Ideálna by bola cesta zvyšovania našej sebestačnosti

O špecifikách trhu s mäsom, trendoch, o vplyve pandémie koronavírusu na tento segment a ďalších aktuálnych témach sme hovorili s Evou Forrai, výkonnou riaditeľkou Zväzu spracovateľov mäsa.

 

forrai v

 

 

Jednou z hlavných a najviac diskutovaných tém posledných týždňov je pandémia koronavírusu. Ako sa dotkla spracovateľov mäsa a výrobcov mäsových výrobkov?


Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že spracovatelia mäsa patria medzi tých „šťastnejších“, pretože fungujú a vyrábajú aj počas trvania pandémie koronavírusu, tento fenomén postihol aj odvetvie spracovania mäsa. V dôsledku zavedenia nutných opatrení pre zabránenie šírenia koronavírusu ako bolo uzatvorenie škôlok, škôl a podnikateľských subjektov pôsobiacich v segmente HORECA, prišiel sektor spracovania mäsa a o významné spracovateľské objemy. Prejavilo sa to poklesom tržieb pre tento segment až do 90%. V nadväznosti na uzatvorenie škôl a škôlok zamestnávatelia navyše zaznamenali aj výrazný nárast chýbajúcej pracovnej sily, pretože rodičia boli nútení čerpať OČR, aby sa mohli postarať o svoje školopovinné deti.

 

Zaznamenali ste v poslednej dobe výraznejšie zmeny v spotrebe jednotlivých druhov mias?


Na Slovensku dlhodobo registrujeme pokles záujmu spotrebiteľa o hovädzie a teľacie mäso. Spotreba na jedného obyvateľa sa konkrétne pohybuje na úrovni cca 5 kg*, a to napriek tomu, že toto mäso má vynikajúce dietetické vlastnosti a možno ho pripraviť na mnoho rôznych spôsobov. Dobrou správou je ale zvyšujúci sa záujem spotrebiteľov o nové produkty a trendy v príprave hovädzieho mäsa ako sú napríklad produkty z vyzrievaného hovädzieho mäsa (steaky či hamburgery).


Opačným prípadom je spotreba bravčového mäsa, ktorá z dlhodobého hľadiska každoročne rastie, pričom v súčasnej dobe sa ročná spotreba bravčoviny pohybuje približne na úrovni 37 kg/osoba/ rok*.

 

Veľa sa v posledných obdobiach, aj v súvislosti s aktuálnou situáciou, hovorí o potravinovej sebestačnosti našej krajiny. Aká je situácia v prípade hovädzieho a bravčového mäsa?


Kým v hovädzom mäse je Slovensko aj kvôli jeho nízkej spotrebe sebestačné, v bravčovom mäse je sebestačnosť Slovenska na úrovni cca 45%.

 

Koniec minulého roka sa navyše niesol aj v znamení rastu cien bravčového mäsa. O čo konkrétne išlo a ako sa situácia vyvíja?


Pod rok 2019 sa výrazne podpísalo rekordné zdražovanie bravčového mäsa v dôsledku celosvetového rozšírenia afrického moru ošípaných a následného akútneho nedostatku bravčoviny hlavne v ázijských krajinách. Približne od marca 2020 začala spôsobovať naopak pokles ceny bravčového mäsa na nemeckej burze celosvetovo sa šíriaca pandémia koronavírusu. Tá z dôvodu obmedzenia exportných možností spôsobila jeho prebytky a tým pádom aj pokles ceny na európskych trhoch.


Ďalší vývoj cien bravčového mäsa bude závisieť od vývoja súčasnej situácie. V prípade obnovenia exportných kanálov do ázijských krajín výhľadovo opakovane možno očakávať nárast ceny bravčového mäsa. Najlepším riešením pre Slovensko by však bola cesta zvyšovania sebestačnosti a zároveň cenovej konkurencieschopnosti v porovnaní s inými štátmi EÚ.

 

Aké množstvo mäsa a mäsových výrobkov sa ročne dovezie na Slovensko?


*V roku 2019 sa na územie Slovenska doviezlo takmer 171 tis. ton bravčového mäsa, z čoho takmer 97 tis. ton tvorilo mäso čerstvé, chladené alebo mrazené, pri ktorom bol zaznamenaný výrazný pokles dovozov medziročne na úrovni cca 6 tis. ton. Rovnako bol zaznamenaný aj pokles dovozu i exportu živých ošípaných, čo indikuje vyššiu domácu spotrebu mäsa ošípaných pôvodom zo Slovenska.

 

Z akých krajín k nám najčastejšie bravčové mäso prichádza?


Najviac bravčového mäsa bolo na územie Slovenska dovezeného z Nemecka, Poľska a Českej republiky. Z pohľadu spotrebiteľa môže byť zaujímavá aj skutočnosť, že až 74% bravčového mäsa pochádzajúceho zo slovenských bitúnkov bolo zo Slovenska, ostatné živé ošípané boli kvôli ich nedostatku dokupované z hlavne z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Zároveň v roku 2019 až 99,9% hovädzieho mäsa pochádzajúceho zo slovenských bitúnkov bolo zo zvierat pôvodom zo Slovenska. Veríme, že vývoj situácie v roku 2019 by mohol byť prvým znakom zmeny spotrebiteľského správania, ktoré by spočívalo zo strany zákazníkov v uprednostňovaní nákupu bravčového mäsa pôvodom zo Slovenska.

 

Koľko bitúnkov a spravovateľov mäsa momentálne pôsobí na území Slovenska?


Na území Slovenska je schválených 119 bitúnkov, z ktorých v roku 2019 reálne fungovalo iba 69. Na Slovensku tiež máme schválených 239 rozrábok a 190 mäsových výrob. Spracovateľské kapacity pre potreby zabezpečenia potravinovej sebestačnosti Slovenska v mäse vnímame ako dostatočné, avšak vplyvom dlhodobého poddimenzovania potravinárstva v oblasti podpory zo strany štátu oproti ostatným členským štátom EÚ mnohí výrobcovia začínajú pociťovať narastajúci technologický dlh.

 

Čo sa v poslednej dobe zmenilo na predaji mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku?


Naše poznatky z trhu hovoria o tom, že aj vplyvom hrozby šírenia koronavírusu slovenský spotrebiteľ nakupuje skôr menšie množstvá mäsa a mäsových výrobkov a svoje nákupy vykonáva častejšie. Vzhľadom na prijaté opatrenia a nutnosť izolácie osôb, je v súčasnej dobe u spotrebiteľov viac v popredí domáca príprava jedla, či grilovanie, čomu  praje aj priaznivé počasie. Tento trend potvrdzuje aj zvýšený záujem zákazníkov o sortiment mäsových výrobkov určených na grilovanie, marinovaných mias, hamburgerov, aj o sortiment marinád a korenín.

 

V nedávnej minulosti ste poukazovali na hrozbu nelegálneho predaja mäsa a mäsových výrobkov. Aká je aktuálna situácia?


V našom ponímaní ide o predaj mäsa, výrobu mäsových výrobkov a ich predaj súkromnými osobami, ktoré nie sú pre tento účel v zmysle platnej legislatívy schválené (zároveň nelegálnym predajom nie je, pokiaľ si niekto vyrobí mäsové výrobky pre svoju osobnú spotrebu). Nelegálny predaj mäsa je na Slovensku hlboko zakorenený a dlhodobo neriešený a to napriek tomu, že môže mať fatálne následky na zdravie spotrebiteľa. V súčasnej dobe sa šíri hlavne prostredníctvom sociálnych sietí, kde dokonca niektorí nelegálni výrobcovia majú vytvorené už aj zvozné linky pre distribúciu svojich produktov k spotrebiteľovi. Kúpa takýchto produktov je však pre spotrebiteľa priame zdravotné riziko.

 

Za nákupom mäsa a mäsových výrobkov spotrebiteľ chodieva do menších aj väčších predajní, najčastejšie však do supermarketov alebo hypermarketov. V minulosti bolo bežné nakupovať tento sortiment u špecialistu. Ako sa zmenila pozícia menších špecializovaných predajní s mäsom a mäsovými výrobkami?


Aj v dôsledku situácie s koronavírusom záujem zákazníkov o špecializované predajne či pultový predaj mäsa a mäsových výrobkov opäť narastá. Zákazník pozitívne vníma predovšetkým skutočnosť, že si môže kupovaný kus v pulte pozrieť a vybrať, niektorí zákazníci zase pozitívne vnímajú benefit čerstvosti a z týchto dôvodov uprednostňujú mäso výhradne pôvodom zo Slovenska. Výhodou špecializovaných predajní je aj odbornosť personálu, ktorý vie predávaný tovar pre zákazníka na požiadanie upraviť, napríklad vykostiť, či pomlieť.


*zdroj: Komoditná správa pre ošípané, Jozef Gálik

 

 

Pripravil: dk


Foto: E. Forrai/ Zväz spracovateľov mäsa

Video

New Retail Summit 2020 v 1 minúte

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW