Jablkové sady na Slovensku ubúdajú, dovoz stúpa
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 05. máj 2021
Za desať rokov ubudli na Slovensku dve pätiny jablkových sadov, hoci jablká sú stále najpredávanejším ovocím nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.
Viac jabĺk nielen dovážame, ale aj vyvážame. Spotreba jabĺk nerastie, vypestované jablká vo väčšej miere putujú do zaváranín či štiav. Kým pred desiatimi rokmi bolo na Slovensku viac ako štyri tisíc hektárov jablkových sadov, predvlani ich bolo už len vyše 2500. Ešte v roku 2015 sme mali o 500 hektárov jablkových sadov viac a tvorili polovicu plochy produkčnej výmery všetkých ovocných sadov. V súčasnosti sú to dve pätiny. Aj celkovo sadov ubudlo, pokles však nebol taký výrazný ako u jabĺk. Niektoré plochy, aj keď len mierne, stúpli. Išlo napríklad o jahodové, orechové, ale aj rakytníkové sady.
Produkčná výmera jablčných sadov (v hektároch)
Zdroj: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
Prečo miznú?
Podľa Mariána Vargu, predsedu Ovocinárskej únie Slovenska, sú problémom nielen nevysporiadané vzťahy okolo pôdy, ale aj nutnosť vysokých investícií. Založenie jedného hektára ovocného sadu, hoci aj jablkového, podľa neho stojí zhruba 50-tisíc €, pestovatelia by preto uvítali dotácie alebo pôžičky na tento účel. Ročne sú navyše z registra ovocných sadov vyradených stovky hektárov kvôli vyššiemu veku stromov. Väčšinu vyradených sadov v roku 2020 tvorili práve jablkové sady, išlo konkrétne o 325 hektárov produkčnej výmery, kde rástli staršie jablone, najčastejšie 25-ročné.
Možnosť získania dotácie v hodnote 50-tisíc € síce v súčasnosti existuje, je však určená začínajúcim poľnohospodárom do 40 rokov. Štát tiež poskytuje dotácie na pestovanie ovocia, na investície do technológií, ale aj na integrovanú alebo ekologickú produkciu.
Investície do ochrany ovocných sadov sú podľa M. Vargu ďalšou nevyhnutnosťou. “Budovať ovocné sady bez závlah je v súčasnosti veľmi veľké riziko, sady bez sietí proti krúpam a protimrazovej ochrany ani neodporúčam zakladať. Na druhej strane, z takýchto sadov pochádza kvalitné ovocie, za ktoré slovenský zákazník viac zaplatí a väčší záujem je aj z ďalších krajín Európy,” hovorí M. Varga.
Vlani, práve vďaka intenzívnej protimrazovej ochrane, podľa informácií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, zachránili až 70 percent úrody. Vyžiadalo si to ale náklady v hodnote 1,8 mil. €. Údaje Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva zároveň ukazujú, že bežné režijné náklady na hektár sú v súčasnosti viac ako 19 tis.€.
Ako sa vyvíja produkcia?
Produkcia jabĺk závisí od toho, ako priaznivý je rok. Štatistika ukazuje, že objem produkcie jabĺk kolíše medzi 30 a 40 tis. t ročne. V roku 2016 bola úroda polovičná, dôvodom boli intenzívne aprílové mrazy. V roku 2019 klesla teplota v polovici apríla pod -5 stupňov a ovocinári museli chrániť stromy aj počas mokrého a studeného mája. Po ňom nasledovalo obdobie suchých a horúcich týždňov, čo si vyžadovalo nasadenie závlah. Tam, kde závlahy neboli, boli plody menšie. Napriek tomu bol rok 2019 s úrodou 35-tisíc t jeden z najlepších. Podobné čísla ovocinári zaznamenali aj vlani.
Vývoj produkcie jabĺk v ovocných sadoch v tonách
Zdroj: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
Úroda by v aktuálnom roku podľa M. Vargu mala byť dobrá, aj keď sa ovocinári začiatkom apríla opäť museli popasovať s mrazmi. Zlomová teplota, pri ktorej sa začína poškodzovať kvet alebo kvetný puk, je okolo 3 stupňov pod nulou. “Viaceré ovocné sady boli plné pestovateľov, ktorí pomocou techniky a sviec zohrievali studený vzduch. V sadoch mali v noci, okrem sviec, zapálené aj piecky s dreveným uhlím. Naplno pracovala aj protimrazová závlaha a ďalšia špeciálna technika napríklad na vyvíjanie hmly,” opisuje Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Na Slovensku rastie podľa Registra ovocných sadov asi 150 kultivarov jabloní. Dominuje sladká, pôvodom novozélandská Gala, ktorá tvorí takmer tretinu plochy. Nasleduje neskorá Pinova, klasický Idared, skorý Stark a jeden z najstarších kultivarov Golden Delicious, ktorý bol objavený ešte v roku 1890. Práve Golden Delicious v slovenských sadoch dominoval ešte pred 15 rokmi, kedy bol na druhom mieste Jonathan, objavený v roku 1920. K 31.12.2019 register evidoval 479 ovocinárskych subjektov.
Dovoz stúpa
S 35-tis. t ročne patrí Slovensko k najmenším producentom jabĺk v Európskej únii, podobne ako Slovinsko či Bulharsko. Pre porovnanie - susedné Rakúsko vyprodukovalo v roku 2019 až 146 tis. t jabĺk, Česko 103 tis. a najväčším európskym producentom je Poľsko (2,9 mil. t).
Dovoz jabĺk z iných krajín stúpa. Podľa informácií Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva sa v roku 2019 na Slovensko doviezlo 291 541 t ovocia, čo bolo o 20-tisíc t viac ako v roku 2018. Najväčší podiel na dovoze mali banány (31,0 percent) a citrusy (27 percent). Jablká s hruškami boli na treťom mieste s podielom 13,3 percent, čo znamená, že k nám doviezli 34 336 t.
Jablká dovážame najmä z Poľska (28 percent), stúpa podiel maďarských jabĺk (17 percent), z Rakúska a Talianska dovážame po 13 percentách a zo susedného Česka je asi desatina dovezených. Tisícky ton jabĺk sme však aj vyviezli. Jablká a hrušky majú štvrtinový podiel na vývoze, čo je 15 485 t. Takmer tri štvrtiny sme poslali do Česka, asi 14 percent smerovalo do Talianska.
Koľko jabĺk, toľko sladkostí
Spotreba jabĺk na Slovensku pritom skôr klesá ako narastá. V roku 2009 predstavovala spotreba 14,1 kg na obyvateľa ročne, v roku 2019 13,6 kilogramu, čo je pätina celkovej spotreby ovocia. V konzumácii jabĺk sú Slováci stále na chvoste krajín Európskej únie.
Zaujímavé je, že podľa Štatistického úradu SR si dve pätiny Slovákov nedajú ani jednu porciu ovocia denne, polovica udáva jednu až štyri porcie denne. Na ovocie dokonca podľa štatistiky míňame podobné sumy ako na cukrovinky, džem, medy a čokolády, čiže asi 7 percent výdavkov na potraviny. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom odporúča denne skonzumovať 400 gramov ovocia či zeleniny.
Cesta k sebestačnosti
Slováci teda zjedli 74 tis. t jabĺk a vyviezli vyše 15 tis. Dve tretiny z tých, ktoré sa dostali do maloobchodu, tak boli z dovozu.
Ak by štát ročne zadotoval vznik 300 hektárov nových ovocných sadov, podľa vyjadrenia M.Vargu by mohla byť krajina už v roku 2026 - 2027 sebestačná v ovocí.
“Pokiaľ by sme mali dostatok pracovných síl a mali s kým zberať, ošetrovať a robiť previerky, tak by úroda bola aspoň o desať tis. t vyššia,” tvrdí M. Varga. Ľudí pritom potrebujú operatívne. “Teraz, keď boli mrazy, tak v noci približne 1500 až 2000 ľudí muselo v ovocných sadoch kúriť,” vysvetľuje.
Ovocinári navyše už dlhší čas žiadajú vznik Inštitútu sezónnej práce, ktorý by im umožnil angažovať nezamestnaných na zber úrody. V júni 2020 Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR pripravilo pilotný projekt podpory sezónnej práce, ktorého cieľom je do decembra 2021 podporiť 5-tis. pracovných miest. Pestovatelia tak môžu dostať príspevok na zamestnanca do 398,52 € mesačne, čo sú odvody zamestnanca pri hrubej mzde 820 €.
Aktuálne podľa informácií z ministerstva požiadalo o podporu 53 poľnohospodárov a pestovateľov. “K 28. aprílu 2021 rezort podporil vytvorenie 109 pracovných miest sumou 171 381 €,” uviedla Eva Rovenská z tlačového odboru ministerstva. Pracovné sily v sadoch však aj napriek tomu chýbali. Stále totiž platí, že Slováci chodia radšej zbierať jablká do Talianska či Rakúska, kde mesačne zarobia často viac ako dvojnásobok.
“Slovensko je vyčerpané pokiaľ ide o pracovné sily, pretože lepšie podmienky sú v automobilkách, ľudia si v nich viac zarobia. Je to tak v celej Európe. Do Európy chodia ľudia z Ukrajiny a Srbska. Keď to Slovensko nedovolí a musia brigádnici platiť vysoké odvody, tak radšej idú aj naši ľudia do Talianska a za tú istú prácu dostanú zaplatené viac ako u nás,” hovorí M. Varga. Pestovatelia teda žiadajú aj permanentné zníženie odvodov.
Domáce sú zdravšie?
Domáce jablká sú podľa M. Vargu, z dôvodu špecifických klimatických podmienok, krajšie, majú plnú chuť a veľa šťavy. Poľské jablká sú však lacnejšie a aj preto po nich obchodníci, ale aj spotrebitelia siahajú častejšie. V súvislosti s nimi sa však častejšie skloňuje slovo pesticídy.
Keď mimovládna organizácia Greenpeace skúmala výskyt pesticídov vo vzorkách z vody 12 jabloňových sadov 12 európskych štátov, najvyšší podiel pesticídov zistila vo vzorkách z Poľska - 13 v troch vzorkách. V troch vzorkách zo Slovenska našli 12 pesticídov, na treťom “mieste” bolo Taliansko, kde našli 10 pesticídov v dvoch vzorkách.
Predseda Ovocinárskej únie však medzi slovenskými a poľskými jablkami vidí rozdiel. “Poľské jablká takisto spĺňajú normy pre Európu, nie sú ovocím, ktoré spôsobuje zdravotné ťažkosti,” hovorí M. Varga. Podľa jeho slov však v poľských jablkách bývajú podstatne vyššie hodnoty pesticídov ako v tých slovenských. “Slovenský producent má možno len 20 percent z možnej hodnoty chemických látok a poľský má až 90 percent,” tvrdí.
V európskom výstražnom systéme pre potraviny RASFF sa od roku 2015 objavilo viac ako 20 varovaní pred jablkami z Poľska, ktoré obsahovali hlavne insekticíd chlorpyrifos, ktorý nakoniec Európska únia v roku 2020 zakázala. S jablkami slovenského pôvodu ale taký problém nebol.
Štátna podpora
“Jablká sú napádané širokým spektrom škodcov a chorôb. V jablkových sadoch bolo nájdených a popísaných mnoho druhov škodlivého hmyzu, ako aj plesňových a bakteriálnych chorôb, nehovoriac o ďalších činiteľoch spôsobujúcich kazivosť skladovaného ovocia,” uznáva aj Greenpeace. Pestícídy však podľa ich stanoviska nielenže škodia prírode a zdraviu spotrebiteľom, ale tiež spôsobujú ekonomické škody- napríklad aj vo forme rezistencie na pesticídy, ktorá sa voči nim vyvíja.
Pestícidy by podľa Greenpeace mohli byť nahradené metódami na zvyšovanie odolnosti proti škodcom a chorobám podľa princípov agro-biodiverzity, nástrojmi ekologického hospodárenia a šľachtiteľskými metódami na selekciu odrôd odolných proti chorobám. Európska únia ekologické riešenia podporuje zo svojich fondov. Dotácie na podporu integrovanej produkcie na Slovensku dosiahli v roku 2019 sumu 3,4 mil. €, čo je o pol milióna viac ako v roku 2018. V prípade ekologickej produkcie šlo o 431 tis. €, no medziročne stúpla len o 20 tisíc.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com