Trendová je stévia, no legislatíva ju brzdí

Podrobnosti: Uverejnené streda, 22. apríl 2015

stevia Potraviny vhodné pre diabetikov sú už štandardnou súčasťou ponuky maloobchodných predajní. Ich ponuka priebežne rastie a ovplyvnená je niektorými zaujímavými novinkami. O čo je v súčasnosti najväčší záujem?

Na slovenskom trhu nie je veľa spoločností, ktoré sa produkciou potravín vhodných pre diabetikov zaoberajú. Preto sa časť ponuky dováža aj zo zahraničia. Portfólio ponúkaných potravín zahŕňa predovšetkým cukrovinky, nápoje, sladidlá, oblátky či cereálne výrobky, ale aj niektoré polotovary.

Najviac predávané výrobky

„Najväčší záujem je z našej ponuky pre diabetikov o výrobky, ktoré sú rýchlo konzumovateľné. Sú to hlavne cukrovinky a oblátky," hovorí Irena Chrapanová, konateľka spoločnosti IMBER, s.r.o., ktorá má vo svojom portfóliu približne 60 výrobkov vhodných pre diabetikov a najširšiu ponuku sladidiel na trhu. „Sortiment potravín vhodných pre diabetikov neustále obmieňame a spestrujeme. Základ tvoria sladidlá, na tieto sme sa vždy špecializovali. Sladidlá umožňujú prípravu všetkých ďalších sladkých pokrmov, takých, ktoré nie je možné dostať kúpiť vo forme polotovarov," hovorí I. Chrapanová. Diabetici, či už ide o diabetikov prvého alebo druhého stupňa, sú podľa jej slov súčasnou ponukou maloobchodných predajní limitovaní, nakoľko potravín, ktoré obsahujú pridaný cukor, je veľmi veľa. Rizikové pre diabetika môže byť aj bežné pečivo, pokiaľ obsahuje veľa chlebových jednotiek. Treba však rozlišovať. Diabetici prvého typu (aplikujúci si inzulín) konzumujú bežne aj potraviny s cukrom, naopak diabetici druhého typu, ktorých je viac, musia byť pri výbere potravín obozretnejší a cielene hľadať špeciálne koncepty. V ich prípade cukrovka často súvisí s nezdravou životosprávou, stresom a nedostatkom pohybu.

Skladba ponuky

Portfólio sladidiel sa za posledné roky výrazne rozšírilo. „V ponuke máme sladidlá tabletové, tekuté aj práškové. Z sorbit tabletových sú to hlavne sacharínové, cyklamátové a aspartámové sladidlá, tiež sladidlá na báze glykozidov steviolu a cukralu, ktorý je chuťovo najviac podobný cukru. V prípade práškových sú to sorbit so sacharínom, sorbit potravinársky, glukóza a fruktóza. Posledné dve menované sú ideálne aj pre zdravo sa stravujúcich ľudí. Tiež imber fruit (na báze ovocného cukru) a imber sweet (na báze aspartámu). V štádiu príprav je práškové aj tekuté sladidlo na báze glykozidov steviolu. Dlhodobo predávame tekuté sladidlo na báze sacharínu. Veľká je aj rozmanitosť balení, v predaji sú menšie aj väčšie balenia, s rôznym dávkovaním, čím sa celková ponuka znásobuje," uvádza I. Chrapanová. Ako dodáva, zo sladidiel sú v súčasnosti najpredávanejšie sacharínové. Ide o najstaršie sladidlá na trhu, spotrebitelia sú na ne roky zvyknutí, navyše sa dajú využiť aj v domácnostiach nediabetikov. Bežne sa v našich končinách počas leta používajú pri zaváraní. V tomto období ich predaj výrazne rastie a chýbať by preto nemali v takto ladenom sezónnom kútiku.

Trendové koncepty

Červená pre novinky v kategórii sladidiel rozhodne ešte na našom trhu nezasvietila. „Najväčší potenciál vidíme pri stévii. Jej intenzívnejšiemu rozmachu ale na Slovensku bráni nezmyselná legislatíva. Pravdepodobne ide o dôsledok dobre cielenej loby. Vyšla dokonca samostatná vyhláška k sladidlám, kde sa ani neuvádza označenie stévia, ale sladidlá na báze glykozidov steviolu. Už samotný názov stévia je na Slovensku vnímaný v kruhoch zainteresovaných ako niečo problematické. Je na zamyslenie, či sa vôbec tomuto sladidlu u nás niekedy podarí naplno preraziť. Neustále prelepovať a meniť obaly by bolo problematické a neúnosné. Všade vo vyspelejších krajinách sa tieto sladidlá označujú názvom STEVIA a na obaloch sú vyobrazované lístky stévie, aby tieto výrobky spotrebitelia rýchlo identifikovali. Na Slovensku toto možné nie je," konštatuje I. Chrapanová. „Mám pocit, že sme niekedy až príliš pedantní, chceme byť poctivejší, ako ostatné krajiny a nie vždy je to správna cesta. Z môjho pohľadu by mala byť EÚ legislatíva v takýchto prípadoch platná pre všetky členské krajiny v rovnakej miere," uvádza I. Chrapanová. Ako ďalej hovorí v mnohých krajinách sú už sladidlá zo stévie na prvých priečkach obľúbenosti a aj v spotrebe. Príkladom je Japonsko, kde sa stévia využíva nielen pri výrobe sladidiel či potravín, ale aj v kozmetickom priemysle (napríklad do zubnej pasty) už veľmi dlho. Okrem momentálne modernej stévie o pozornosť usilujú v poslednej dobe ďalšie rastliny s podobným účinkom, napríklad lipia či topinambur. Z iných sladidiel našiel uplatnenie na slovenskom trhu aj xylitol, ten je známy predovšetkým zo žuvačiek, kde sa najčastejšie pridáva.

Výber formy

Najvyššiu predajnosť majú podľa slov I. Chrapanovej na slovenskom trhu tabletové sladidlá. Dôvodom je ich pohodlné dávkovanie. Na pečenie nakupujú diabetici viac práškové sladidlá. „Ideálne sú tie, ktoré sú rovnako sladké ako cukor. Diabetik tak nie je viazaný špeciálnym receptom, použiť môže aj recept, ktorého súčasťou je bežný cukor. Ten však musí vymeniť za iné sladidlo," vysvetľuje I. Chrapanová. Veľkú obľubu evidujú podľa jej slov tekuté sladidlá. Je to niečo iné, koncept, ktorý bežný trh sladidiel nepozná. Tekuté sladidlá majú vo všeobecnosti množstvo výhod a preto začínajú byť obľúbené aj u nediabetikov. Použiť sa dajú do omáčok, polievok, nápojov, nálevov, teda všade tam, kde by inak hrozila pri použití cukru tvorba hrudiek. Do koláčov sa príliš nehodia pretože cesto by zostalo príliš riedke a to by sa odzrkadlilo aj na výsledku," uvádza I. Chrapanová.

Miesta predaja

Najviac sladidiel sa v súčasnosti predá v predajniach s potravinami, v rámci špeciálnych dia kútikov, alebo tam, kde je sústredná ponuka cukru. Na takomto mieste sa stáva sladidlo zaujímavé aj pre spotrebiteľov nediabetikov, vždy hlavne počas zaváracej sezóny. Osvedčený je aj predaj v pokladničných zónach, prevažne z dôvodu vyššej bezpečnosti. „Dia kútiky sú večne diskutovanou témou. Na jednej strane sú pre diabetika pohodlné, pretože tu nájde všetko, čo potrebuje, na druhej strane aj tak musí po predajni prechádzať čiže je možno jedno, odkiaľ si svoje potraviny vyberie. Dlho boli dia kútiky považované za miesta, kde zákazník verejne priznáva svoj handicap. V súčasnosti už to celkom neplatí. Skutočnosťou je, že ukazujú reálny stav, teda to, že potravín vhodných pre diabetikov nie je veľa. Je to iný príklad, ale stačí sa pozrieť na regály s potravou pre zvieratá v priemernej predajni. Keďže tieto tovary generujú obrovské obraty, je aj šírka ich ponuky neporovnateľná...," zamýšľa sa I. Chrapanová. Na druhý stupienok, pokiaľ ide o miesta predaja, treba zaradiť lekárne, kde sa predáva stále viac týchto potravín. Následne sú to drogérie a špecializované predajne kde je podľa slov I. Chrapanovej problematické docieliť ucelenosť a šírku ponuky pre diabetika. Výrobky pre diabetikov sa predávajú aj prostredníctvom zásielkového predaja či internetu. Dôležité je sústrediť pozornosť aj na správne vystavenie, často sa na to zabúda. Potraviny pre diabetikov a tiež sladidlá by mali byť pohodlne dostupné, nie uložené príliš vysoko, ani nízko, dobre viditeľné v ideálne v blokoch podľa jednotlivých tipov.

Marketingová podpora

So sezónnosťou je to pri potravinách pre diabetikov špecifické. Najviac sladidiel sa vo všeobecnosti predá v letnom období, čo súvisí so sezónou zavárania. Sezónne výkyvy evidujú aj cukrovinky vhodné pre diabetikov. Ich vyššie predaje kopírujú najvýznamnejšie sviatky v roku - Vianoce, Mikuláš, Veľká noc. Pokiaľ ide o rozhodujúce kritériá pri výbere týchto produktov, dôležitá je podľa vyjadrenia I. Chrapanovej značka a zavážia aj predchádzajúce skúsenosti. „Efektívne je predaj podporiť rôznymi aktivitami priamo na predajnej ploche, účinná je aj účasť v letákových akciách. Prínosná je pre nás aj účasť na odborných výstavách pre diabetikov. Tu majú zákazníci možnosť vidieť kompletné portfólio, zakúpiť si, čo potrebujú, je tu priestor na komunikáciu a poradenstvo, na riešenie podnetov, aj na realizáciu ochutnávok. Výhodou je, že takýchto akcií je na Slovensku niekoľko do roka," hovorí I. Chrapanová. Čo v súčasnosti najviac kategóriu potravín pre diabetikov poškodzuje? „Veľkým problémom sú napríklad etikety a texty na nich. Príliš časté legislatívne zmeny pri týchto potravinách spôsobujú, že etikety treba neustále meniť. Následne je nutné zásobu starých etikiet na vlastné náklady zlikvidovať a nechať vyrobiť nové. Vždy uvádzam príklad, ktorý hovorí za všetko. Jedno z našich sladidiel, ktoré je na trhu už dvadsať rokov, sme napríklad označovali najprv ako sladidlo, potom ako umelé sladidlo, náhradné sladidlo, momentálne je to stolové sladidlo. My sme ale zloženie za celý ten čas nemenili. Ťažko povedať, čo bude ďalej a hlavne ako tento chaos bude vnímať spotrebiteľ. Neustále meníme texty, podľa toho, ako sa mení legislatíva a pritom je to stále ten istý výrobok. V konečnom dôsledku je aj žalúdok spotrebiteľa ten istý...," dodáva I. Chrapanová.

Daniel Košťál
Ilustračné foto: redakcia, Shutterstock.com