Hrozí oklieštenie ponuky výrobkov zo Slovenska?
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 03. január 2023
Opýtali sme sa niekoľkých slovenských producentov počas podujatia Vianoce so Značkou kvality v Nitre na to, čo očakávajú v roku 2023. Nikto z nich však neprekypoval optimizmom.
Presadiť sa v maloobchode bude zrejme čoraz zložitejšie. Je možné, že niektoré výrobky bude dostať len v regáloch sietí, ktoré sú zamerané na ponuku slovenskej produkcie alebo iba v lokalite, v ktorej sa vyrábajú.
Zrejme vám napadne dodať, že tak to bolo aj doteraz. Áno bolo, no vzhľadom k inflácii, cenám energií a cene práce, sa ďalšie a ďalšie slovenské výrobky stávajú menej konkurencieschopné. Zastúpenie slovenskej produkcie v regáloch je rôzne, podľa meraní Go4Insight pre Potravinársku komoru Slovenska síce mierne stúplo, ale aj to pravdepodobne najmä vďaka privátnej značke Lidl Slovenskô. Podiel slovenských potravín v roku 2022 dosiahol hodnotu 42,3 %. Nárast podielu slovenských výrobkov pokračuje neprerušene piaty rok za sebou s priemerným ročným nárastom 1 percentuálny bod. (pozn. red. osobný zber dát prostredníctvom anketárov agentúry Go4insight prebiehal v 360 predajniach potravinových reťazcov v celej SR, a to v mesiacoch marec až apríl 2022 v rovnakých obchodných sieťach ako v roku 2021).
Kým v zahraničí je podpora pôdohospodárov a lokálnych producentov bežnou súčasťou vládnej agendy, na Slovensku sa prostriedky alokovali do iných sektorov. Až za posledné roky sa podarilo „vylobovať“ väčšiu podporu pre slovenských producentov. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) Samuel Vlčan na spomínanom podujatí v Nitre konštatoval, že v podstate každý výrobca, ktorý si podal relevantnú žiadosť podľa zadania, nejakú formu podpory dostal. Keďže na konci dňa si ten-ktorý výrobok vkladá do košíka spotrebiteľ, MPRV SR spustilo na tomto podujatí oficiálne aj kampaň na podporu produkcie, ktorá má punc Značky kvality. Ministerstvo si nechalo vypracovať prieskum, podľa ktorého je spontánna znalosť Značky kvality na úrovni až 70 %, na čo práve nadväzuje aj kampaň. Tá mala v exponovanom čase, kedy ľudia nakupujú zásoby na Vianoce, upozorniť na slovenskú produkciu a na tradičné chute a vône. Chce byť aspoň z časti protiváhou masívnej marketingovej komunikácie nadnárodných reťazcov.
Zdražuje práca, energie, preprava aj potraviny
Podľa údajov Štatistického úradu SR boli ceny potravín a nealkoholických nápojov v októbri 2022 medziročne vyššie až o 26,1 %. Drahšie ako pred rokom boli najmä oleje a tuky (o 51,1 %), mlieko, syry a vajcia (o 30,0 %), mäso a výrobky z neho (o 27,6 %), chlieb a obilniny (o 27,5 %), ale aj zelenina (o vyše 25,5 %). Za cukor, med, džem a sladkosti sme si priplácali 19,5 %, ryby a morské plody zdraželi o 15,8 % a ovocie o 15,6 %. Eva Sadovská, analytička WOOD&Company odhadovala, že za tohtoročný predvianočný nákup potravín zaplatí slovenská domácnosť cca o 25 - 30 % viac ako vlani.
Ešte pred pádom vlády bola odsúhlasená novela Zákonníka práce, ktorá s účinnosťou od 1. júna 2023 mení určovanie výšky príplatkov za prácu v neštandardnom pracovnom čase, t.j. v sobotu, nedeľu resp. za prácu v noci tak, aby boli tieto opätovne naviazané na vývoj minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda má po dohode sociálnych partnerov vzrásť od 1.1.2023 na úroveň 700 €. Podľa spoločného vyjadrenia zástupcov PKS, SAMO, ZO SR a SPPK však schválenie novely Zákonníka práce povedie k ďalšiemu zvýšeniu cien, najmä základných potravín. Tým, že bude musieť dôjsť k zvýšeniu výšky príplatkov ku mzde v prvovýrobe, spracovaní aj predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, je dôvodné predpokladať rast cien pekárskych výrobkov, zeleniny, mäsa, mlieka, vajec, ale aj ďalších výrobkov. A to v situácii, keď sa do cien potravín u nás už premietajú zvýšené náklady dodávateľov v dôsledku rastu cien energií, obalových materiálov, ruského terorizmu a narušených dodávateľských reťazcov.
Spotrebiteľ má (oprávnené) obavy
Z ďalších kuloárnych informácií získaných zo sektoru logistiky vyplýva, že zďaleka nedosahujú prepravné predvianočné špičky z minulých rokov. Spotrebiteľ má obavy z budúceho vývoja ekonomiky, nechce siahať na úspory, a teda nakupoval pod stromček skôr lacnejší tovar v menšom množstve a obdarúval menej ľudí. Čo sa týka spotrebného košíka potravín a drogérie, jeho štruktúra sa nijako zásadne nemenila, ale menilo sa množstvo položiek a konkrétne značky. Pri porovnaní cenoviek je žiaľ lokálpatriotizmus prinajlepšom druhý faktor v poradí. Rozhoduje cena, ale aj to, čo a s čím sa porovnáva.
Paradoxne v krajoch, ktoré sú bohatšie, je podľa prieskumu Go4Insight podiel zastúpenia „drahých potravín“ zo Slovenska najnižší. Naopak v relatívne chudobnejších regiónoch, je podiel slovenských potravín vyšší. Skutočnosť je daná okrem iného štruktúrou a geografickým rozdelením retailových formátov. Najvyšší podiel slovenských produktov je v malých predajniach, ktoré sú prevažne v regiónoch a majú dlhodobo najvyššie zastúpenie domácich potravín.
Kým počas pandémie a lockdownu reštaurácií si spotrebitelia dopriali aj drahšie potraviny a nepozerali tak úzkostlivo na cenovky, v súčasnosti sú v hľadáčiku privátne značky a tovar v promócii. Tovar v promócii však nerieši problém ponuky z pohľadu slovenských dodávateľov. Sú to aktivity, ktoré často znamenajú krátkodobý nápor na výrobu a nasleduje jej útlm. Navyše reťazce môžu po skončení promócie dopredať nepredaný pôvodne akciový tovar za inú cenu.
Pozor na potravinovú sebestačnosť
Všetky spomenuté faktory sa premietajú do cien vstupov, ktoré ak sa aj rozprestrú v celom dodávateľskom reťazci, tak cena pre konečného spotrebiteľa bude vyššia. Účastníci dodávateľského reťazca si uvedomujú, že slovo „optimalizácia“ je eufemizmus. Budú nasledovať tvrdé škrty vo výrobe, mnohé inovácie skončia v šuplíkoch a žiaľ, už sa deje aj vylistovanie z regálov a pultov. V dôsledku nesystematických pandemických kompenzácií a zvyšovania vstupov (vrátane práce) miznú aj prevádzky zo sektoru horeca, teda slabne on-trade retail, ktorý je pre menších lokálnych producentov jedným z kľúčových predajných kanálov a alternatívou k predaju v reťazcoch.
Za ostatné roky takmer všetky významné reťazce deklarovali nejakú formu ústretovosti voči slovenským producentom. Viaceré majú vyhradené regálové plochy alebo sekundárne vystavenie len pre výrobky zo Slovenska. Iné implementovali vlastné označenie slovenskej proveniencie, ktoré má zlepšiť orientáciu spotrebiteľa. Faktom je, že viacerí producenti sa vďaka kooperácii s obchodnými reťazcami rozrástli tak, že dnes sú v prvej päťke medzi domácimi hráčmi a vyvážajú aj do zahraničia. Práve počas pandémie a logistických obmedzení sa ukázalo, že je dobré mať zalistovaných lokálnych výrobcov, ktorí dokážu pokryť dopyt daného reťazca. Spoliehať sa iba na import teda nemusí byť pre reťazce z dlhodobého hľadiska ekonomicky výhodné. Stále platí – a potvrdzuje to i GfK – že spotrebiteľ je ochotný pri jednej nákupnej misii navštíviť priemerne štyri predajne. Ak niečo nenájde v jednej sieti, nakúpi to v inej.
Na záver sa vráťme k podpore slovenskej produkcie a k jej legislatíve. Tzv. Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach je dnes platný v oklieštenej podobe, ktorá nie je pre domácich výrobcov nápomocná. Zvýšenie príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu dokonca zhoršuje podmienky a konkurencieschopnosť domácej produkcie. Výroba potravín pritom patrí medzi kritickú infraštruktúru a už zo svojej povahy je jasné, že vyžaduje prevádzku aj počas víkendov. Chýba systematická a dlhodobá podpora poľnohospodárov a slovenských producentov. To však nie je len dôsledok iba ponovembrového vývoja alebo osamostatnenia Slovenska, (zámerne?) chaotickej privatizácie, bruselskej legislatívy alebo následného domáceho „goldplatingu“.
Dá sa povedať, že ešte v súčasnosti pociťujeme dôsledky nevyváženého prístupu k výrobe a prvovýrobe v Československu po roku 1948. Diktát z Moskvy a Prahy nebral v úvahu slovenské špecifiká a demografiu, pričom Slováci doma nemali pracovné príležitosti, družstvá boli zanedbávané a tak, ľudia migrovali za prácou do industriálne rozvinutých Čiech. Dnešnou optikou sa zdá, že „slovenský tiger“ dobehol zameškané. V počte vyrobených vozidiel na hlavu je Slovensko svetová špička a stavajú sa tu obrovské priemyselné parky či inovačné kampusy a centrá zdieľaných služieb. Ale nájsť plochy, na ktorých sa pestuje napríklad chmeľ a ďalšie plodiny, je sizyfovská úloha.
7 možných scenárov vývoja dostupnosti slovenskej produkcie:
1. Výrobky nebudú v ponuke v takej hĺbke a šírke. Týka sa to najmä položiek v strednej cenovej hladine.
2. Výrobky sa presunú do prémiového alebo diskontného segmentu.
3. Výrobky budú dostupné pod privátnou značkou (Z pohľadu spotrebiteľa: najvyšší podiel privátnych značiek je v kategórii mlieko, za ňou nasledujú mäsové výrobky balené, nemrazené a mliečne výrobky – prírodné syry. Najmenej privátiek je logicky v kategóriách pivo, víno, liehoviny a destiláty. Z pohľadu dodávateľa: privátka je zaujímavá aj preto, že takto dokáže vyvážať produkciu aj do zahraničia. Na druhej strane je objem výroby závislý od dohody s reťazcom, po jej ukončení môžu zostať kapacity nevyužité.)
4. Budú sa opakovať prípady z minulosti, kedy sa reťazec nedohodne s dodávateľom a na istý čas nebudú výrobky dostupné vôbec.
5. Výrobky budú dostupné prevažne v reťazcoch zameraných na slovenskú produkciu (COOP Jednota Slovensko, družstvá CBA, Starý otec, Fresh, Yeme, Kraj...)
6. Výrobky budú dostupné len v malej spádovej oblasti okolo výroby.
7. Výrobky budú len v on-trade, on-line resp. budú predávané z dvora (viz. článok https://www.retailmagazin.sk/obchodnik/maloobchod/3991-debnicky-sa-stali-symbolom-cerstvosti. V tomto bode je potrebné podotknúť, že produkcia zo Slovenska sa predáva v reťazcoch aj nebalená napríklad pultový predaj mäsa a delikates, ovocie a zelenina, čím sa samozrejme nedostáva do štatistík. U nás fungujú aj viaceré bezobalové obchody, avšak ich podnikanie komplikuje okrem už uvedených faktorov aj súčasná legislatíva. Pri predaji z dvora je ponuka tiež legislatívne oklieštená.
Juraj Turzo
Zdroje: WOOD&Company, UniCredit Bank, SAMO, MPRV SR, PKS, GfK, Go4Insight
Ilustračné foto: Shutterstock.com
