KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

Poznáte nórsky model zálohovania nápojových obalov?

Systém zálohovania nápojových obalov bude musieť byť spustený už 1. januára 2022. Čas na implementáciu sa kráti každý deň. Ako stihnúť všetko tak, aby to fungovalo?

 

zalohynorsko v

 

Ideálne je poučiť sa z toho, ako to robia tí najlepší. Napríklad Nóri. Vďaka organizátorom Retail Innovations Conference vám môžeme predstaviť „nórsky model“, odporúčania a skúsenosti zástupcov operátora zálohového systému, spoločnosti Infinitum.

 

Obchodníci, ktorí podnikajú na Slovensku sa od 1.1.2022 stanú súčasťou systému DRS (Deposit Refund Schemes), teda systému vrátenia záloh. PET fľaše a plechovky by teda nemali končiť v žltých kontajneroch a v prírode, ale u obchodníkov. Zálohový systém momentálne úspešne funguje v Chorvátsku, Nemecku, Dánsku, Fínsku, Švédsku, Holandsku či Estónsku, ale aj na Islande a v Litve. K absolútnej špičke však patrí Nórsko. Napokon vratné obaly sú súčasťou nórskej kultúry už od roku 1902 (áno, 1902). Drvivá väčšina obalov je na jedno použitie a v súčasnosti sa na nórsky trh uvádza vyše 80 % recyklovateľných PET fliaš. Nórsko tak v súčasnosti dosahuje až 95% mieru recyklácie obalov.


Nórsky operátor


Infinitum je súkromná spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1999 a je vlastnená z 50 % producentmi a z 50 % obchodníkmi. Je len jedným z nórskych operátorov zálohového systému, hoci spracúva okolo 90 % PET fliaš a plechoviek. Na rozdiel napríklad od Dánska alebo Švédska, kde sú v podstate monopoly, Nóri majú viac firiem a tiež realizujú tzv. pouličný zber obalov. Majú rôzne druhy nádob na obaly v parkoch či na verejných priestranstvách a spolupracujú s neziskovkami či študentskými organizáciami.


„Cieľom je vyzbierať čo najväčšie množstvo obalov a znížiť náklady na najnižšiu možnú mieru. Výrobca ani obchodník nepredávajú obal, ale to, čo je v obale. U nás nie je snahou ani jedného subjektu „zarobiť“ na obaloch. To je zásadná filozofia a bude ju musieť pochopiť aj zákazník. V podstate ide o rovnaký princíp ako pri bezobalových obchodoch, v ktorých „obal“ slúži len na prepravu obsahu,“ hovorí Kjell Olav A. Maldum, Managing Director spoločnosti Infinitum.

 

Nórsko je z pohľadu geografie dlhá a úzka krajina. Infinitum preto prevádzkuje tri kombinované závody (Bjerkvik, Trondheim a Oslo) tak, aby obsiahli celú krajinu. Všetok odpad triedia a lisujú, čo uľahčuje prepravu a následnú recykláciu. Pri zbere obalov spolupracujú tiež so spoločnosťou Green Dot a obcami (municipalitami), čím zvyšujú efektivitu zberu. Celkovo disponujú sieťou 35 logistických HUBov, 11300 miest pre manuálny zber obalov (pick-up point) a 3700 obchodov, v ktorých sú inštalované RVM (Reverse Vending Machines), teda automaty na vrátenie zálohovaných obalov.


Každý obchod alebo čerpacia stanica môže byť členom Infinitum, a to na báze dobrovoľnosti. Firma Infinitum je ako partner zodpovedná za zvoz obalov. Dopravujú ich do logistických HUBov, kde sú triedičky a potom roztriedené obaly presunú do vlastných recyklačných fabrík. Obaly sa tak vracajú sa do obehu. V minulom roku Infinitum takto spracovala 1,5 milióna plechoviek a PET fliaš.


Samotná logistika rozmenená na drobné vyzerá asi tak, že 94 % zozbieraných obalov pochádza práve so siete obchodov so strojmi na automatizovaný zber obalov (RVM). Vendingové automaty obaly nielen zbierajú, ale rovno aj lisujú a uskladňujú do plastových vriec (rozmery vriec sú prispôsobené rozmerom europalety resp. polpalety). Ambíciou je dosiahnuť 100% zberu PET fliaš práve prostredníctvom RVM.


Iba 6 % z celkového množstva obalov vyzbiera Infinitum z 11 300 odberných miest, v ktorých sa obaly vkladajú manuálne do plastových vriec. Možno vás zaskočí, že ide o ďalší plast, ale z hľadiska hygieny prepravy sa osvedčili lepšie ako jutové alebo bavlnené vrecia. Navyše plastové vrecia je možné ľahko recyklovať. Infinitum ročne z odberných miest odvezie okolo 400 000 vriec.


Iba menej ako 1 % obalov pochádza z e-shopov, ktoré predávajú potraviny. Tu je dôležité poznamenať, že keď niekto predáva potraviny a nápoje konečnému spotrebiteľovi v Nórsku, je podľa zákona povinný zabezpečiť aj ich zber a vrátenie zálohy. Aj z tohto dôvodu sa snažia komerčné spoločnosti aj obce vytvoriť pre obyvateľom čo najširšiu sieť zberných miest. Skúsenosť z Litvy dokonca hovorí, že ak malé obchodíky neposkytovali spätný zber, tak strácali zákazníkov. Zákazníci radšej chodili tam, kde mohli prázdne obaly odovzdať a získať zálohu.

 

Nórsky model DRS


1. Environmentálne nákladovo efektívny model
2. 100% zodpovednosť výrobcu
3. Cena produktu + záloha (záloha nie je súčasťou ceny produktu)
4. Na zálohu (depozit) sa nevzťahuje DPH
5. Každý, kto predáva nápoje, musí spätne zbierať obaly a vyplácať zálohy
6. Do systému môžu vstúpiť nové obaly, schvaľuje ich predstavenstvo správcu
7. Centralizované financovanie cez Infinitum (správcu) a solidarita
8. Vyvážené vlastníctvo (50 % výrobca + 50 % retail)
9. Dôsledné označovanie a kontrolný systém
10. Prioritizácia recyklácie pri vývoji obalov (všetky obaly, ktoré prichádzajú do systému, by mali byť vysoko recyklovateľné. Takýto dizajn sa nazýva „od fľaše po fľašu“, bottle to bottle)
11. Akceptácia všetkých obalov mimo systém, ale bez zálohy

 

 

zalohovane PET flase a plechovky

 

Veľkí, malí a e-shopy


Z pohľadu slovenského retailu je dôležité riešenie práve pre menšie obchodíky, stánky, čerpacie stanice a ďalšie retailové prevádzky, ktoré nemajú možnosti skladovania či umiestnenia RVM. Infinitum zabezpečuje efektívnu logistiku podľa objemu spätne vyzbieraných obalov, teda napríklad raz alebo 2-krát týždenne. Všetci retaileri zapojení do systému Infinitum majú webové rozhranie, kde sa vedia prihlásiť do systému a kde vedia nahlásiť aj mimoriadny odvoz obalov. Ako spomenul Kjell Olav A. Maldum v Nórsku dbajú na dobré vzťahy s malými obchodmi, lebo to sú presne tie prevádzky, ktoré poskytujú servis lokálnym zákazníkom. Malé obchody sú v úzkom kontakte s rezidentmi a nemajú kapacitu riešiť ešte aj reverznú logistiku obalov. Z hľadiska efektivity sa preto PET fľaše aj plechovky zbierajú do spoločného vreca a triedia sa až neskôr, vo veľkom a vo fabrikách.


Cieľom Infinitum je dosiahnuť konštantný a predvídateľný prísun obalov, aby vyťažili logistické a spracovateľské kapacity a vyhnúť sa tak nie v nejakým návalom a zahlteniu. Zber obalov do spoločných vriec umožňuje častejšie zvážať vrecia a vyťažovať kapacity. Navyše sa ukázalo, že sa takto do vreca zmestí viac obalov, pričom zmes nie je „lákavá“ pre špekulantov (napríklad vrece lisovaných plechoviek váži takmer 50 kg a dalo by sa speňažiť v zberných surovinách).
Faktom je, že v malých obchodoch či na čerpacích staniciach nie je dostatok priestoru na skladovanie vrátených obalov. Zvyčajne má teda personál pod predajným pultom vedro či kôš, ktorý vysýpajú jeden alebo 2-krát denne do vreca a keď je vrece plné, tak v dohodnutom dni v týždni ich odvezie logistický partner. „Najprv skúste začať s takýmto zberom a potom uvidíte, či je výhodnejšie zakúpiť automat,“ radí Kjell Olav A. Maldum a dodáva: „Pre veľkých obchodníkov, ktorí realizujú veľké objemy predaja a zberu, realizujeme zvoz prostredníctvom veľkoobjemových kontajnerov.“ „V Nórsku nastali po zavedení DRS zmeny v prevádzkach. Keď zálohový systém začínal, retaileri mali automaty (RVM) väčšinou priamo v obchode, no v súčasnosti ich takmer všetci premiestnili pred predajňu alebo ku vchodu do predajne,“ dopĺňa informácie Kjellov kolega Tor Guttulsrud.


Do budúcnosti budú zaujímavé aj online supermarkety. Tie si od Infinitum objednajú plastové vrecia, do ktorých zbierajú obaly od spotrebiteľov a potom vrecia vozia kuriéri resp. zazmluvnení logistickí provideri do HUBu Infinitum a potom do spracovateľskej fabriky. Mimochodom ďalším prvkom ochrany proti podvodom je okrem brandingu plastových vriec aj unikátny čiarový kód, ktorý sa generuje zvlášť pre každé vrece. Vrece sa teda oskenuje pri zbere a následne opäť pri prevzatí v HUBe alebo fabrike. Vrecia sú takto jednoznačne dosledovateľné. To je dôležité i z hľadiska vyčíslenia a vyplácania záloh obchodníkom.


Tok materiálu a tok peňazí


Samotné spravovanie toku obalov je len jednou časťou rovnice. Rovnako dôležitá je i správa toku peňazí a záloh. V Nórsku sa osvedčilo to, že nad celým procesom bdie jedna organizácia, čo je jednak najefektívnejšie a jednak sa tak predchádza rôznym únikom a podvodom. Celý systém je vyskladaný z mnohých detailov a je potrebné, aby bol nad ním vystavaný softvér a kompetentné ľudské zdroje.


V Nórsku sú jednotlivé obaly a materiály rozdelené do kategórií a identifikované na základe čiarového kódu. Od toho sa odvíjajú aj poplatky do systému, napríklad viac sa platí za farebné PET fľaše alebo fľaše obalené tzv. sleeve fóliou. Dodajme, že na Slovensku bude záloha pravdepodobne jednotná, a to vo výške 15 centov, hoci sa počítalo pôvodne s nižšou sumou.


Subjekty zapojené do Infinitum reportujú na mesačnej báze. Producenti platia zálohu a náklady na reklamu a beh systému za predošlý mesiac. Po prebehnutí celého cyklu (veľkoobchod, maloobchod, konečný spotrebiteľ a zber obalov) Infinitum vyplatí zálohu a manipulačné poplatky (handling fee) obchodníkom. Manipulačné poplatky dostávajú vyššie tí obchodníci, ktorí prevádzkujú automat RVM. Dôvod je prozaický: jednak mali vyššie obstarávacie náklady na automat a jednak automat obaly stláča, čím znižuje náklady na prepravu a ľudskú prácu v celom systéme.


„Ak bude manipulačný poplatok vysoký, pretaví sa to do administratívneho poplatku a pravdepodobne aj do ceny výrobkov. Manipulačný poplatok by mal byť tak vysoký, aby pokryl náklady na investície do zberných automatov (RVM), košov, na prácu ľudí, teda nevyhnutné náklady. Nie je určený na generovanie zisku,“ pripomína Tor Guttulsrud.


Slovenský systém v podstate bude podobný tomuto modelu, teda do systému budú prichádzať príjmy zo záloh, príjmy z materiálu a poplatky výrobcov a naopak, systém bude uhrádzať manipulačné poplatky, financovať prepravu, triedenie, zúčtovanie a marketing.


Chybám sa určite nevyhnete


„Myslím si, že za rok sa podarí na Slovensku založiť a spustiť zálohový systém. My v Nórsku sme na to mali tiež niečo vyše roka,“ hovorí si Kjell Olav A. Maldum. „V branži pracujem už vyše 22 rokov a môžem zodpovedne povedať, že sa vám nepodarí spustiť systém, ktorý bude úplne bezchybný. Vždy sa niečo zomelie,“ dodáva Tor Guttulsrud a pokračuje: „Myslím si, že všetci zainteresovaní musia najprv prijať fakt, že zálohový systém je riešením environmentálneho problému a nie príťažou.“


Ďalšou a nie nepodstatnou súčasťou mozaiky DRS je edukácia spotrebiteľa. Spotrebiteľ by mal vedieť, že si nekupuje obal, ale obsah. Obal je len zapožičaný a záloha sa mu vráti. Materiál treba poctivo vrátiť do obehu, kde sa môže využívať znovu a znovu. V Nórsku dlhodobo beží osvetová a edukatívna kampaň a k dispozícii sú rôzne štúdie o environmentálnych výhodách zálohového systému.


Odborné webináre o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje v retaile organizuje tím, ktorý stojí aj za festivalom Retail Innovations Conference.


Juraj Turzo
Ilustračné foto: Shutterstock.com

 

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk