Záujem o strukoviny klesá, hoci sú lacné

Strukoviny, najmä hrach, fazuľa a šošovica, sú veľmi výživné a niektorí odborníci ich považujú dokonca za skvelú náhradu mäsa. Hoci by mali byť súčasťou zdravej výživy, konzumujeme a pestujeme ich menej ako v minulosti. Domáca produkcia strukovín klesla za posledné dvadsaťročie na tretinu.

 

 

strukoviny 2022 v 

 

„Strukovinové jedlá sú lacné, no my si radšej dáme mäso,“ hovorí Robert Kovács z Hronoviec, ktorý sa pestovaniu strukovín venuje. Jeho slová potvrdzujú aj prieskumy Úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorého na Slovensku rastie konzumácia mäsa a mäsových výrobkov, ktoré pritom Svetová zdravotnícka organizácia označuje za možné karcinogény. Strukoviny sú pritom vhodnou alternatívou ku mäsu, okrem vysokého zastúpenia bielkovín, vlákniny a nízkeho obsahu tuku a cukru obsahujú aj fytosteroly, ktoré znižujú hladinu cholesterolu.


Spotreba strukovín však podľa Štatistického úradu SR na Slovensku klesla za 20 rokov asi o 300 gramov na osobu, konkrétne z 1,9 kilogramu ročne na vlaňajších 1,6 kilogramu. V susednom Česku si pritom šošovicovú polievku doprajú spotrebitelia oveľa častejšie, za desať rokov v tejto krajine narástla spotreba strukovín z 2,3 kilogramu na osobu na 3,6 kilogramu na osobu.


Ceny strukovín sú pritom relatívne stabilné. Cena výrobcov za tonu hrachu za 20 rokov stúpla o štvrtinu a tonu šošovice podľa štatistík výrobcovia predávajú momentálne za rovnaké ceny ako v roku 2002.


Polia miznú


Pestovateľské plochy so strukovinami sa na Slovensku za 20 rokov zmenšili takmer na tretinu. Ešte v sezóne 1999/2000 dosiahla osevná plocha 31,5-tis. hektárov a do sezóny 2020/2021 klesla na necelých 12-tisíc. Okrem hrachu jedlého a kŕmneho sa u nás pestuje fazuľa, šošovica, cícer baraní, peluška kŕmna, vika siata, lupina, bôb a zmesi strukovín a strukovinovo-obilné zmesi.


„Pestovanie strukovín má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, no ich pestovateľská výmera kolíše, dokonca má tendenciu klesať. V rokoch 2011 - 2014 klesli pestovateľské plochy strukovín pod 10 tis. hektárov,“ uvádza Mária Jamborová z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP). K pozitívnej zmene podľa jej slov došlo až po roku 2015, keď Európska komisia v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike zohľadnila podporu pestovania proteínových plodín a strukovín na zrno.


Slovenská produkcia pritom momentálne predstavuje len 0,6 percenta produkcie EÚ. Porovnanie odborného portálu RETAIL magazin.sk ukazuje, že na Slovensku sa v sučasnosti pestuje asi len 40 percent z objemu strukovín, ktorý tu bol pred 20 rokmi. Kým v sezóne 1999/2000 slovenské polia vyprodukovali takmer 57-tis. ton strukovín na konzumáciu, osivo i kŕmenie, v sezóne 2020/2021 to bolo len niečo cez 25-tis. ton. Najviac sa strukoviny pestujú v Nitrianskom kraji (31 percent), nasleduje Trnavský kraj (28 percent) a Banskobystrický (12 percent).

 

 

Trh so strukovinami (v tonách)

 

strukoviy graf 2022

 

 


Podobný trend je aj v Európe. V hospodárskych rokoch 1993/1994 až 2001/2002 produkcia strukovín v štátoch európskej 15 dosiahla v priemere 8,2 mil. ton ročne. Aktuálne sa na poliach v európskej 27-ke ročne vyprodukuje len 4,5-miliona ton strukovín.


Štatistiky ukazujú, že pokles domácej produkcie strukovín nezapríčinil zvýšený dovoz. Ten totiž klesol na menej ako polovicu z 22,5-tis. ton na necelých 9-tis. ton. Problémom je, že za 20 rokov kleslo aj celkové množstvo strukovín na trhu zo 66-tis. ton na necelých 47-tis..


Na svetovom trhu so strukovinami je momentálne veľmocou Kanada, ktorá je aj najväčším dovozcom na Slovensko – zabezpečuje viac ako tretinu dovozu. Viac ako pätina strukovín k nám prichádza z Česka, 12 percent z Poľska a necelých 12 percent z Etiópie.


Zaujímavosťou však je, že za 20 rokov výrazne narástol vývoz strukovín a to až na trojnásobok. Ak však produkcia iba klesá, tak to znamená, že istý objem strukovín sa ku nám dovezie a potom vyvezie. Vyvážame najmä do Poľska (30 percent), Českej republiky (29,5 percenta), a do Maďarska (13,0 percent).


Hrášok je stále v obľube


Na Slovensku sa pestuje hlavne hrach. Podľa údajov VÚEPP v období rokov od 2016 do 2020 zaberal priemerne 73 percent osevných plôch. Aj v prípade tejto plodiny však nastal pokles produkcie, no keďže spotreba tvorí asi polovicu vyprodukovaného množstva, tak je v prípade hrachu Slovensko viac ako sebestačné.

 

 

Bilancia hrachu v tonách

Bilancia hrachu v tonách

Zdroj: VÚEPP

 


Hrach sa na Slovensku pestuje nielen na potravinárske účely (výživu ľudí), ale aj na kŕmenie zvierat. Z domácej spotreby, ktorá bola v sezóne 2020/2021, na úrovni 13-tis. ton, putovalo necelých 4400 na potravinárske účely, 2800 na semenárske účely a 6000 ton na krmivo. Porovnanie s údajmi spred 20 rokov však ukazuje, že spotreba domáceho hrachu na konzumáciu sa udržala, zatiaľ, čo sa u nás menej pestuje na osivo a na polovicu klesla jeho spotreba na krmivo.


Potvrdzujú to aj štatistiky, hoci spotreba hrachu na obyvateľa za posledných 20 rokov kolísala medzi 500 a 900 gramami ročne, z dlhodobého hľadiska sa nezmenila a stále je na úrovni 0,9 kilogramu. Produkcia sa však znížila o 21-tis. ton zo 48-tis. na 27-tisíc. Aj v prípade hrachu tak výrazne stúpol dovoz a to na štvornásobok.


Šošovica z dovozu


Produkcia šošovice na Slovensku klesla za 20 rokov na pätinu. Kým v sezóne 1999/2000 sa jej na Slovensku vypestovalo 990 ton, v sezóne 2020/2021 to už bolo len 200 ton. Celková ponuka šošovice na trhu sa však mierne zvýšila a spotreba na obyvateľa sa podľa Štatistického úradu SR znížila len mierne, zo 400 gramov ročne na 300 gramov ročne.

 

 

Bilancia šošovice v tonách

Bilancia šošovice v tonách

Zdroj: VÚEPP

 


Štatistiky ukazujú, že množstvo šošovice na trhu sa výrazne nezmenilo a pri podobnej spotrebe to znamená, že kupujeme viac tej z dovozu. Ten za 20 rokov narástol z 1800 ton na 3300. Štatistiky minulých období ukazujú, že sa drvivá väčšina šošovice na Slovensko dováža z Kanady, v roku 2011 išlo o podiel 81 percent a v roku 2015 až 87 percent. Asi desatinu tvoria dovozy z Česka a výrazne malé objemy z Číny, Holandska, Nemecka a zo Španielska.
Jeden z posledných pestovateľov šošovice u nás, Robert Kovács, pritom podotýka, že šošovica je jedna z mála plodín, ktorá až tak netrpí klimatickými zmenami, pretože nie je až tak citlivá na vyššie teploty ako napríklad hrach.


Pád fazule


Fazuľa patrí na Slovensku k najmenej pestovaným strukovinám. V hospodárskom roku 2020/2021 klesla jej pestovateľská výmera v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 56,5 percent na necelých 66 hektárov. Celková produkcia klesla o 57 percent na 31,7 ton. „Ide o historicky najnižšiu produkciu fazule na Slovensku od roku 1992,“ uvádza Výskumný ústav potravinársky. Štatistiky ukazujú, že produkcia za 20 rokov klesla na menej ako jedno percento.

 

 

Bilancia fazule v tonách

Bilancia fazule v tonách

Zdroj: VÚEPP

 


Spotreba fazule sa za 20 rokov znížila len zo 600 gramov na 400 gramov na obyvateľa, čo znamená, že konzumujeme hlavne fazuľu z dovozu a to hlavne z ďalekých krajín a krajín, ktoré nemajú také zásoby vody ako napríklad Slovensko. Staršie štatistiky uvádzajú, že fazuľu dovážame najmä z Etiópie a Číny, asi desatinu z Kanady. Časť sa dovezie aj z Holandska, Českej republiky, či Maďarska. Fazuľu vyvážame najmä do Maďarska, Českej republiky, Poľska, či Rumunska. Pravdepodobne však nie našu, ale dovezenú a prebalenú.


Kŕmne zmesi


Európska únia je najväčším producentom hrachu na výrobu krmív pre hospodárske zvieratá. Druhou najviac pestovanou strukovinou je bôb. Najväčšie pestovateľské plochy sa evidujú vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Litve, Španielsku a v Taliansku.


Na Slovensku sa ročne vyprodukuje asi 3300 ton strukovín na kŕmenie (bez hrachu). Je to asi toľko, koľko máme ročne na trhu šošovice. Pred 20 rokmi sa najviac pestoval bôb, peluška a vika siata, aktuálne je to bôb, lupina, peluška a rôzne zmesi. V tejto oblasti je Slovensko sebestačné, keďže domáca spotreba je 2600 ton ročne, z toho asi tisícka ide na osivo.


"Strukoviny podporujú trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene. Strukoviny fixujú dusík zo vzduchu pomocou baktérií Rhizobium žijúcich v koreňoch. Toto prospieva ako strukovinám, ktoré potrebujú na rast dusík, tak aj baktériám, ktoré sú vyživované rastlinou," podotýka Európska únia k roku 2016, ktorý bol pre to celosvetovým rokom strukovín.


Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

Video

Aký bol Retail Summit 2022

Retail Podcast

Marian Milec: Záujem o rastlinné potraviny rastie

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk