracovateľského priemyslu a slovenské mlieko a mliečne výrobky by zmizli z pultov predajní. Obchod by sa musel spoľahnúť na dovoz mlieka a mliečnych výrobkov. Okrem toho by došlo k zrušeniu súvisiacich odvetví ako sú dodávatelia ustajňovacích, dojacich, kŕmnych technológií, výživy, veterinárnych prípravkov, atď. Samozrejme netreba zdôrazňovať, že v tejto súvislosti by došlo aj k veľkému výpadku počtu pracovných miest a nárastu nezamestnanosti, hlavne na vidieku.
Diskutovaná je aj otázka nízkej spotreby mlieka. Ako je to v skutočnosti?
M.Š.: Slováci majú veľmi nízku spotrebu mlieka. Dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu a rok. Ak ju porovnáme s priemerom EÚ, ktorý je na úrovni cca 270 kilogramov, poprípade s odporúčanou spotrebou podľa WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie (220 kg), treba uznať, že v tejto oblasti vážne zaostávame za vyspelými krajinami. Nechcem suplovať lekárov a odborníkov na výživu, ale práve tu sa otvára jasné prepojenie nízkej spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so zdravotným stavom obyvateľstva, ktorý úzko súvisí s vysokými zdravotnými nákladmi.
Prečo sú na pultoch predajní mnohé zahraničné mliečne výrobky lacnejšie, ako slovenské?
M.Š.: Je pravdou, že ceny mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia sú veľakrát nižšie ako slovenské. Je to spôsobené tým, že okolité štáty svoje prebytky mlieka a mliečnych výrobkov umiestňujú na slovenský trh za ceny, ktoré zohľadňujú výrazne vyššiu podporu ich poľnohospodárov, nižšie odvodové a daňové povinnosti a iné, skryté formy podpory, ktoré sa premietajú aj do ceny. A častokrát v tejto cenovej politike zohráva významnú úlohu aj obchod, ktorý si na domáce výrobky dáva vyššie marže.
Akým spôsobom chcete podporiť u spotrebiteľov povedomie, aby nakupovali kvalitné slovenské mlieko?
M.Š.: V tomto smere by som chcela apelovať na slovenských spotrebiteľov, pretože si často neuvedomujú, akú úžasnú silu majú v rukách práve oni. Oni rozhodnú, či skončí v ich nákupnom košíku slovenský, alebo zahraničný mliečny výrobok. Oni v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, či v budúcnosti bude na pultoch obchodov slovenské mlieko a mliečne výrobky, či budú na Slovensku prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka a či budú mať prácu desaťtisíce Slovákov. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo spolupracuje v otázke osvety a podpory spotreby mlieka so Slovenským mliekarenským zväzom. Spoločne realizujeme propagačné a informačné aktivity na zvýšenie spotreby mlieka z domácej výroby. Vsadili sme hlavne na kvalitu a čerstvosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Učíme spotrebiteľov čítať informácie na obale a prostredníctvom tzv. oválu s označením skratky krajiny rozoznávať označenie slovenských výrobkov od zahraničných. Momentálne sme rozbehli aj propagačnú kampaň pod názvom Slovenská mliečna rodina (www.slovenskemlieko.sk).
Pripravil: Daniel Košťál
Ilustračné foto: archív M. Štefánikovej