kaufland

kaufland veggie banner l

kaufland

Na Slovensko dovážame stále viac vína

Slováci možno pijú viac vína ako pred rokmi, vinohradov však ubúda. Rastie tak nielen dovoz vína, ale aj samotného hrozna na jeho výrobu, najviac z Maďarska. Na Slovensku sa pestujú hlavne biele odrody, najviac Veltlín, z tmavých odrôd je to Frankovka.

 

vina

 

Kým v roku 2000 bežný Slovák vypil necelých 11 litrov vína ročne, v roku 2015 to bolo až 18. Trend je však kolísavý, štatistiky spred dvoch rokov opäť hovoria o 12 litroch.


Martin Pomfy z Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska si však myslí, že oficiálne čísla nezachytávajú reálnu spotrebu. V štatistikách napríklad podľa neho nie je zahrnuté ovocné víno. “Do tejto kategórie sa schováva veľké množstvo vína, ktoré sa nazýva vínom, ale zväčša ide o nápoj podobný vínu, ktorý nie je vyrobený z hrozna,” hovorí.


Podľa jeho slov je tiež rozdiel medzi tým, koľko sa oficiálne vyrobí slovenského vína a koľko sa ho vyrobí reálne, koľko je dovozového vína, zamiešaného v slovenských vínach a aký je objem dovozového vína, ktoré je udávané na trh pod slovenskou etiketou. Na vinice je totiž možné poberať podporu. Štatistiky by podľa jeho názoru mohli byť presnejšie, ak by sa robila kontrola reálne dopestovaného hrozna na našom trhu. “Navyše sa nebavíme o čiernom obchode s vínom, ktorý výrazne skresľuje štatistiky,” hovorí vinár.


Hoci má veľká časť Slovenska priaznivé klimatické podmienky pre pestovanie vína, nie sme v tomto sebestační. Domáca produkcia by v roku 2019 pokryla oficiálnu spotrebu na 46 percent, keďže sa vyprodukovalo 319-tisíc hektolitrov vína zo slovenských vinohradov. Problémom je podľa M. Pomfyho slabá dotačná politika Slovenska. “V EÚ vyrobia drahšie vína, ako ich predávajú k nám do krajiny, navyše sú zaťažené dopravou. Tu sa bavíme o zaťažení o financie na prepravu a navyše ide o uhlíkovú stopu, kde sa ako krajina zaväzujeme emisie znižovať,” dodáva.


Čo dovážame?


Z celkovej ponuky vína v hospodárskom roku 2019/20 tvorila domáca produkcia len pätinu. Dovoz vína však za 20 rokov stúpol na 11-násobok, konkrétne na 743 tisíc hektolitrov, vývoz bol na úrovni vyše 758-tisíc hektolitrov.


Najviac sa podľa informácií Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva obchoduje s vínom nad dva litre. Z dovozu predstavovalo toto víno 49 percent, z vývozu až 93 percent. Polovica vínových fliaš k nám prišla z Maďarska, vyvážame v drvivej väčšine do Českej republiky (92 - 93 percent vín do dvoch aj nad dva litre). Víno pod dva litre predstavuje asi 44 percent dovozu, mušt asi 5 percent a šumivé víno 2 percentá.


Šumivé víno vozíme hlavne z Talianska (64,7 percent) a Nemecka (17,2 percent), vyvážame do Česka a mušt vozia hlavne z Maďarska a Talianska. Dovážame ešte vermút, hlavne z Talianska - asi sto tisíc hektolitrov ročne a hroznovú šťavu, 182-tisíc hektolitrov - v sezóne 2019/20 hlavne z Maďarska a Talianska.

 

Dovoz vína v jednotlivých kategóriách

 

2019/2020 víno nad 2 l víno do 2 l hroznový mušt šumivé víno
objem (hl) 360 833 329 989 35 768 16 118
hodnota (tis. eur) 16 698 42 521 1 743 7 085

 

Zdroj: MPRV SR

 

“Zásoby vína k 31.7.2020 predstavovali 458 490 hektolitrov. Z tohto množstva sa u výrobcov nachádzalo 323 110 hektolitrov (70,5 percent) a u obchodníkov bolo 135 381 hektolitrov (29,5 percent),” uvádza správa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

 

dovoz vyvoz vina tabulka


Vplyv pandémie


Príchod pandémie koronavírusu však ovplyvnil aj trh s vínom. Utrpel hlavne predaj vín, predávaných v hoteloch, reštauráciách a kaviarňach, čiže tých lepších. “Vo svete je obrovský prebytok vína, vyše 2 miliardy litrov. Klesla spotreba predovšetkým vysoko kvalitných vín. Veľkí výrobcovia vín (Francúzsko, Taliansko a Španielsko) prestali víno vyvážať do tretích krajín, a tak ostalo na trhu EÚ,” uvádza Eva Meravá z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.


“Väčšina menších a stredne veľkých slovenských vinohradníkov vyčerpala svoje úspory, úvery a finančné zdroje už v polovici minuloročného novembra. Kvôli opatreniam proti COVID 19 dosahuje predaj slovenského vína historicky najnižšie hodnoty,” konštatuje E. Meravá. Finančné straty vinárov podľa nej dosahujú milióny eur. Slovenských vinárov tak môže zachrániť hlavne zákazník.


Aký bude tento ročník?


O ročníku 2021 sa hovorí, že bude výnimočným. Najprv bolo chladno a vegetácia bola posunutá, to však rastliny ochránilo pred jarnými mrazmi. Leto však bolo teplé a hrozno začalo pekne dozrievať. Tohtoročný august bol tretím najteplejším augustom od roku 1880. Pestovanie viniča tak ovplyvňuje aj klimatická zmena. Nie však len “stredomorskými” teplotami.


“Za poslednú dekádu oteplenie prinieslo viacero výnimočných ročníkov vína. Určite to pomáha k zvyšujúcej sa kvalite domácich vín. Avšak nepriaznivé ročníky narobia vinohradníkom veľa vrások na tvári, nakoľko prívalové dažde zo sebou zoberú aj hlboko zakorenené vinice, ľadovce nivočia všetko, čo im príde do cesty a podobne,” vysvetľuje M. Pomfy, zároveň vinár z Vinosadov, ktorý za 20 rokov pozbieral veľké množstvo ocenení zo svetových súťaží. Ak je ročník priemerný, vinohradník to podľa neho tiež dokáže vyriešiť: vo vinici si urobí redukcie úrody a víno bude aj tak v skvelej kvalite.


Krajina bieleho vína


Na Slovensku v súčasnosti pôsobí asi 600 vinárov a takmer polovica z nich pestuje víno v malokarpatskej oblasti. Pätina pôsobí na južnom Slovensku, ktoré je najväčšou oblasťou, 15 percent vinárov v nitrianskej oblasti, zvyšok na východnom a strednom Slovensku a Tokaji.


Celkovo sa u nás pestuje 24 odrôd bielych vín, 17 červených, desať stolových odrôd a tri tokajské. Najviac pijeme a pestujeme biele víno. Štatistiky z minulých rokov hovoria, že najviac sa urodí Veltlínskeho zeleného - pätina produkcie, podobne je na tom Rizling vlašský. Desatinu ročnej úrody bielych vín tvorí Müller - Thurgau. Z červených vín, teda modrých viničov, až tretinu plochy vinohradov zaberá Frankovka modrá, viac ako pätinu Svätovavrinecké a 17 percent Cabernet Sauvignon. Nové odrody však nepribúdajú, vinári pestujú tradičné odrody, naviazané na konkrétne lokality.


Lacné a nekvalitné?


Aj pri víne sa ukazuje, že najnižšia cena znamená najnižšiu kvalitu. Pritom nejde len o chuť. Štátna veterinárna a potravinová správa uskutočnila v roku 2019 spolu 1 014 kontrol 2 690 vzoriek vín, z toho bolo 289 v maloobchodných predajniach a 116 kontrol v zariadeniach spoločného stravovania.


Najviac nedostatkov - 14,5 percenta zaznamenali v maloobchodných predajniach. Nešlo len o chýbajúce informácie a označenia. Vo vínach najnižších kategórií, napríklad označovaných ako zmes vín, boli podľa kontrolórov nedostatky v oxidácii aj vôni. Cítili tiež prídavky syntetických aróm, potuchlinu, prchavé kyseliny, nečistý priebeh malolaktickej fermentácie, tiež odhalili aj stopy po mikrobiálnom rozklade a zákaloch. Chuť sa podľa nich v niektorých prípadoch ani nepodobala hroznovému vínu. Išlo o vína z Maďarska a Španielska a zmesi vín z EÚ, ktoré boli plnené do tetrapakových 1-litrových balení, 2-litrových PET fliaš, 5-litrových sklenených fliaš a 1-litrových sklenených fliaš.


Oproti tomu máme na Slovensku viaceré domáce značky, ktoré vyhrávajú svetové ocenenia. No kým víno v tetrapaku sa dá kúpiť aj za euro, cena za kvalitnejšie víno môže byť aj desaťnásobok.


Ceny sa prepadli


Rok 2019 priniesol prepad odbytových cien vína, v porovnaní s cenami v roku 2018. Najvyšší prepad ceny vína (-7,9 percenta) sa vyskytol u Tokajského vína samorodného, jeho odbytová cena bez DPH, spotrebnej dane a dopravy bola 6,38 € na liter. Cena sudového vína Veltlínskeho zeleného klesla o sedem percent na 0,80 €, Svätovavrineckého sudového o 5,2 percenta. Stúpla cena sudového vína Rizlingu vlašského (+2,6 percenta). U fľaškových vín takéto výrazné zmeny v cenách zaznamenané neboli.

 

Vinohrady miznú


Za posledných 20 rokov ubudla na Slovensku viac ako polovica vinohradov, pričom tie rodiace sa zmenšili na dve pätiny. 

 

Rozloha vinohradov SR

 

rok       1998       2005       2010       2019
vinohrady (ha) 22 809 16 772 14 475 10 927
z toho rodiace 19 518 13 429 9 225 7 972

 

Zdroj: Štatistický úrad SR 

 

Problémom je nielen tendencia stavať vo vinohradoch, ktorá mení vinohrady na stavebné pozemky hlavne v Bratislave. Štatistiky ukazujú, že dovážame nielen víno, ale tisíce ton hrozna na spracovanie. V roku 2000 sme podľa údajov Colného riaditeľstva doviezli 1816 ton hrozna na víno. No kým ešte v sezóne 2016/17 sa doviezlo 3 239 ton na spracovanie, v uplynulej sezóne to bolo len 1 170 ton.

 

“Môžeme predpokladať, že pandémia priniesla zníženie objemu dovozového vína. Niektorí vinári na Slovensku majú problémy s odbytom a preto vo veľa prípadoch výkup domáceho vína “za drobné” v posledných dvoch rokoch čiastočne nahradil dovoz,” hovorí M. Pomfy. Väčšina (88,8 percent) hrozna na víno sa doviezla z Maďarska, kam putoval celý objem vývozu muštového hrozna - 115 ton.


Pred nakupovaním zahraničného hrozna na víno však M. Pomfy varuje, podľa neho tak výrobca nemôže vedieť, ako je prechemizované a aké budúce víno vyrobí. “Víno sa robí vo vinohrade, nie v pivnici,” tvrdí. Podľa jeho slov až 85 percent vinárov na Slovensku nepestuje hrozno a to napomáha dovozu. Pestovanie je totiž drina, treba zamestnať ľudí, pracovať vo vinici, riskovať choroby, ľadovce, záplavy, škorce, daniele, diviaky, ale aj krádeže dozretých plodov.


Najviac vína na svete vyrobia Francúzi, za nimi sú Taliani a Španieli, ktorí majú, mimochodom, najviac hektárov vinohradov – až 13 percent svetovej rozlohy vinohradov. Za prvou trojicou výrazne zaostáva druhá trojica – USA, Argentína a Čile. Slovensko sa medzi 22 najväčších producentov vína na svete nedostalo, keďže jeho produkcia nie je v miliónoch, ale státisícoch hektolitrov.


Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

 

Video

Prvé ohlasy spotrebiteľov na recykláciu plastov

Retail Podcast

Category Management 2: Koho zapojiť do vytvárania plánogramu

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk