Bude slovenský melón raritou?

Melón je typickým symbolom leta, no už v týchto dňoch sa v predajniach objavujú prvé kusy. Keďže slovenské melóny boli vysadené len koncom apríla, aktuálna ponuka je z tretích krajín, hlavne z Maroka.

 

melony21


Na Slovensku sa v porovnaní s obdobím pred 20 rokmi v súčasnosti pestuje len desatina melónov. Dovážame ich asi toľko, koľko sme ich kedysi dokázali vypestovať.


Prepad na desatinu


V roku 1999 sa na Slovensku urodilo takmer 34-tisíc ton dýň a melónov. To je asi toľko, koľko aktuálne vypestujeme jabĺk, teda u nás najviac pestovaného ovocia. Aktuálna produkcia melónov (botanicky dýň červených) je asi len desatina toho, čo sme vypestovali kedysi. Štatistiky pritom výrazný prepad u dýň zaznamenali už pred 15 rokmi.


Hoci sa môže zdať, že melón je ovocie, patrí medzi zeleninu. Patrí do čeľade tekvicovité, je príbuzným uhoriek, tekvíc, patizónu a cukiet. Štatistiky ukazujú, že jeho produkcia tvorí len 0,6 percenta vypestovanej zeleniny na Slovensku.

 

 

Vývoj produkcie v tonách

 

vyvoj produkcie v tonach

 

Zdroj: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

 

 

Melónom, ale aj ďalším plodinám sa podľa riaditeľa Zväzu zeleninárov a zemiakárov Slovenska Jozefa Šumichrasta stala osudnou konkurencia, ktorá prišla s nástupom veľkých obchodných reťazcov. “Veľa menších pestovateľov melónov skončilo. Ľudia začali nakupovať v reťazcoch, tam nakúpili všetko, menšie predajne a predajne typu „zelovoc“ zanikali. Pre menších pestovateľov navyše nebolo ľahké udržať cenovú hladinu,” hovorí. V súčasnosti je paradoxne trendom, že reťazce domácu produkciu vyhľadávajú.


Okrem toho, že sa produkcia melónov na Slovensku vo všeobecnosti znížila, v jednotlivých rokoch zároveň kolíše. Melóny totiž patria medzi teplomilné rastliny a nie každý rok majú ideálne podmienky. Rastú pomerne rýchlo, avšak majú vysoké nároky na vlahu,živiny, dostatok slnka a tepla. Ešte nedávno to však kvôli intenzívnejším dažďom na melónovom poli vyzeralo tak, ako keby išlo o ryžové polia.


“Kvôli intenzívnym zrážkam sme museli pomocou čerpadiel vyťahovať vodu z celého poľa. Počas dňa aj v noci, 24 hodín bez prestávky, aby sme vysadené rastliny uchránili a neboli ponorené vo vode,” hovorí farmár Patrik Magdoško zo Zemplína. “Na polia sme navyše museli natiahnuť geotextíliu, priesady bolo nutné zakryť, aby teplotné vplyvy neboli príliš výrazné,” opísal. Úroda melónov tak podľa jeho slov bude v tomto roku k dispozícii neskôr ako obvykle, odhaduje, že približne okolo 20. júla. Vlani bolo naopak nutné intenzívne zalievať. “Minulý rok bol príliš suchý, zrážky zintenzívnili až 18. – 19. mája. Približne 25 - 30 dní sme nosili 1200 litrov vody ráno a 1200 litrov vody večer na vzdialenosť 400 metrov,” dodáva. Tento rok radšej investoval do systému závlah.


Vyššia konzumácia


Zberová plocha dýň červených predstavovala na Slovensku ešte v roku 1999 1 556 hektárov. Do roku 2002 klesla na tretinu. V roku 2015 bola na úrovni už len 119 a aktuálne je len 85 hektárov. “To je však skôr len na osvieženie trhu a potvrdenie, že tu máme aj slovenské melóny,” konštatuje J. Šumichrast.


Teplota, ktorú melóny na svoje dozrievanie potrebujú, na Slovensku pritom kvôli globálnemu otepľovaniu stúpa a je viac menej ideálna. Najteplejších 12 rokov v histórii krajiny však zaznamenal Slovenský hydrometeorologický ústav už od začiatku 90-tych rokov.


Kým slovenská produkcia klesá, chuť našincov na melóny stúpa. Bežný Slovák pred 20 rokmi zjedol asi 3,8 kg melónov ročne, v súčasnosti je to už 7 kg, čo je viac ako jeden priemerný melón. Aj preto ich musíme stále viac dovážať. Pred dvoma desaťročiami sme doviezli necelých 11-tisíc t melónov, v roku 2019 to však už bolo takmer 39-tisíc. Melóny dovážame najviac z Nemecka – menej ako štvrtinu, z Maďarska (pätinu), Veľkej Británie (14 percent) a Talianska (10 percent).

 

 

Porovnanie dovozu a vývozu melónov v tonách

 

dovoz vyvoz melonov

 

Zdroj: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

 


Riziká dovozu


Prvé melóny, ktoré sa objavujú na pultoch predajní, sú však z tretích krajín. To je podľa vyjadrenia našich potravinárov neudržateľné.


V dôsledku dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Marokom sú členské krajiny zaplavované melónmi, paradajkami a tekvicami z tejto krajiny avšak s katastrofálnou uhlíkovou bilanciou. Na druhej strane zavlažovanie týchto kultúr, ktoré sú náročné na vodu a sú určené na vývoz, spôsobí veľké problémy budúcim generáciám Maročanov. Tí tak musia dovážať naše obilniny za vysokú cenu.


Okrem uhlíkovej stopy je podľa J. Šumichrasta rozdiel medzi domácimi a dovezenými melónmi aj v chuti. Ak má cesta k spotrebiteľom len niekoľko kilometrov, melóny sa trhajú v stave zrelosti. “Keď k nám melóny putujú z iných krajín, zberajú sa v takom stave, aby vydržali cestu,” upozorňuje.


Ďalším problémom sú pesticídy. Melón aj dyňa patria medzi plodiny, do vnútra ktorých, vďaka hrubej šupke, pesticídy až tak ľahko preniknúť nedokážu. Naše úrady, ktoré vzorky zeleniny a ovocia každoročne kontrolujú, však našli stopy pesticídov práve vo dvoch vzorkách dýň červených z tretích krajín. Vyplýva to z výročnej správy za rok 2019, podľa ktorej boli zvyšky pesticídov v 83,6 percenta vzoriek ovocia a 48,1 percenta vzoriek zeleniny.


Aj sami pestovatelia sa už v minulosti presvedčili o tom, že všetkého veľa škodí. Potravinový škandál vypukol pred desiatimi rokmi v Číne, ktorá je svetovým lídrom v pestovaní dýň. Roľníci vo čínskej provincii Ťiang-su vtedy pre prehnané použitie chemikálií na podporu rastu melónov prišli o celé akre úrody. Prehnojené melóny totiž popraskali. Pozíciou Číny to však neotriaslo, v produkcii melónov sa jej totiž žiadna krajina na svete nevyrovná. V roku 2019 totiž vyprodukovala viac ako 60 mil. t dýň červených.

 

Svetová produkcia melónov v tonách

 

produkcia melonov v tonach

 

Zdroj: FAOSTAT


Turecko, ktoré je v tomto na druhom mieste, vypestovalo necelých 3,9 mil. t. Vo rebríčku Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) za rok 2019 nasleduje India (2,5 mil.t), Brazília (2,3 mil.t), Alžírsko (2,2 mil.t.), menej ako dve tony vyprodukujú Irán, Ruská federácia, USA, Egypt a Mexiko. V druhej desiatke je z európskych krajín Španielsko s 1,2 mil. t. a na 20. mieste je Taliansko so 650 tis. t. za rok 2019.

 

Bez chémie


Produkcia z dovozu by tak podľa J Šumichrasta mala prísť skontrolovaná. Zaručiť sa však v súčasnosti vie len za tú slovenskú. “Slovenská produkcia má svoju kvalitu a je bezpečná, vzhľadom na to, že viem, ako fungujú naše inštitúcie, viem, ako kontrolujú. Kontroluje sa celý priebeh pestovania aj výstupy. Robia sa rozbory pesticídov, testy na ťažké kovy a pod.,” vysvetľuje riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakárov.


Farmár P. Magdoško hovorí, že to ide aj bez pesticídov. “Keď sa snažíte rastlinu pestovať v zdravom systéme, je odolnejšia voči škodcom, aj voči ostatným vplyvom. Prvý mesiac je o tom, aby sme rastline dali všetku výživu, aby bola pevná, potom už nemusíme používať postreky,” vraví. Vlani rastliny posilnili biologickou zálievkou z farmy pre kone a kravy a podľa neho sa to oplatilo, lebo z 8 tis. kusov jahôd sa neprijalo len šesť. Ak chce farmár docieliť dobrú kvalitu melónov, musí rastlinu zredukovať. „Melónu neumožním mať 9 plodov, keď začína kvitnúť, zostrihneme ho tak, aby mal len 5-6 plodov. Z toho dva kusy sú plody spĺňajúce parametre prvej triedy, ktoré idú zákazníkovi. Druhú, tretiu triedu ani nepúšťame na trh, tieto plody ponúkame do koktailov a drinkov, drení,” uvádza P. Magdoško.

 

Minulý rok si asi 70-tonovú úrodu ľudia rozobrali. Predávali ju cez facebookovú stránku a rozvážali do Michaloviec, Humenného, Sniny a Sobraniec.

 

Nevyhnutnosť zaujať

 

P. Magdoško, ktorý je známy aj ako aktivista, hovorí, že sa do pestovania melónov a jahôd pustil pred dvoma rokmi aj kvôli slabej potravinovej sebestačnosti na Slovensku. “Chcel som ľuďom ukázať, že aj na Zemplíne sa dajú pestovať melóny či jahody, len treba chcieť,” tvrdí. Aktuálne má vysadených 2500 sadeníc melónov.


Štátne dotácie podľa jeho slov farmárov veľmi nemotivujú. “Pri hektárovej nákladovosti asi 20 tis. euro mi 200 – 300 € nepomôže,” hovorí. Napríklad v roku 2019 bola výška podpory štátu na pestovanie od 137 po 357 € na hektár podľa typu ovocia, alebo zeleniny a prácnosti zberu. Podľa P. Magdoška by dotácie mali byť smerované priamo na výsadbu.


Ak chce pestovateľ uspieť, musí podľa J. Šumichrasta zaujať, keďže melóny sú na trhu oveľa skôr, ako začnú dozrievať na Slovensku. “Keď slovenské melóny prichádzajú na trh, tak je už zasýtený a ceny sú tak nízke, že slovenský producent má problém obstáť. Musí prísť s niečím novým a príťažlivým pre spotrebiteľa. Môžu to byť napríklad bezjadierkové melóny, zároveň však musí byť produkcia na špičkovej úrovni,” dodáva J. Šumichrast.

 

Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

 

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk