Pomohol by predaj liekov v supermarketoch?
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 26. marec 2021
Paralen alebo kvapky do nosa v supermarkete? Problematika predaja voľnopredajných liekov v maloobchode v posledných rokoch opäť ožíva. Analytici tvrdia, že lieky by mohli zlacnieť, obchodníci zase, že by boli viac dostupné.
„Obchodníci dlhodobo usilujú o to, aby určitý výber z voľnopredajných liekov bolo možné ponúkať aj v bežnej maloobchodnej sieti. Viackrát sme v tejto záležitosti oslovili Ministerstvo zdravotníctva SR, ale bezvýsledne,“ hovorí Milan Katriak, prezident Zväzu obchodu SR.
Lekárnici sa tomuto zámeru bránia. „Poskytovanie lekárenskej starostlivosti je súčasť zdravotnej starostlivosti, nie maloobchodu a pokiaľ má niekto záujem časť zdravotníckeho systému vyčleniť do maloobchodu, mal by priniesť argumenty, ako to prospeje pacientom,“ hovorí Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.
Zámerom predávať lieky sa posledné roky netají sieť dm drogerie. „V prípade uvoľnenia legislatívy uvažujeme aj o zalistovaní voľnopredajných liekov (OTC) do nášho sortimentu, čím by sa v prospech zákazníkov zvýšila ich dostupnosť, ako aj konkurenčné prostredie,“ hovorí Janka Poláčková, prokuristka z marketingu a nákupu dm drogerie markt. Reťazec už v minulosti zaradil do ponuky rôzne výživové doplnky. „Tento segment u nás permanentne rastie, a to najmä teraz, v období pandémie. U doplnkov výživy sme zaznamenali výrazný nárast predaja,“ dodáva J. Poláčková.
Aj podľa M. Katriaka by bola dostupnosť liekov a vitamínov počas pandémie lepšia, keby sa predávali aj v bežnej maloobchodnej sieti.
Rozdiel medzi liekmi bez predpisu a výživovými doplnkami, ktoré sa v súčasnosti môžu predávať v obchodoch, je ten, že u doplnkov odborníci neposudzujú ich účinnosť, teda či majú deklarovaný účinok a skutočne osožia pri problémoch, ako to uvádza výrobca. Sú to zdroje živín, ktorých zložky ale nemôžu byť v takých množstvách ako v liekoch, nesmú obsahovať omamné, psychotropné látky a akékoľvek iné zložky, ktoré nie sú bezpečné.
Lepšia dostupnosť?
S nápadom predávať niektoré lieky proti kašľu, na zníženie horúčky alebo proti nádche v obchode prišiel už v roku 2004 v rámci svojej reformy exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. „Ľudia nepotrebujú lieky iba od ôsmej do šiestej, choroba sa neobmedzuje len na pracovné dni,“ odôvodňoval vtedy svoj návrh. V tom čase však na Slovensku len začínal rozmach moderných nákupných centier, v roku 2003 ich bolo len 13 percent zo súčasného množstva. Lekární bolo v celej krajine len tisíc, nefungoval ani predaj cez internet. Návrh cez parlament neprešiel, reforma R. Zajaca však umožnila, aby lekárne mohli vlastniť aj firmy a osoby, ktoré nie sú lekárnikmi. „Novelu využili najmä finančné skupiny, ktoré začali vytvárať siete lekární,“ píše vo svojej analýze Health Policy Institute (HPI). Počet lekární tak dodnes stúpol na približne 1800 a stali sa aj bežnou súčasťou nákupných centier.
„Neviem o tom, že dnes niekto bráni otvoreniu verejnej lekárne v priestoroch a vo vlastníctve ktoréhokoľvek supermarketu, čo je aj v hojnej miere využívané a vo väčšine supermarketov sa poskytuje aj lekárenská starostlivosť vrátane dostupnosti liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu,“ podotýka O. Sukeľ.
Podľa analýzy HPI má 98 percent obyvateľov Slovenska lekáreň v dojazdovej vzdialenosti do 10 minút od svojej obce, čo približne zodpovedá dostupnosti do 15 minút od bydliska.
Každý Slovák má lekáreň, podľa analýzy, dostupnú v dojazde do 25 minút, pričom väčšina – 62 percent sa vie do lekárne dostať do 5 minút. „Samotná prítomnosť lekárne v obci alebo blízko obce však nemusí byť postačujúca, ak má len obmedzené otváracie hodiny a pacient potrebuje liek rýchlo,“ konštatovali analytici HPI. „Dostupnosť voľnopredajných OTC liekov, napríklad počas noci, by vyriešil ich predaj na čerpacích staniciach a v supermarketoch, podobne ako v niektorých iných európskych krajinách,“ myslia si. Lekární s pohotovosťou je totiž na Slovensku len pár, hlavne v Bratislave a Košiciach.
Pribúdajú však inovatívne riešenia. Lekáreň Dr. Max už predminulý rok osadila v podchode na Trnavskom mýte lekárenský automat, kde si ľudia 24 hodín denne môžu vybrať z 60 rôznych produktov. Ďalšie má v Dúbravke, Bory Mall a Žiline. Podľa Petra Sedláčka, PR manažéra Dr. Max, zákazníci oceňujú najmä okamžitú dostupnosť tovaru, a to aj v noci alebo cez víkend, keď je lekáreň zatvorená.
„Spočiatku zákazníci preferovali najmä sortiment z kategórie intímneho života alebo sezónnych produktov, napríklad proti chrípke či prechladnutiu. V marci 2020, teda v čase prvej vlny pandémie ochorenia Covid-19 na Slovensku, sme do vystavenia zaradili ochranné pomôcky, konkrétne rúška a dezinfekciu rúk. O tento, vtedy nedostatkový tovar, bol okamžitý a enormný záujem, ktorý trval niekoľko mesiacov. V súčasnosti je situácia podobná ako pred obdobím pandémie,“ hovorí P. Sedláček.
Klesla by cena?
V susednom Česku začali lieky v supermarketoch alebo na čerpacích staniciach predávať ešte v roku 1997. „Konkurencia českých obchodov tlačí cenu v českých lekárňach nadol,“ tvrdí zdravotnícky analytik Oskar Dvořák. Odvoláva sa na prieskum, ktorí si urobili v strane SPOLU v desiatkach lekárni v Prahe, Olomouci, Bratislave a Martine, v roku 2019. „Na základe vzorky troch liekov z vybraných českých obchodov a lekární sme zistili, že dva z týchto liekov sú lacnejšie v Česku ako na Slovensku,“ hovorí. V prípade najpredávanejšieho voľnopredajného lieku, ktorým je Paralen, bol rozdiel vyše 20 centov, Espumisan však bol na Slovensku drahší o viac ako 80 centov.
Porovnanie cien liekov v českých a slovenských lekárňach
Zdroj: Strana SPOLU
„Mimo lekárne sa môžu v Česku ale predávať len vopred určené lieky s nízkou toxicitou, v menších baleniach, s menším obsahom účinnej látky a pod dohľadom certifikovanej osoby. Ide teda o absolútne bezpečný predaj, vďaka ktorému majú ľudia lieky dostupné prakticky 24 hodín denne, 7 dní v týždni a väčšinou aj za nižšie ceny,“ myslí si Dvořák.
Lepšie tržby?
Otázkou ale je, či by väčšia dostupnosť liekov zbytočne nezvýšila ich spotrebu. Tá totiž postupne narastá.
Nárast spotreby liekov od roku 2006
Zdroj: Štatistický úrad SR
Kým v roku 2017 sa predalo 38,4 milióna balení voľnopredajných liekov, v roku 2019 zákazníci na Slovensku nakúpili 39,6 milióna balení, čo je 25 percent celkového množstva predaných balení liekov. Slovákov bolo v roku 2019 5,45 milióna, na jedného teda pripadá viac ako sedem balení liekov.
Rekordným môže byť rok 2020, kedy sa na jar Slováci tak zásobovali liekmi, že napríklad Paralen úplne zmizol z lekární. V prvom štvrťroku 2020 sa ho predalo 1,3 milióna balení, kým v rovnakom období roku 2019 to bolo necelých 700 tisíc balení. „Výpadok dostupnosti konkrétnych liekov počas dvoch – troch marcových týždňov roku 2020 nespôsobila pandémia, ale neštandardné správanie pacientov, pričom boli bez problémov dostupné terapeutické alternatívy, ktoré pacienti po konzultácii s farmaceutom využívali,“ hovorí O. Sukeľ.
M. Katriak si myslí, že ak by slovenský spotrebiteľ zistil, že niektoré lieky budú štandardne a dlhodobo ponúkané v obchode, tak by ich určite nenakupoval do “zásoby“.
V Česku majú voľnopredajné lieky o čosi väčší podiel na trhu ako na Slovensku. V roku 2020 podľa hovorkyne Štátneho ústavu pre kontrolu liečív Kláry Brunclíkovej dodali do lekární a predajní 75,3 miliónov voľnopredajných liekov, čo je 30 percent celkového počtu dodaných liekov. Čechov je 10,7 mil., na jedného tak pripadá sedem balení voľnopredajných liekov.
Lekárnici neodporúčajú, aby si ľudia robili veľké zásoby liekov, pretože môžu expirovať a potom ich budú musieť vyhodiť. „Desať balení paracetamolu, päť balení ibuprofenu, šesť rôznych sirupov na kašeľ - aj také boli skúsenosti lekárnikov počas prvej vlny koronavírusu,“ hovorí Miroslava Snopková zo Slovenskej lekárnickej komory. Podľa nej je potrebné mať dostatok tých liekov, ktoré pacient užíva pravidelne. Tam je dobré mať zásobu na tri mesiace. V prípade liekov na bolesť, kašeľ či horúčku sa podľa nej stačí zásobiť na tri až päť dní.
Čo kupujeme najviac?
Slováci najviac kupujú voľnopredajné lieky na respiračný systém, v roku 2019 za ne zaplatili 53,3 mil. €, ďalej za lieky na tráviaci trakt a metabolizmus - 47,7 mil. € a na muskuloskeletárny systém - 35,5 mil. €.
A ktoré lieky sa predávajú najviac? Na Paralen s 24 tabletkami, ktorý je najpredávanejším voľnopredajným liekom a celkovo druhým najpredávanejším liekom, ročne Slováci minú 3,8 mil. €. Najviac však zaplatili za Muconasal – 5,5 mil.€ ročne, Doritricin - 4,6 mil. € a Detralex - 4,4 mil. €.
Počet predaných balení voľnopredajných liekov v roku 2019
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Tieto čísla znamenajú, že v prípade uvoľnenia liekov do predajní by mohli lekárne prísť o časť svojich tržieb. „Pokiaľ regulátor zdravotnej starostlivosti dospeje k odbornému záveru, že pacientovi prospeje zverenie zodpovednosti za zaobchádzanie s liekmi nekvalifikovaným osobám, je irelevantné koho ekonomických výsledkov a ako sa toto rozhodnutie dotkne,“ hovorí O. Sukeľ. Ministerstvo zdravotníctva však žiadne zmeny v tejto oblasti nechystá.
Ako je to v Európe?
V Česku môžu vybraní predajcovia predávať voľnopredajné lieky od roku 1998. Ide o prípravky na liečbu miernej bolesti, dezinfekčné prípravky, ale aj tie na odvykanie od fajčenia. Aktuálne český Štátny ústav pre kontrolu liečiv eviduje viac ako 3000 takýchto predajcov, pričom vlani pribudlo 300 prevádzok. České zákony určujú, že predavači musia mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Vlaňajšie kontroly ale ukázali, že 15 percent kontrolovaných ho nemalo. Kontroly zistili aj problémy s evidenciou zásob, 5 percent kontrolovaných nemalo vyradené zásoby liekov po dátume spotreby, v troch prípadoch nedodržali podmienky skladovania. Celkovo štátny ústav rozdal 28 pokút v hodnote 270 000 českých korún, teda viac ako 10 tis. €.
Dostupnosť voľnopredajných liekov ale neznamená, že by nimi Česi prestali plytvať. Prieskumy ŠÚKL naopak ukazujú, že kým v roku 2008 bolo zlikvidovaných 235 ton liekov, odovzdaných v lekárni, v roku 2018 to už bolo 571 ton. Väčšinou však šlo o lieky na predpis. Ďalšie lieky skončili v odpadkových košoch, či spláchnuté v záchode. Hodnota tohto nebezpečného odpadu ročne presiahne miliardu českých korún.
Najpredávanejším liekom bez predpisu je aj v Česku 24-tabletkový Paralen, v roku 2020 do lekární dodali 5,8 milióna balení. Ide o balenie, ktoré sa predáva len v lekárňach.
Na druhom mieste je 10-tabletkový Acylpirín - 1,2 mil. balení, nasleduje Olynth HA - 1,18 mil. balení, Ibalgin - 1,16 mil. balení, Muconasal Plus - 893 tis. balení, Olynth, Ibalgin Rapidcars, Brufen, Ibalgin, Ascorutin. Tieto lieky, alebo balenia, si môžu kúpiť len v lekárňach.
V Európe sa prístupy jednotlivých krajín k uvoľneniu predaja liekov rôznia. Napríklad v Holandsku je ich voľný predaj možný už viac ako 100 rokov, viaceré krajiny ho však podľa informácií HPI povolili až v posledných rokoch - Švédsko v roku 2009, v Írsku sú dostupné na čerpacích staniciach, v obchodoch a supermarketoch od roku 2006. Predaj vybraných voľnopredajných liekov vo výdajniach mimo lekární funguje aj v susednom Rakúsku. Vo Fínsku síce predaj liekov mimo lekární nie je povolený, výnimkou sú produkty na odvykanie fajčenia. V Holandsku sa väčšina voľnopredajných liekov predáva v certifikovaných „drugstores“, ktorých je v krajine skoro 4 000. Zabezpečuje ho školený personál.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com
