Niečo do regálov pribudne, iné sa natrvalo stratí

Igelitky zdarma, živé ryby alebo zábavná pyrotechnika, k tomu niektoré značkové výrobky a málo žiadané privátne značky. Ide o položky, ktoré sa z reťazcov postupne vytrácajú. Niekedy bez náhrady, inokedy namiesto nich obchodníci ponúknu podobné výrobky.

 

pribudne v

 

Začnime naopak tým, čo do maloobchodnej siete v minulom roku pribudlo. Boli to najmä tzv. recyklomaty, ktoré slúžia na zber plastových fliaš a plechoviek z nápojov, mnohé sú zároveň univerzálne, takže zvládnu aj výkup sklených fliaš. Viaceré predajne majú aj po dva takéto stroje (napr. 80% predajní Lidl), iné majú recyklomaty aj napriek tomu, že im to legislatíva neprikazuje (vybrané predajne COOP Jednota). Výsledkom je, že zálohový systém spustený 1. januára 2022 dosiahol v prvom roku lepšie čísla, ako jeho tvorcovia predpokladali. Konkrétne, podarilo sa vyzbierať 70 % všetkých zálohovaných obalov a tým sme prekonali zákonný cieľ o 10 %.


Z reťazcov však práve kvôli zmenám v legislatíve niektoré výrobky z plastov postupne miznú. V minulosti to boli predovšetkým jednorazové plastové igelitky. Nahradili ich spoplatnené tašky z recyklovaných plastov alebo viacnásobne použiteľné textilné či jutové odnosné tašky. Ak sa však na túto problematiku pozrieme hlbšie, tak napríklad Lidl prestal už v roku 2019 predávať plastové výrobky na jedno použitie ako sú slamky, jednorazové poháre a šálky, taniere, príbory a vatové tampóny s plastovou paličkou. Tieto produkty postupne nahradil výrobkami z alternatívnych a recyklovateľných materiálov.

 

Podobnú stratégiu má i Kaufland, ktorý s Lidlom patria pod skupinu Schwarz Gruppe. V iných sieťach jednorazové plastové výrobky neponúkali, alebo ich tiež postupne redukujú a z ponuky vyraďujú. Recyklácia obalov z nápojov priniesla ešte jednu zmenu - vytrácajú sa plastové fľaše s pivom. Dôvodov je viac, je to však najmä problematická recyklácia hnedej PET fľaše s ochrannou membránou, keďže z tohto recyklátu už nemožno vyrobiť novú fľašu. Producenti piva preto PET nahrádzajú vratnými sklenými fľašami a plechovkami.


Niektoré (aj plastové) položky však miznú menej nápadne, dalo by sa povedať, že okom sú tieto zmeny nepostrehnuteľné. Nejde však o klamanie alebo zavádzanie spotrebiteľa. Napríklad v ponuke ovocia, zeleniny alebo pečiva je stále vyšší podiel nebalených produktov. Pri niektorých druhoch oblečenia sa zasa nepoužívajú na balenie plastové fólie.

 

Tam, kde je plastový obal potrebný, vhodný (alebo zo zákona nutný), tam sa reťazce a ich dodávatelia snažia využiť plastový recyklát. Ide napríklad o balené vody, orechy a sušené plody, plienky, pracie gély, ale aj hranolčeky. Coca-Cola napríklad už nespája plechovky do 4-packov a 6-packov plastovou fóliou, ale používa kartónový držiak KeelClip. Nové technológie tiež umožňujú vyrábať nápojové obaly tenšie, ako v minulosti.


Žiadna pyrotechnika a živé ryby


Okrem starostlivosti o životné prostredie ponuku reťazcov ovplyvňujú aj morálne, etické záväzky alebo samotná filozofia materskej firmy. Slovenská sieť Yeme napríklad ponúka len vajíčka od sliepok z voľného výbehu alebo BIO vajíčka. K tomu postupne smerujú aj ďalšie maloobchodné reťazce. Kaufland sa zaviazal do roku 2025 úplne vyradiť z ponuky vajcia z klietkového chovu. Sprísňujú sa aj pravidlá na úrovni EÚ s cieľom, aby sa o zvieratá – a nielen hydinu - lepšie staralo a boli zdravšie.


Viaceré reťazce deklarujú, že im dlhodobo záleží na tom, v akých podmienkach sú zvieratá chované, prepravované, porážané a spracovávané. A nielen deklarujú. Problematické bude zrejme kúpiť napríklad živé ryby. Tesco tento rok ešte predávalo živé kapry, no musel ich usmrcovať a spracúvať odborník (predajca), teda nie zákazník. V tomto roku už Tesco pred svojimi predajňami predaj živých kaprov neumožní. Lidl živé ryby nepredáva a nikdy ani na Slovensku nepredával. Diskont sa o.i. pripojil k iniciatíve „Kaprie peklo“ združenia Humánny pokrok a potvrdil, že nikdy v budúcnosti nebude predávať živé kapry a neumožní to ani tretím stranám. To isté platí aj pre živé vianočné stromčeky.


Mnohé siete odmietajú predávať aj tzv. zábavnú pyrotechniku, hoci slovo „zábavná“ je v súvislosti s požiarmi, zraneniami a v súvislosti s vojenskou agresiou Ruskej federácie u našich ukrajinských susedov, nevhodné označenie. Napríklad BILLA dlhodobo nepredáva živé ryby a pyrotechniku nemala v ponuke nikdy. Tento prístup deklarovala minulý rok aj verejne, formou oficiálneho záväzku. Predaj živých rýb a pyrotechniky neumožní BILLA na svojich pozemkoch ani tretím stranám.


Značky vs. privátne značky


Slovenčina žiaľ nemá špeciálne označenie/slovo pre značku od značkového výrobcu (brand) a pre privátnu značku (private label) toho-ktorého reťazca. Našinec tak často nerozlišuje, čo vlastne kupuje. Pritom podiel privátnych značiek dosiahol v roku 2022 podiel 25,6 %, čo je oproti roku 2021 nárast o 0,5 p.b. Je to zároveň najvyššia hodnota od začatia merania. Potravinárska komora Slovenska (PKS) uskutočňuje tento prieskum podielu vystavenia privátnych značiek potravín na pultoch obchodov prostredníctvom agentúry Go4insight už od roku 2013.


„V súčasnej dobe vysokej inflácie predpokladáme, že rastový trend bude pokračovať, možno aj výraznejším tempom. Spotrebitelia by si však mali uvedomiť, že privátne značky ich oberajú o možnosť voľby a spomaľujú inovácie v potravinárstve. Obchodný reťazec môže zmeniť výrobcu svojej privátnej značky z domáceho na zahraničného bez toho, aby to spotrebiteľ postrehol. Pre menšieho výrobcu však strata takejto zákazky môže znamenať existenčné problémy. Preto je z hľadiska udržania potravinárskej výroby na Slovensku potrebné podporovať značkové výrobky, a nie privátne,“ konštatuje Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.


Faktom je, že pri vývoji a výrobe privátiek má reťazec kontrolu nad procesmi. Vezmime si ako príklad spomenuté ryby. BILLA v rámci svojich privátnych značiek garantuje, že ryby a rybie produkty pochádzajú z udržateľného rybolovu a zodpovedného rybného hospodárstva, ktoré prihliada na zachovanie životných podmienok pre ryby a neubližuje delfínom. Garanciou sú najmä certifikáty Dolphin Safe, MSC (Marine Stewardship Council) a ASC (Aquaculture Stewardship Council).


Bez ohľadu na infláciu pribúdajú a budú pribúdať ďalšie a nové výrobky pod privátnymi značkami. Za ostatné roky to boli napríklad Mäsiarov výber, Slovenská farma (BILLA), Mäsiarova čerstvá porcia, Slovenskô (Lidl), Z nášho Kraja, Terka (Terno real estate) a mnoho ďalších. Samozrejme privátne značky nie sú zastúpené len v segmente potravín. Alza má takisto množstvo svojich značiek (napríklad AlzaErgo), Dr.Max má okrem rovnomennej značky Dr.Max aj NUANCE, detský rad BEBELO a kozmetický sortiment Skinexpert by Dr.Max. Kaufland na trh uviedol kolekciu športového oblečenia Green Fitline pod vlastnou značkou Newletics, ktorá je vyrobená z recyklovaných plastových fliaš. Lidl dlhodobo konkuruje značkovým výrobkom v segmente DIY (značka Parkside), ale aj športových odevov a obuvi (Crivit).


Mediálne aj čitateľsky zaujímavejšie sú výpadky značkových produktov spôsobené ukončením alebo prerušením spolupráce reťazcov s dodávateľmi. Chronicky známy je príklad z roku 2017, kedy po nezhodách „otcov zakladateľov“ zmizli z regálov dm drogerie markt výrobky pod značkou Alnatura, ktoré postupne nahradili produkty dmBio. V minulom roku TAURIS GROUP stiahla svoje výrobky značiek Tauris, Zipser, RYBA Košice či Piknik zo siete Kaufland. Rozkol sprevádzali tvrdé mediálne vyhlásenia. Na druhej strane, Kaufland rozširuje ponuku pod svojou značku mäsových produktov K-Purland a pribúdajú aj alternatívy mäsových výrobkov pod privátkou K-take it veggie. Mimochodom z prieskumu Go4insight pre PKS vyplýva, že Kaufland má zhruba 25% podiel privátiek, pričom tento podiel pomaly, ale dlhodobo rastie. Všeobecne najvyšší podiel zastúpenia privátnych výrobkov v regáloch analyzovaných reťazcov je v kategóriách mlieko (59 %), mäsové výrobky – balené, nemrazené (43 %) a oleje (42 %).


Reťazce riešia rozšírenou ponukou privátiek nielen trvalé výpadky, ale aj tie dočasné. Ak teda v danom segmente majú privátne značky. Inak nahradia výpadok konkurenčnými a importovanými značkami. Z nedávnych príkladov možno uviesť značky z portfólia Plzeňského Prazdroja Slovensko, ktoré takmer rok neboli dostupné v sieti BILLA. V regáloch tak bola ponuka obmedzená na výrobky od Heinekenu (nevyrába privátne značky), menších slovenských pivovarov a importované pivá. Pol roka chýbali v Tesco výrobky Baliarní obchodu Poprad alebo Coca-Cola a podobne dlho nebolo možné kúpiť značky Danone a Ferrero Rocher v Kauflande. Samozrejme manažérsky ťažší, i keď nie neriešiteľný, je rozchod reťazca s dodávateľom, ktorý okrem značkových produktov vyrábal pre sieť aj niekoľko privátiek.


Napokon posledným prípadom miznúcich výrobkov je ukončenie výroby zo strany dodávateľa. Jednoducho ak výrobok neprináša ekonomický efekt, ak sa nepredáva, nie je žiadúceho ho naďalej vyrábať. Spomínaný Plzeňský Prazdroj Slovensko sa napríklad rozhodol ukončiť výrobu piva značky Topvar. Hlavným dôvodom je optimalizácia výroby a sekundárnym meniace sa preferencie spotrebiteľov, najmä nízky záujem. Z obchodov tak postupne zmiznú aj Šariš Ejl a cider Frisco.

 

Juraj Turzo
Ilustračné foto: Shutterstock.com

Video

Aký bol Retail Summit 2022

Retail Podcast

Marian Milec: Záujem o rastlinné potraviny rastie

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk